Prevencia
Príznaky
Prvá pomoc(Zdroj foto: AdobeStock.com)
Za normálnych okolností dýchame bez toho, že by sme o tom zvlášť premýšľali. Ak sme zdraví, dýchame relatívne pomaly.
Priemerná dospelá osoba, vážiaca 70 kilogramov, urobí v pokojovom stave priemerne 14 dychov za minútu.
Keď sa však dýchanie zrýchli, je plytšie, a vy máte pocit, že nemôžete chytiť dych, ide o dýchavicu, odborne dyspnoe – dušnosť, záduch, sťažené alebo namáhavé dýchanie.
Samozrejme, asi každý sa zadýcha pri väčšej námahe – keď beží na autobus, alebo keď pri fyzickom cvičení prekročí prah svojej kondície.
Pokiaľ však nedostatok dychu pocítite pri bežných, každodenných aktivitách, čo sa vám predtým nestávalo, môže ísť o varovný príznak niečoho vážnejšieho.
Ťažkosti s dýchaním sa môžu objaviť náhle – tzv. akútna dýchavičnosť, alebo sa prehlbujú postupne, počas určitého časového obdobia – vtedy ide o chronickú dýchavičnosť.
V oboch prípadoch nám dáva telo na známosť, že potrebuje viac kyslíka, než dostáva. Rýchlejšie dýchame preto, aby sme sa zvýšili tok vzduchu do pľúc, a aby sa odtiaľ kyslík dostal do krvného obehu a k srdcu.
U koho sa dýchavica vyskytuje?
Náhle sťažené dýchanie je jeden z najčastejších dôvodov, prečo ľudia volajú sanitku alebo navštívia urgentné oddelenie. Celkom prirodzene sa zadýchame všetci, keď cvičíme, najmä ak máme nadváhu, alebo keď nie sme úplne fit. Ale nepríjemná dýchavica, ktorá sa objaví náhle a nečakane, môže znamenať, že nás ohrozuje:
- zápal pľúc – najčastejšie postihuje veľmi mladých a veľmi starých ľudí,
- astma – objavuje sa hlavne u malých detí,
- pľúcne alebo srdcové ochorenie – týka sa všetkých,
- zlyhanie srdca – vo vyššej miere postihuje starších ľudí.
Spomenuté zdravotné komplikácie hrozia všetkým vekovým skupinám a vyžadujú neodkladnú lekársku pomoc.
6 stupňov dýchavice:
- Žiadna dýchavica.
- Dýchavica pri intenzívnej námahe – napríklad behu.
- Dýchavica pri chôdzi do kopca.
- Dýchavica pri bežnej chôdzi, s občasnou potrebou zastaviť sa.
- Dýchavica po pár minútach chôdze.
- Dýchavica, ktorá zabraňuje už aj vychádzaniu z domova.
(Zdroj: https://patient.info/health/breathlessness-and-breathing-difficulties-dyspnoea).
Na čo sa vás lekár spýta?
Pri návšteve lekára pravdepodobne dostanete tieto otázky:
- Začala sa dýchavičnosť náhle, alebo sa časom rozvíjala? Spustilo ju niečo?
- Akú vzdialenosť dokážete prejsť? Zadýchate sa, keď sa pohybujete? Zhorší sa to, keď si ľahnete?
- Cítite sa chorý? Máte vysokú teplotu, alebo kašeľ, alebo ste príliš schudli? Pociťujete bolesť v hrudníku?
- Vykašliavate hlien? Akú má farbu?
- Stratili ste na hmotnosti, vykašliavate krv, boli ste v kontakte s ľuďmi s tuberkulózou, alebo ste v poslednom čase cestovali do zahraničia?
- Boli ste v poslednom čase pripútaní na lôžko, alebo ste absolvovali dlhý let?
- Fajčíte?
Všetky podrobnosti pomôžu lekárovi, aby určil diagnózu. Odborník vám takisto skontroluje srdce, krvný tlak a pľúca. Pravdepodobné sú aj krvné testy na anémiu, na nedostatočnú činnosť štítnej žľazy a zlyhanie srdca.
Dýchavica môže mať hneď niekoľko príčin. Tie sa vzťahujú na dýchacie cesty, pľúca, srdce alebo cievy. Iba odborník vie posúdiť, čo spôsobuje problémy s dýchaním práve u vás.
Čo môže spôsobiť akútnu dýchavicu:
- Astma – vyvolaná vírusovou infekciou alebo alergiou (napríklad senná nádcha).
- Pneumónia (zápal pľúc) – závažná infekcia hrudníka, sprevádzaná horúčkou a kašľom so zelenkastým hlienom.
- Chronická obštrukčná choroba pľúc (CHOCHP) – dlhodobé ochorenie pľúc, ktoré spôsobuje dýchavicu a kašeľ. Dýchacie cesty sú zúžené a zapálené.
- Ochorenie srdca – napríklad srdcové zlyhanie.
- Pľúcna embólia – zrazenina v pľúcach.
- Úzkosť – môže spôsobiť dýchavicu, pocity paniky, rýchly tlkot srdca a potenie.
- Chudokrvnosť (anémia).
Dýchavicu môžu spôsobiť aj niektoré lieky, napríklad aspirín. V prípade astmy zas ide o užívanie betablokátora (ako je propranolol).
Čo môže spôsobiť chronickú dýchavicu:
- Obezita a nedostatok fyzickej kondície.
- Astma, ktorá nie je pod kontrolou.
