Inzulín: Najznámejšia biologická liečba zachraňuje životy

Nie všetci si však uvedomujú, že ide biologickú liečbu. Inzulín je nepochybne najznámejšou biologickou liečbou. A využívame ju už vyše 90 rokov.

Čo je inzulín?
Kto a ako vynašiel inzulín?
Kedy vznikol humánny inzulín?
Ako zvýšiť účinok inzulínu?
Poznáte vedľajšie účinky inzulínu?
Viete, ako sa používajú moderné aplikátory inzulínu / inzulínové perá?

Čo je inzulín?

Inzulín je hormón, ktorý vzniká v pankrease. Tento hormón potrebujeme na udržanie správnej hladiny cukru v krvi. Pomocou inzulínu sa glukóza dostáva do buniek, kde vytvára energiu. Inzulín sa podieľa aj na správnej tvorby svalovej hmoty. Preto ho zaraďujeme do skupiny anabolických hormónov.

Objavenie inzulínu

Za objavenie inzulínu vďačíme americkému vedcovi Frederikovi Grant Bantingovi. Podarilo sa mu to na začiatku 20. storočia. Banting začínal svoju kariéru ako vojak, po návrate z frontu hľadal nové uplatnenie, a našiel ho v medicíne.

Bantinga fascinovala problematika cukrovky, na ktorú kedysi zomieralo mnoho ľudí. V tom čase už viacero štúdií potvrdzovalo teóriu, že ak chceme vyliečiť diabetes, pacientom musíme podávať dodatočnú dávku inzulínu. Problém bol však v tom, že vtedy ho vedci ešte nedokázali izolovať.

Lekári v tom čase podávali inzulín formou extraktu pankreasu a prostredníctvom tabliet, ale keďže sa nakoniec bielkoviny v žalúdku rozložili, do tela sa už nedostali hlavné potrebné zložky.

V ďalšej fáze výskumu sa už Banting spojil s profesorom Johnom Jamesom Rickardom Macleodom. Pomocou testov na psovi prišli k novým zisteniam. Po podviazaní pankreasu podporili tvorbu tráviacich štiav, vďaka čomu vznikli bunky, ktoré tvoria hormóny. Tie následne očistili, čím získali čistý inzulín. Ten potom injekčne podávali.

K tomuto významnému objavu došlo v roku 1921. Prvýkrát ho však použili až o rok neskôr, u 14-ročného chlapca s cukrovkou. Po prevratnom objave získali obaja v roku 1923 Nobelovu cenu. Banting sa stal jej historicky najmladším držiteľom.

Ako sa inzulín vyrábal v minulosti?

Po roku 1923 začali inzulín distribuovať farmaceutické spoločnosti. Proces výroby však bol úplne odlišný ako dnes. Inzulín vtedy získavali prírodnou cestou – z pankreasov prasiat a hovädzieho dobytka, teda z nevyužitých zvyškov, ktoré boli inak likvidované na bitúnkoch.

Na produkciu inzulínu sa vtedy spotrebovalo ohromné množstvo pankreasov zvierat. Aby sa získalo niečo vyše 2 dc hormónu, spotrebovali sa 2 tony podžalúdkovej žľazy. Navyše, v týchto časoch nebola ešte účinnosť inzulínu dostatočne dlhá, takže pacienti ho museli dostávať niekoľkokrát denne. Aj preto vedci hľadali ďalšie riešenia, ktoré by poskytli viac kvalitnejšieho inzulínu.

Pridanie zinku do inzulínu

Ďalší pokrok vo výrobe prišiel v roku 1926, keď John Jacob Abel pridal do inzulínovej zmesi zinok. Vďaka tomu sa účinnosť inzulínu výrazne predlžovala. Niektorým pacientom už postačovala len 1 dávka raz za 1 alebo 3 dni. Pri silnejších diabetikoch zase zaznamenali vyššiu účinnosť liečby. Tento inzulín sa nazýva aj kryštalický.

Hlavným problémov však bolo skladovanie inzulínu. Ten mal byť odložený v chladničke, ktorú však väčšina domácnosti nemala. Preto museli postupne vyvinúť produkt, ktorý by bol odolnejší voči teplotám.

