Prevencia(Zdroj foto: AdobeStock.com)
Koža pokrýva celý povrch nášho tela – je to najväčší ľudský orgán. Jej celková plocha sa pohybuje od 1,6 do 2,0 m².
Koža váži 5 až 10 kg, čo je približne 15 % celkovej hmotnosti tela. Jej hmotnosť sa môže líšiť v závislosti od lokalizácie, ale najhrubšia je na dlaniach a chodidlách.
Koža je komplexný orgán, ktorý má množstvo funkcií. Znalosť jej stavby – a tiež procesov, ktoré v nej prebiehajú – je nevyhnutná pre pochopenie kožných ochorení, ktoré vznikajú pri niektorých poruchách.
Naša koža – akú má funkciu?
Koža nám sprostredkováva kontakt s vonkajším prostredím – je zmyslovým orgánom hmatu. Obsahuje veľké množstvo buniek citlivých na dotyk, teplo, bolesť, tlak či svrbenie. Koža slúži hlavne ako bariéra, ktorá chráni vnútorné orgány pred rôznymi nepriaznivými vplyvmi:
- fyzikálnymi (napr. UV žiarenie),
- chemickými (kyseliny, chemikálie),
- biologickými (invázia mikroorganizmov).
Koža nás ochraňuje pred stratou tekutín (a dehydratáciou), zohráva úlohu pri imunitných procesoch, regulácii telesnej teploty, vylučovaní vody a solí, či tvorbe vitamínu D.
Tri vrstvy kože
Koža má 3 základné vrstvy – pokožka, zamša a podkožné väzivo. Najvrchnejšia z týchto vrstiev, pokožka, je hrubá približne ako list papiera. Má hlavne ochrannú funkciu a tvoria ju kožné bunky, nazývané keratinocyty. Tie sú usporiadané do 4 vrstiev. Od najvrchnejšej po spodnú sú to: rohová, tŕňová, granulárna a bazálna vrstva.
Časť pokožky, ktorú vidíme zvonku, sa nazýva rohová vrstva, pretože ju tvoria zrohovatené bunky. Tieto bunky sú odumreté, pravidelne sa z povrchu olupujú a nahrádzajú ich nové, funkčné bunky.
Nové bunky sa tvoria v spodnejších vrstvách, odkiaľ migrujú na povrch. Tento proces nazývame rohovatenie kože. Trvá približne 30 dní, kým sa keratinocyt dostane z najspodnejšej vrstvy pokožky na povrch, do zrohovatenej vrstvy.
Význam výmeny buniek
Koža je miestom najväčšieho stretu ľudského tela s vonkajším prostredím. Vonkajšie vplyvy neustále poškodzujú kožné bunky, a telo musí stratené bunky pravidelne obnovovať. No práve tento proces môže byť príčinou niektorých kožných chorôb, pokiaľ neprebieha správne.
Napríklad, pri nadmernom rohovatení kože vznikajú bradavice, kurie oká alebo mozole. Tŕňová vrstva zas môže byť porušená hromadením tekutiny, čo vedie k vzniku herpetických pľuzgierov. Granulárna vrstva hlavne reguluje obsah vody v koži, a tým ju chráni pred vysušovaním.
Nielen keratinocyty
Okrem keratinocytov sa v pokožke nachádzajú aj iné bunky – melanocyty, Langerhansove bunky a Merkelove bunky. Langerhansove bunky nás ochraňujú pred infekciami, čiže majú hlavne imunitnú úlohu.
Melanocyty sú dôležité pri tvorbe kožného farbiva – melanínu. Melanín nás chráni pred účinkami UV žiarenia, pričom jeho množstvo určuje farbu pokožky, vlasov a chlpov.
Množstvo melanocytov je dané geneticky, ale zvyšuje sa napríklad aj pri dlhodobom (nadmernom) opaľovaní. Merkelove bunky sú zasa zmyslové bunky hmatu a v najväčšom počte ich nájdeme na končekoch prstov a perách. Vďaka nim sme schopní rozoznávať tvary a materiály.
