Prevencia(Zdroj foto: Shutterstock.com)
Prvý iónový nápoj bol uvedený na trh v šesťdesiatych rokoch minulého storočia, a odvtedy zažíva doslova boom.
V USA sú iónové nápoje treťou najrýchlejšie rastúcou kategóriou občerstvenia – ich ročný obrat tam dosahuje vyše 5 miliárd dolárov.
Energetické nápoje sú mladšie; prvý z nich, Red Bull, bol uvedený na trh roku 1987 v Rakúsku.
V obchodoch oba druhy nápojov väčšinou nájdete spolu na jednom pulte, čo je veľký problém.
Kým iónové nápoje sú vo vybraných podmienkach prospešné, o energetických nápojoch to nemožno povedať.
Aký je rozdiel medzi iónovými a energetickými nápojmi?
Iónové nápoje sú určené na doplnenie solí, minerálov a energie, stratenej napr. počas cvičenia, a teda predlžujú výkonnosť. Na trhu je množstvo rôznych značiek, ale v zložení sú si viac-menej podobné – obsahujú cukry, minerály (predovšetkým sodík a draslík, ale aj vápnik či horčík), vitamíny (C, E, skupiny B), poprípade umelé farbivá či sladidlá.
Zloženie energetických nápojov je podobné, no obsahujú navyše stimulanty – látky, ktoré by mali stimulovať vaše svalstvo a mozog k vyšším výkonom.
Ich výrobcovia tvrdia, že zvyšujú fyzickú a psychickú výkonnosť, znižujú únavu a zvyšujú schopnosť koncentrácie. Najčastejšie ide o:
- kofeín,
- guaranu,
- taurín,
- glukuronolaktón.
Na čo slúžia iónové nápoje?
V šesťdesiatych rokoch minulého storočia si tréner futbalového tímu floridskej univerzity všimol, že u hráčov dochádza po tréningoch a zápasoch k veľkým stratám na hmotnosti. V horúcom prostredí mnohí trpeli vyčerpaním z tepla a dehydratáciou, a tak sa rozhodol, že (v spolupráci s lekárom floridskej univerzity) pripraví nápoj na zvýšenie ich výkonnosti. Nápoj pozostával z cukrov, minerálov a vody. Mal u športovcov doplniť energiu, vodu a elektrolyty, ktoré stratili počas výkonu.
Výsledok bol taký, že tím floridskej univerzity zlomil v danej sezóne rekord, pričom sa zmenšili aj jeho problémy so stratou na hmotnosti a s vyčerpaním z tepla. Tím získal sponzora a na trh bol uvedený prvý športový nápoj.
Od tej doby poznáme tri základné typy športových (alebo iónových) nápojov. Podľa toho, v akej koncentrácii sú uvedené zložky, hovoríme o nich, že sú:
- izotonické – majú rovnakú koncentráciu cukrov a solí, ako je to bežné v krvi,
- hypertonické (vyššia koncentrácia),
- hypotonické (nižšia koncentrácia).
To, o aký typ iónového nápoja ide, býva uvedené zvyčajne na obale, no väčšinou sa na trhu stretnete s izotonickými nápojmi.
Izotonické nápoje sú voľbou pri tímových športoch alebo bežcoch. Pijú sa počas aktivity, ale aj po nej. Keďže obsahujú rovnakú koncentráciu solí a cukrov, ako v našom tele, rýchlo nahradia potením stratenú vodu a soli, a doplnia stratenú energiu cukrami.
Kedy sú vhodné iónové nápoje?
Ako prvé si musíme uvedomiť, že okolo iónových nápojov je na trhu momentálne obrovský reklamný boom. Kvôli dobe, v ktorej žijeme, a ktorá kladie predovšetkým na mladých ľudí veľký dôraz na vzhľad, chce mať väčšina z nich peknú postavu. A ako rastú fitnescentrá (ako huby po daždi), tak sa zvyšujú aj predaje iónových nápojov.