- Chronická obštrukčná choroba pľúc (CHOCHP).
- Srdcové zlyhanie – sprevádza ho postupné zhoršovanie dýchania, prípadne opuchnuté členky. Vyskytuje sa väčšinou u starších ľudí. Stav sa zhoršuje pri ležaní.
- Problémy so srdcovým rytmom – napríklad nepravidelný srdcový tep (fibrilácia predsiení) – srdce nefunguje správne, a preto sa kyslík nečerpá do tela, ako by mal. Aby ste dostali viac kyslíka do pľúc, musíte dýchať rýchlo, čo sa prejaví dýchavicou.
- Anémia – v krvi nie je dostatok hemoglobínu na prenos kyslíka do buniek. To spôsobuje únavu a dýchavicu.
K ďalším príčinám dýchavice patria:
- bronchitída (zápal priedušiek),
- pneumotorax (kolaps alebo spľasnutie pľúc),
- rakovina pľúc,
- inhalačné poranenie,
- vysoká nadmorská výška (s nižšou hladinou kyslíka),
- alergická reakcia,
- anafylaxia (alergický šok),
- intersticiálna choroba pľúc,
- tuberkulóza,
- epiglotitída (zápalové ochorenie hrtanu, konkrétne hrtanovej príklopky),
- emfyzém,
- pľúcna fibróza,
- hypertenzia pľúcnej artérie,
- pleuréza (zápal vrstvovitých vrstiev, ktoré pokrývajú pľúca),
- záškrt,
- polymyozitída (reumatický, progredujúci zápal svalov),
- Guillain-Barréov syndróm,
- sarkoidóza (chronické ochorenie, ktoré postihujúce predovšetkým pľúca),
- zlomenina rebier,
- otrava oxidom uhoľnatým.
Dýchavicu môžu sprevádzať tieto príznaky:
- bolesť na hrudníku,
- bolesť pri nádychu (zápal pohrudnice),
- úzkosť,
- únava,
- závraty,
- mdloby,
- kašeľ,
- sipot,
- krvavý hlien,
- bolesť krku,
- zranenie hrudníka.
View this post on Instagram
Čo robiť pri pretrvávajúcej (chronickej) dýchavici?
Existujú určité techniky dýchania, ktoré pomáhajú znížiť dýchavicu. Toto sú odporúčané metódy, no snažte sa ich vykonávať presne podľa inštrukcií fyzioterapeuta, alebo podľa návodu.
- Uvoľnené, pomalé, hlboké dýchanie – jemne sa nadychujte cez nos a vydychujte cez nos a ústa. Snažte sa zostať uvoľnený/á a pokojný/á.
- Dýchanie v tempe – môže pomôcť pri chôdzi, alebo keď idete hore schodmi. Pokúste sa dýchať v rytme so svojimi krokmi, rýchlosťou, pri ktorej sa cítite pohodlne.
- Riadené dýchanie – znamená, že pri dýchaní používate bránicu a dolné hrudníkové svaly, namiesto horných hrudných a ramenných svalov. Dýchajte jemne a uvoľnite ramená a horné hrudníkové svaly.
Počas sedenia alebo státia využívajte pohodlné pozície:
- Keď stojíte, opierajte sa predlaktiami o niečo v pohodlnej výške, napríklad o stoličku alebo kuchynskú dosku.
- Keď stojíte alebo chodíte, položte si ruky na boky, alebo si ich strčte do vrecka.
- Keď sedíte, nakláňajte sa dopredu, položte si predlaktia na kolená, na ramená stoličky, alebo na stôl.
Zmena životného štýlu
Niektoré dýchavice sú závažné a vyžadujú naliehavú lekársku starostlivosť. V menej závažných prípadoch si môžeme pomôcť aj sami – zmenami v životnom štýle.
- Prestaňte fajčiť a vyhýbajte sa tabakovému dymu.
- Vyhýbajte sa znečisťujúcim látkam, alergénom a environmentálnym toxínom.
- Schudnite, ak ste obézni, alebo ak máte nadváhu.
- Nenamáhajte sa vo vysokých nadmorských výškach.
- Voľte pestrú, vyváženú stravu.
- Doprajte si pravidelný a dostatočný spánok.
Kedy volať lekára?
Najprv sa posaďte, až potom volajte 112 alebo 155, prípadne požiadajte inú osobu. Pomoc volajte, ak:
- sa nemôžete poriadne nadýchnuť,
- pociťujete nedostatok kyslíka,
- cítite bolesť na hrudníku.
Dohodnite si stretnutie s lekárom, ak:
- máte časté alebo pokračujúce dýchacie ťažkosti,
- budíte sa v noci, lebo máte problémy s dýchaním,
- pociťujete dýchavicu, pískanie pri dýchaní alebo napätie v krku.
Lekára by ste mali navštíviť aj vtedy, ak dýchavicu sprevádza/jú:
- vysoká horúčka so zimnicami a kašeľ,
- opuchnuté nohy a členky,
- ťažkosti s dýchaním pri ležaní,
- kašeľ,
- sipot,
- zhoršenie dýchavice v poslednom období.
Ak máte záujem o pacientsku brožúru Chronická obštrukčná choroba pľúc (CHOCHP), kde sa dozviete viac podrobností o prevencii, vyšetreniach a liečbe, môžete si ju zadarmo stiahnuť TU.
1 odpovedí na “Lapáte po dychu už po pár krokoch? Takáto dýchavica nie je normálna”