Humánny inzulín

O takmer 50 rokov neskôr, v roku 1978, prišiel ďalší veľký objav. Tím Davida Goeddela vyvinul syntetický, alebo tiež humánny inzulín. Tento inzulín sa odvtedy produkuje pomocou genetického inžinierstva, čím spĺňa aj etické požiadavky.

V praxi to vyzerá tak, že do buniek baktérií sa vloží gén humánneho inzulínu, kde sa postupne rozmnožuje. Potom ho izolujú a vyčistia, a je nachystaný na podávanie pacientom.

Tento liek získal v roku 1982 oficiálnu certifikáciu. Odvtedy sa s menšími vylepšeniami používa u ľudí s cukrovkou.

Vyše 8 % populácie trpí cukrovkou

Pred objavením inzulínu bola cukrovka smrteľnou chorobou. Pacienti nemali žiadne pozitívne vyhliadky, preto rýchlo zomierali. Prínos inzulínu do medicíny je teda obrovský, veď ročne pomáha miliónom ľudí.

Podľa štatistiky medzinárodnej zdravotnej organizácie WHO, v roku 2014 trpelo cukrovkou 422 miliónov ľudí, čo je 8,5 % populácie. Ešte nebezpečnejším faktom však je, že medzi diabetikmi je stále viac detí, ktoré ochoreli len kvôli zlej životospráve.

Štatistika z roku 2015 hovorí o 1,6 miliónoch úmrtí na diabetes. Podľa WHO bude diabetes mellitus v roku 2030 siedmou najčastejšou príčinou smrti.

Ako zvýšiť účinnosť inzulínu?

Diabetici by sa nemali spoliehať len na samotné aplikovanie inzulínu. Jeho účinnosť je totiž vyššia iba v tom prípade, keď sa vyhýbame surovinám s rýchlo vstrebávateľnými sacharidmi.

Samozrejmosťou je tiež pravidelné monitorovanie hladiny cukru v krvi, aby sme dokázali určiť presnú dávku inzulín. K tomu všetkému ešte treba pridať pravidelný pohyb.

Inzulín: vedľajšie účinky

Nežiaduce účinky nastávajú vtedy, keď sa inzulínom predávkujete. Preto je veľmi dôležité, aby ste si denne kontrolovali cukor v krvi.

A ako sa prejavujú nežiaduce účinky inzulínu?

• podráždenie pokožky v miestach vpichov,
• rýchle zníženie cukru v krvi,
• priberanie, ktoré nastáva najmä na začiatku užívania,
• potenie a opuchy končatín,
• bolesť hlavy,
• tras,
• závrat a slabosť,
• pocit neustáleho hladu.

Liečba cukrovky

Aplikovanie inzulínu sa líši podľa druhu cukrovky. Keď má pacient diabetes 2. typu, tak jeho pankreas ešte dokáže aspoň čiastočne správne fungovať. Vtedy treba zmeniť životosprávu, niekedy musíme užívať aj lieky.

Pri diabete 1. typu už podžalúdková žľaza neprodukuje žiaden inzulín, a preto si ho pacient musí pichať. Dávka inzulínu závisí od aktuálnej hladiny cukru v krvi. Táto liečba je už celoživotná.

Inzulín a tehotné ženy

Keďže v prípade inzulínu ide o hormonálnu liečbu, počas tehotenstva musíme byť obozretní. Užívanie inzulínu závisí od týždňa, v ktorom sa žena práve nachádza.

• 1. trimester – inzulín sa môže mierne znížiť, pretože hrozí vyššia hladinu cukru v krvi.
• 2. trimester – teraz sa už dávka začína zvyšovať. Musíme si kontrolovať hodnoty najmä po jedle.
• 3. trimester – do tela sa už vstrebáva pomalšie, častokrát sú nutné vyššie dávky.
• Pôrod – počas celého pôrodu sa musia merať hodnoty cukru v krvi, podľa toho sa určí dávkovanie.
• Obdobie dojčenia – hladina cukru v krvi je kvôli nestabilnému režimu kolísavá, preto ju treba neustále kontrolovať.