Prvé iónové nápoje boli navrhnuté špeciálne pre atlétov, respektíve profesionálnych športovcov. Dnes sú práve prostredníctvom profesionálnych športovcov prezentované širokej verejnosti, ako nástroje, ktoré umožnia priemernému, netrénovanému človeku podať nadpriemerný výkon.
Toto tvrdenie výrobcov nie je chybné, pretože iónové nápoje majú skutočne potenciál, aby doplnili športom spotrebované zásoby glykogénu (zásobného cukru vo svaloch), a oddialili tak čas, keď u nás dôjde k vyčerpanosti. Otázkou ale ostáva, či má zmysel, aby sme ich pili pri (po) každom športovom výkone.
Odpoveď znie: NEMÁ. Všeobecne platí, že pokiaľ váš športový výkon nie je intenzívny a nevykonávate ho dlhšie, než 1 hodinu, vypitie iónového nápoja bude mať na vaše telo presne opačný efekt. Počas športovej aktivity, ktorá netrvá dlhšie, ako 1 hodinu, totiž nespálite toľko cukrov, aby ich bolo potrebné doplniť, a výsledok teda bude, že vaše telo bude mať po výkone ešte väčšie množstvo cukrov. Výsledný efekt – presný opak toho, čo ste chceli dosiahnuť.
Ak športujete v chladnom prostredí, športový nápoj nepotrebujete ani do hodiny a pol. Naopak, ak vykonávate intenzívnu športovú činnosť vo veľmi vlhkom prostredí, športový nápoj je vhodný aj do jednej hodiny. Vo vlhkom prostredí totiž stúpa výdaj vody a minerálov (potením).
Čo sa týka minerálov, ich prísun prostredníctvom iónových nápojov nie je nevyhnutný. Dokonca aj u profesionálnych športovcov je potrebná suplementácia železom, vápnikom či sodíkom iba vtedy, ak tieto kovy nie sú schopní dostatočne prijať z potravy, alebo ak majú ochorenie, ktoré vyvoláva ich nedostatok v tele.
Napríklad, zvýšené požiadavky na vápnik sú opodstatnené väčšinou iba u bežkýň a športovkýň, ktoré vykonávajú silové športy, majú problémy s menštruáciou, rozvíja sa u nich osteoporóza, alebo nemajú dostatočne vyváženú stravu.
Jednou zo základných zložiek iónových nápojov je voda. K poklesu fyzickej výkonnosti dochádza pri strate už 2 % telesnej hmotnosti (potením). Celkovo teda stačí, ak je počas vašich hodinových športových výkonov jediným zdrojom tekutín obyčajná čistá voda.
Medzi nami sú však ľudia, ktorým čistá voda nechutí, a tým pádom aj nedostatočne počas športovania pijú. Ak patríte do tejto skupiny, skúste si nabudúce namiesto ochuteného iónového nápoja pridať do vody šťavu z ovocia. Voda bude mať lepšiu chuť, neprijmete zbytočne vysoké množstvo cukrov ani žiadne umelé sladidlá, a ešte vás to vyjde aj lacnejšie.
Deti a iónové nápoje = zubný kaz a obezita
Pokiaľ vaše dieťa nepodáva profesionálny športový výkon, iónový nápoj vôbec nepotrebuje – práve naopak. Iónové nápoje obsahujú umelé sladidlá, ktoré by v strave detí mali byť prítomné čo najmenej.
Problémom v iónových nápojoch býva aj obsah kyseliny citrónovej, ktorá sa používa ako ochucovadlo. Tá totiž pôsobí nevhodne na zubnú sklovinu, oslabuje ju, a zvyšuje tak riziko rozvoja zubného kazu.
Aj u dospelých platí to isté: ak máte zuby náchylné na rozvoj zubného kazu, a ste profesionálny športovec, pite iónový nápoj aspoň cez slamku. Tým, že ho budete mať minimálny čas v ústach, „obídete“ zuby, ktoré budú menej vystavené účinku kyseliny citrónovej.
Štúdie u detí a mladistvých navyše objavili spojitosť medzi pitím iónových či energetických nápojov a rozvojom nadváhy a obezity.
