PrevenciaZdroj foto: www.stock.adobe.com
Negatívne vplyvy fajčenia na telesné zdravie, predovšetkým stav pľúc a srdcovo-cievneho systému, sú dobre známe. Viete však, že nikotín má vplyv aj na psychiku? A nie je to „len“ závislosť, čo nám pri dlhodobom fajčení hrozí. Verte tomu, že ak ospravedlňujete fajčenie slovami, ako vám znižuje stres, spôsobuje uvoľnenie a relax, sami sebe škodíte.
Čo sa deje v ľudskom tele pri fajčení?
Prečo nikotín ovplyvňuje to, ako sa človek cíti?
Ako vzniká závislosť od nikotínu?
Prečo niektorí fajčiari nie sú závislí od nikotínu?
Môže fajčenie fajčiara na jednej strane upokojiť, na druhej strane ho dostáva do stresu?
Myslieť si, že fajčenie vám pomáha uvoľniť sa alebo vyrovnať sa s pocitmi úzkosti, stresu či depresie, je bežné. Pravda je však kdesi inde. Pri fajčení vzniká veľmi rýchlo silná závislosť od nikotínu, má negatívny vplyv na telesné i duševné zdravie. Ľudia, ktorí fajčia, majú dvakrát vyššiu pravdepodobnosť vzniku úzkostí a depresívnych stavov v porovnaní s nefajčiarmi. Chcete skutočne patriť medzi nich?
Fajčíte, aby ste unikli zo stresovej situácie?
Čo urobíte, ak sa ocitnete pod veľkým tlakom? Siahnete po cigarete, aby ste sa upokojili? Je bežné snažiť sa zbaviť stresových situácií zapálením cigarety. Vďaka tomu sa môže zdať, že fajčenie pomáha znižovať hladinu stresu, avšak tento pomyselný relax nesúvisí s fajčením ako takým. Ako úľava od stresu pôsobí samotný fakt, že odídeme, oddelíme sa od situácie, ktorá nám spôsobuje stres. To znamená, že už len fakt, že po stresujúcej porade vyjdeme von na vzduch, je relaxačný. Fajčiar pri poklese nikotínu v organizme sa z dôvodu závislosti v abstinenčných príznakoch dostáva do biologicky podmieneného stresu, ktorý (ak si opäť nezapáli) vedie až k úzkostným stavom a môže vyústiť do depresie.
Namiesto hlbokého dýchania „šlukujete“
Bežným pomocníkom, keď sa chceme upokojiť zo stresujúcej situácie, je hlboké dýchanie. Žiaľ, aj spôsob dýchania pri fajčení – hovorovo „šlukovanie“, sa podobá na hlboké dýchanie. Pri ňom však do pľúc absorbujete škodliviny, o ktorých si namýšľate, že vás uvoľňujú. Preto, ak nabudúce dostanete chuť zo stresu siahnuť po cigarete, skôr než to urobíte, vyskúšajte dýchacie cvičenia.
Spôsobuje fajčenie stres?
Jasne sme si ukázali, že fajčenie stres nezmierňuje. Môže ho však vyvolávať? Jednoznačne áno. Pozrime sa na to, čo urobí nikotín v našom tele. Krátko po dofajčení cigarety začne hladina nikotínu v tele klesať. Výsledkom je zrýchlený tep srdca, zvýšený krvný tlak, napätie, podráždenie a úzkostlivosť. Tento stav budete chcieť riešiť ďalšou cigaretou, z čoho sa vytvára bludný kruh.
Zapálite si teda ďalšiu cigaretu, hladiny nikotínu sa doplnia. Pocítite úľavu, ustúpia abstinenčné príznaky vrátane stresu.
Uspokojivý efekt cigariet je len dočasný
Toto uspokojenie je však len dočasné, pretože stresový cyklus fajčenia sa reštartuje vždy, keď hladina nikotínu začne klesať. Zvýrazňujú sa abstinenčné príznaky (stres, úzkosť). Tie však, keď sa vaše telo prispôsobí životu bez nikotínu, vymiznú. Avšak stres po vyfajčení cigarety nezmizne, práve naopak.
Vplyv fajčenia na duševné zdravie
Fajčenie tabaku jednoznačne ovplyvňuje naše duševné zdravie. Do akej miery, závisí od toho, koľko a ako často fajčíte.