Ako sa dávkuje inzulín?

Pacienti si môžu aplikovať stredne pomalý alebo rýchly inzulín. Najprv si pomocou jednoduchého domáceho testu zistia, aká je ich aktuálna hladina cukru v krvi. Ide o jemný vpich do prsta, z ktorého sa odsaje kvapka krvi.

Prístroj následne ukáže presné hodnoty. Podľa špeciálnej tabuľky si viete vypočítať, či potrebujete inzulín, a pokiaľ áno, akú veľkú dávku by ste si mali dať. Dávku si nastavíte na domácom aplikátori a vstreknete si ju do mäkkého svalstva, napríklad na bruchu, alebo na končatine.

Aplikáty inzulínu, inzulínové perá

Inzulín sa najprv aplikoval pomocou injekcií, čo však spôsobovalo mnoho problémov. Potom vymysleli prvý aplikátor, ktorý bol vyrobený z ocele, no to bolo hlavne v západných krajinách. U nás sa používal aplikátor z plastu, čo pripomínal pištoľ s ihlou.

Ďalším vynálezom bol domáci aplikátor, ktorý mal viacero podôb – napr. inzulín sa vstrekával pomocou otáčania skrutky. V osemdesiatych rokoch minulého storočia zase vyvinuli inzulínové pero s piestom, ktoré vyzeralo presne ako pomôcka na písanie. Inzulín sa aplikoval niekoľkými stlačeniami piesta.

Práve tento spôsob bol neskôr inovovaný, aby si pacienti dokázali dávkovať čoraz presnejšie a menšie dávky. Aj vpichovanie bolo stále menej bolestivé, čo rozhodne uvítal každý, kto dovtedy zažíval nepohodlie a bolesť.

Inzulín: ako ho vnímame dnes?

Liečba inzulínom bola od začiatku prijímaná s veľkým nadšením. Veď sa konečne našiel liek na problém, ktorý bol dovtedy neriešiteľný! Nadšenie pacientov síce časom opadlo kvôli problémom so skladovaním, ťažkej aplikácií, či kvôli obyčajného ľudského strachu z nezvládnutia úkonu.

Vyvinutím nových technológií a inzulínového pera sa vnímanie inzulínu podstatne zlepšilo. Dnes sa už dá presne určiť jedna dávka, čo pacientom ponúka bezpečnú rutinu. Vývoj sa napriek tomu nezastavil, stále sa uvažuje o tom, ako urobiť aplikovanie inzulínu ešte jednoduchším.

A čo odporcovia inzulínu?

Tí kritizujú najmä to, že lekári nemajú nad všetkým potrebnú kontrolu, lebo „vec“ je v rukách pacientov. Z toho vraj vyplýva určité riziko nedobrovoľného predávkovania.

V skutočnosti je však takýchto prípadov veľmi málo. Naopak, domáca liečba inzulínom drží pri živote stámilióny ľudí. Pre a proti sú teda jasné, čo poviete?

Zdroje:

https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3714061/

https://www.kompava.sk/a/inzulin-a-jeho-uloha-v-organizme

https://en.wikipedia.org/wiki/Frederick_Banting

https://www.nobelprize.org/prizes/medicine/1923/banting/lecture/

http://americanhistory.si.edu/blog/2013/11/two-tons-of-pig-parts-making-insulin-in-the-1920s.html

http://www.who.int/news-room/fact-sheets/detail/diabetes

https://www.webmd.com/diabetes/qa/what-are-the-side-effects-of-taking-insulin

https://www.medtronic-diabetes.sk/planovanie-tehotenstva/inzulin-pocas-tehotenstva

https://en.wikipedia.org/wiki/Eva_Saxl

https://dia.hnonline.sk/zdravie/550357-aplikatory-inzulinu-kedysi-a-dnes

Jak si vypočítat kolik jednotek si píchnout na vysokou glykémii, nebo kolik gramů sacharidů je potřeba na jednu jednotku inzulínu?

Pridaj komentár Zrušiť odpoveď

Prepáčte, ale pred zanechaním komentára sa musíte prihlásiť.