Môžem si pripraviť iónový nápoj doma?
Iónové nápoje si môžete úplne jednoducho pripraviť aj doma. Na internete nájdete plno receptov.
Tu je jeden z nich: 200 ml šťavy z ovocia (napríklad pomarančov, ktoré sú bohaté na draslík) doplňte do 1 litra vody a pridajte štipku soli.
Takto pripravený nápoj obsahuje cukry, minerály (sodík a draslík), žiadne umelé sladidlá, a je mimoriadne lacný.
Energetické nápoje – tvária sa ako športové nápoje, no nie sú nimi
Ako už bolo spomenuté vyššie, energetické nápoje sa zložením veľmi podobajú na iónové. Obsahujú takisto cukry, minerály a vodu, no na rozdiel od iónových nápojov, nájdeme v nich aj stimulanty – látky na zvýšenie fyzickej a psychickej výkonnosti. Práve nim vďačia za svoj názov: „energetické“.
Aby toho nebolo málo, v obchodoch sú energetické nápoje často uložené vedľa iónových (športových) nápojov. Takže človek sa môže ľahko zmýliť, a myslieť si, že je to jedno a to isté. NIE JE.
U iónových nápojov sú zdrojom energie jednoduché cukry. V energetických nápojoch ale energia nemá nutričnú (výživovú) hodnotu, pretože primárne nepochádza z cukrov, ale zo stimulantov.
Je pitie energetických nápojov bezpečné a opodstatnené?
Pozrime sa spolu na jednotlivé látky, ktoré sa obvykle nachádzajú v týchto nápojoch.
Kofeín
Najčastejším stimulantom v energetických nápojoch je kofeín. Ide o vedecky dobre preštudovanú molekulu, s nasledovnými potvrdenými účinkami:
- zvyšuje výdrž a silovú výkonnosť,
- zlepšuje pozornosť,
- zlepšuje reakčný čas a spracovávanie zrakových informácií.
Keďže kofeín dokáže zvyšovať fyzický výkon, profesionálni športovci majú stanovený limit, koľko ho môžu prijať do tela pred výkonom – nad danú hranicu ide už o doping.
U zdravého dospelého človeka je bezpečná dávka kofeínu do 400 mg na deň, respektíve do 3 mg na kilogram telesnej hmotnosti. V týchto dávkach má kofeín pozitívne účinky. Pri dávkach vyšších (nad 400 mg na deň, alebo od 4 mg na kilogram hmotnosti), sa už začínajú prejavovať jeho nežiaduce účinky:
- nervozita,
- úzkosť,
- podráždenosť,
- zvýšenie krvného tlaku, srdcového rytmu,
- problémy so zaspávaním.
Ak teda trpíte na vyššie uvedené problémy, kofeínu by ste sa mali vyhnúť. Nie je vhodný ani u ľudí so psychickými ochoreniami, či u anorektikov, keďže títo ľudia zaháňajú pocit únavy a hladu práve užívaním stimulantov.
Počas tehotenstva by ste nemali presiahnuť 300 mg kofeínu (denne), pretože vyššie dávky sú spojené s vyšším rizikom potratu. Pre lepšiu predstavu, jedna šálka kávy obsahuje niečo vyše 100 mg kofeínu (instantná káva menej než 100 mg). U detí je denný limit kofeínu ešte nižší – maximálne 100 mg na deň, respektíve 2,5 mg na kilogram hmotnosti.
Priemerný obsah kofeínu v jednej plechovke energetického nápoja sa pohybuje od 70 do 400 mg. Jasne teda vidieť, že kým dospelému človeku jeden energetický nápoj denne neublíži, dieťa, mladistvý alebo tehotná žena, sa môžu ľahko predávkovať.
Guarana
Guarana je prášok zo semien rastliny Paullinia cupana. Jeden gram guarany obsahuje približne 40 až 80 mg kofeínu.
Hlavným problémom pri energetických nápojoch je to, že na obale nemusí byť uvedený obsah kofeínu aj z iných zdrojov, než kofeín „ako taký“. Ak je teda na obale uvedený obsah kofeínu a guarany zvlášť, rátajte, že celkového kofeínu je ešte viac.