Účinky fajčenia na psychiku zahŕňajú:
Závislosť – pri fajčení tabaku sa nikotín dostane do mozgu veľmi rýchlo, v priebehu 10 sekúnd. Niektorí fajčiari tvrdia, že im zlepšuje náladu, schopnosť sústrediť sa a pomáha im pri relaxácii. Pravidelné užívanie však vedie k závislosti – váš mozog si na nikotín navykne a bude si ho pýtať.
Pri veľmi nepravidelnom fajčení, raz za veľmi dlhú dobu, alebo ak máte po fajčení nepríjemné pocity, závislosť nemusí vzniknúť. Avšak pravidelné dávky nikotínu priam zákonite vedú k zmenám v mozgu. Keď zásoby nikotínu poklesnú, pocítite abstinenčné príznaky, ktoré zase vyriešite ďalšou cigaretou. Ak tento cyklus nepreseknete, stanete sa závislými.
Stres – napriek tomu, že niektorí ľudia fajčia, „aby znížili stres“, výskumy ukazujú, že fajčenie v skutočnosti zvyšuje napätie. Je pravdou, že tabak môže poskytnúť okamžitý pocit relaxácie, tento pocit uvoľnenia je však dočasný. Navyše, vyvolá zvýšenú túžbu po cigaretách a s ňou aj nepríjemné abstinenčné príznaky. Úzkosť a stres ani neodstráni, ani nezníži. Naopak, ublíži vám podstatne viac.
Depresia – zaujímavým faktom je, že depresívni a úzkostliví ľudia fajčia až dvakrát častejšie ako tí, ktorí depresiou netrpia. Na druhej strane je však dôležité poznamenať, že mnohí začínajú fajčiť bez toho, aby mali príznaky depresie, a depresia, naopak, u nich vznikne ako dôsledok abstinenčného stavu, keď sa pokúšajú prestať fajčiť.
Tabak spôsobuje uvoľňovanie chemickej látky – dopamínu – v mozgu. Dopamín je známy tým, že vyvoláva pozitívne pocity. Ak trpíte depresiou, pravdepodobne máte nízku hladinu dopamínu, takže fajčenie môže priniesť klamlivé potešenie.
Prečo klamlivé? Fajčenie z dlhodobého hľadiska povzbudí mozog, aby spomalil vlastnú tvorbu dopamínu. Toto zníženie nakoniec spôsobí, že budete chcieť fajčiť ešte viac ako predtým.
Schizofrénia – schizofrenici majú trikrát vyššiu pravdepodobnosť fajčenia ako zdravé osoby. Je tiež pravdepodobnejšie, že fajčia intenzívne. Môže sa totiž zdať, že cigarety pomáhajú zvládať niektoré príznaky spojené s ochorením alebo vedľajšie účinky liekov používaných pri liečbe. Žiaľ, fajčenie zvyšuje riziko vzniku Alzheimerovej choroby, častejšie bol zistený výskyt ADHD u detí matiek fajčiarok a tiež veľa ľudí so schizofréniou sú silní fajčiari.
Nemáte dosť dôvodov, prečo prestať fajčiť?
I keď si možno teraz neuvedomujete, ako fajčenie vplýva na váš psychický stav, keď sa vám podarí s ním skoncovať, rozdiel si určite všimnete. Budete sebavedomejší, spokojnejší, vyrovnanejší. Pocit víťazstva nad zdraviu škodlivou závislosťou vás posunie ďalej.
Ako sa zlepší vaše duševné zdravie, keď prestanete fajčiť?
- výrazne poklesnú stavy depresie, úzkosti a stresu,
- budete mať lepšiu náladu a vyššiu kvalitu života,
- lepšie zvládnete životný stres.
Ako fantastický bonus navyše sa pridáva úspora peňazí i času. Uvidíte, koľko možností sa vám teraz otvorí.
Odbornú kontrolu zabezpečil MUDr. Ľubomír Okruhlica, CSc., psychiater, člen Výboru slovenskej Sekcie pre alkoholizmus a toxikománie Slovenskej psychiatrickej spoločnosti SLS, hlavný odborník pre medicínu drogových závislostí Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, autor mnohých odborných publikácií v problematike závislostí, člen vedeckých rád odborných adiktologických časopisov.
Zdroje:
https://www.mentalhealth.org.uk/explore-mental-health/a-z-topics/smoking-and-mental-health
https://www.webmd.com/smoking-cessation/what-to-know-about-tobacco-mental-health
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC5403659/
https://www.brainfacts.org/archives/2008/smoking-and-schizophrenia