Štruktúra zamše
Druhá vrstva kože, zamša, obsahuje krvné kapiláry a lymfatické cievy, ktoré zabezpečujú vyživovanie kože. Nachádzajú sa tu aj Vaterove-Paciniho telieska a Meissnerove hmatové telieska, tie majú zmyslovú funkciu.
Najspodnejšia vrstva zamše sa skladá z kolagénových a elastických vlákien, ktoré sú zodpovedné za pevnosť a pružnosť kože. Tieto vlákna sú spolu s kožnými bunkami uložené v hmote, tvorenej hlavne kyselinou hyalurónovou.
Vekom sa pružnosť kože znižuje, čo vedie ku vzniku vrások. Veľa žien sa preto rozhodne pre terapiu kyselinou hyalurónovou, ktorá sa injekčne aplikuje práve do tejto oblasti kože. Tu sa nachádzajú aj potné a mazové žľazy, vlasové folikuly a nervové zakončenia.
Potné a mazové žľazy
U človeka rozoznávame 2 typy potných žliaz – ekrinné a apokrinné. Ekrinné žľazy sú rozmiestnené po celom povrchu tela, ale najviac ich nájdeme na dlaniach a chodidlách. Produkujú pot, ktorý je zložený z vody, solí a iných iónov, čím regulujú teplotu tela.
Apokrinné žľazy sú špecializované potné žľazy. Nachádzajú sa v podpazuší, v genitálnej a análnej oblasti. Pot, ktorý produkujú, má charakteristický zápach, ktorý je spôsobený baktériami.
V priebehu dňa potné žľazy vyprodukujú približne 1 liter potu. Avšak toto množstvo sa môže podstatne zvýšiť v stresových situáciách, či v teplom prostredí.
Mazové žľazy vylučujú do vlasových folikulov olejovitú, voskovitú hmotu, nazývanú maz. Maz má význam pri zvlhčovaní a zjemňovaní kože, no slúži aj ako ochranná bariéra. Mazové žľazy sa nachádzajú na koži celého povrchu tela, no najviac ich nájdeme v tzv. seboroickej oblasti:
- tvár,
- hrudník,
- ramená,
- vlasatá časť hlavy.
Vlasy a ich funkcia
Vlasy vyrastajú z vlasových folikulov. Ich množstvo a rozmiestnenie je definitívne už počas embryonálneho vývinu, a po narodení sa viac nemení. Ako sme spomenuli, farba vlasov závisí od množstva melanínu. Čím viac sa ho u človeka tvorí, tým sú jeho vlasy tmavšie.
Vlasy nielen určujú vzhľad človeka, ale majú aj iné dôležité funkcie. Regulujú teplotu tela, chránia pred poranením a zintenzívňujú hmatové vnemy.
Zdravému človeku denne vypadne približne 100 vlasov. Tieto sú následne nahradené novými vlasmi. Rýchlosť rastu vlasu je približne 0,33 mm za deň.
Podkožné väzivo
Najspodnejšou vrstvou kože je podkožné väzivo. Skladá sa prevažne z tukových buniek, ale nájdeme tu aj nervy, krvné a lymfatické cievy. Podkožné väzivo tvorí ochrannú vrstvu pre svaly, kosti a vnútorné orgány.
Vďaka veľkému obsahu tuku, tukové tkanivo slúži ako regulátor telesnej teploty. Telesný tuk sa v chlade premieňa na energiu – vo forme tepla, naopak, vylučovanie tepla z organizmu zabezpečuje potenie a rozšírenie kožných ciev.
Tento článok bol uverejnený v Dermato magazíne od spoločnosti Medmedia.
1 odpovedí na “Ľudská koža: Na čo nám slúži? Prečo vznikajú kožné choroby?”