Taurín a glukuronolaktón
Kofeín, taurín a glukuronolaktón sú základné zložky mnohých energetických nápojov – ide o takzvanú „energetickú zmes“. Výrobcovia pripisujú tejto kombinácii podobné účinky, ako má samotný kofeín, a tiež tvrdia, že jednotlivé molekuly sa vo svojom pôsobení navzájom podporujú.
Taurín a glukuronolaktón sa nachádzajú prirodzene v našom tele. Taurín je aminokyselina, ktorá je zapojená do mnohých procesov – metabolizmu buniek, rastu a ochrany nervových buniek, či svalových kontrakcií. Kedysi bol dokonca populárny mýtus, že taurín je extrakt z býčich semenníkov, a preto dodáva silu (taurus je z latinčiny býk).
Denne prijmeme priemerne 400 mg taurínu, predovšetkým z mäsa a morských plodov. U vegetariánov je jeho príjem zanedbateľný.
Glukuronolaktón vzniká v ľudskom tele premenou z jednoduchého cukru – glukózy. Jeho obsah v jednotlivých zložkách potravy veľmi známy nie je, a odhad denného príjmu v strave sa pohybuje na úrovni 1 až 3 mg. Prezentovanými (no nepotvrdenými) účinkami sú: podpora vylučovania toxínov a ochrana proti rakovine.
Pre porovnanie – obsah taurínu v energetických nápojoch sa pohybuje na úrovni približne 800 až 1000 mg, obsah glukuronolaktónu je 400 až 600 mg.
Hlavným problémom je, že v dnešnej dobe máme zatiaľ nedostatočné informácie o bezpečnosti týchto dvoch molekúl. Ich obsah v energetických nápojoch je totiž niekoľkokrát vyšší, ako príjem z bežnej dennej stravy (pri glukuronolaktóne až niekoľko stonásobne vyšší). A ešte, doposiaľ neboli vykonané štúdie, ktoré by potvrdili účinok, ktorí prezentujú výrobcovia energetických nápojov.
V tehotenstve by ste preto vôbec nemali užívať energetické nápoje s obsahom taurínu alebo glukuronolaktónu.
Navyše – existuje predpoklad, že u ľudí, ktorí sú náchylní na vznik kŕčov, môže taurín podporovať ich tvorbu.
Ženšen a ginkgo
Prezentovanou prednosťou ženšenu je zvýšenie fyzického a psychického výkonu, výkonnosti a urýchlenie zotavenia. Ginkgo zvyšuje prekrvenie končatín aj mozgu, zvyšuje teda dodávanie jednoduchého cukru glukózy do mozgu a svalov. Výsledkom je zvýšenie pozornosti.
Účinok ginkga a ženšenu u zdravých jedincov však zatiaľ nie je dostatočne overený. Navyše, ginkgo aj ženšen znižujú zrážanlivosť krvi, a preto nie sú vhodné u ľudí, ktorí berú lieky na zrážanie krvi (alebo ktorí majú ochorenie, ktoré sa týka krvnej zrážanlivosti). Ženšen popritom znižuje hladinu glukózy v krvi, preto ak sa liečite na cukrovku, mali by ste sa mu vyhnúť.
Takisto by ste si mali uvedomiť, že účinok oboch rastlín zvyčajne nastupuje až po niekoľkých týždňoch.
Ďalšie obsahové látky: vitamíny, antioxidanty a umelé sladidlá
Štúdie, ktoré boli zamerané na vplyv antioxidantov, nijako nepotvrdili, že by ich príjem zlepšoval športový výkon. Pri vitamínoch – naopak – platí, že by sme ich mali prijímať v pestrej strave, a nie cez energetické alebo športové nápoje. Navyše, ak máte vyváženú stravu, prostredníctvom týchto nápojov prijímate nadbytočné vitamíny, ktoré sa z tela – nevyužité – vylúčia.
Umelé sladidlá nie sú vhodné hlavne pre vyvíjajúci sa organizmus dieťaťa alebo dospievajúceho. Navyšovať ich denný príjem – pitím týchto nápojov – je nevhodné.
Umelé sladidlá nájdete predovšetkým v nízkokalorických nápojoch, ktoré neobsahujú cukry, čo by inak nápoj ochutili.
Energetické nápoje a alkohol
V poslednej dobe sa najmä medzi mladými ľuďmi rozmohol hit – kombinujú tvrdý alkohol s energetickými nápojmi. Riziko kombinácie spočíva v tom, že alkohol pôsobí na mozog tlmivo, a keď ho skombinujeme s energetickým nápojom, ktorý pôsobí – naopak – povzbudivo, energetický nápoj bude maskovať účinky alkoholu.
Veľmi ľahko sa potom môžeme alkoholom predávkovať.
Energetické nápoje: deti a tehotentsvo
Keďže mnohé zložky energetických nápojov nie sú zatiaľ dostatočne preskúmané, deti a tehotné ženy by ich nemali vôbec piť. Deti a nedospelé ročníky sú navyše náchylnejšie na prejavy nežiaducich účinkov, ktoré vyvoláva kofeín, ako napr. vysoký krvný tlak a poruchy srdcového rytmu.
Pitie energetických nápojov má tiež vplyv na výber jedál a nápojov v dospelosti. Okrem toho, štúdie naznačujú, že ľudia, ktorí pijú tieto nápoje, sú náchylnejší na rizikové správanie, zahŕňajúce:
- užívanie marihuany,
- fajčenie,
- rizikový sex,
- problémy s alkoholom,
- nepoužívanie pásov v autách.
Obzvlášť tínedžeri a mladí dospelí patria v konzumácii energetických nápojov k rizikovej skupine. Podľa štúdií, ktoré boli vykonané na niektorých stredných školách v zahraničí, už viac ako polovica opýtaných konzumovala alebo pravidelne konzumuje energetické nápoje.
Hybným kolesom tohto javu je jednak veľká reklama, ktorá v oblasti energetických nápojov nie je na Slovensku nijako obmedzená, a tiež fakt, že pre mladých predstavujú „energeťáky“ súčasť novodobého životného štýlu a jednoduchý zdroj energie pri zvyšujúcom sa životnom tempe.
Ako sú na tom ostatné krajiny?
Európska únia vyžaduje, aby bolo na obaloch energetických nápojov vytlačené, že ide o produkty s vysokým obsahom kofeínu – no ich predaj neobmedzuje. Nie je to tak ale všade. V Dánsku a Uruguaji je predaj energetických nápojov zakázaný úplne, a v Nórsku môžu byť predávané iba v lekárňach.
Vo Švédsku je ich predaj zakázaný osobám mladším ako 15 rokov. V Austrálii zakázali predaj tých energetických nápojov, ktoré obsahujú viac ako 320 mg kofeínu na liter.
Skutočne nám dávajú krídla?
Napriek tomu, že reklama na najpopulárnejší energetický nápoj propaguje, že vám „dáva krídla“, netreba veriť všetkému, čo sa povie v telke. Kým iónové nápoje, ak ich užívajú správne skupiny obyvateľstva, sú dokonca prospešné, o energetických nápojoch sa to nedá celkom povedať.
Pokiaľ chcete už skutočne niečo, čo vám dodá energiu, porozmýšľajte skôr o úprave životného štýlu a o oddychu. To urobí pre telo omnoho viac, ako jedna plechovka nápoja, ktorý vám klamlivo „dáva krídla“.
Základné odporúčania pre užívanie iónových a energetických nápojov:
- Iónové nápoje sú vhodné pre intenzívne športové aktivity, ktoré trvajú dlhšie, než 1 hodinu.
- Energetické nápoje nie sú vhodné pre šport, tehotné a dojčiace ženy, deti a mladistvých.
- Ak ste zdravý dospelý, obmedzte pitie energetických nápojov na maximálne 1 plechovku denne.
- Nemiešajte energetické nápoje s alkoholom.
Autor je farmaceut
Redakčne upravené (jam)
