Zdroj foto: www.stock.adobe.com
Dialýza, teda dialyzačná liečba nahrádza niektorú z funkcií obličiek. Jej základnou úlohou je odstránenie toho, čoho je v krvi nadbytok, alebo doplnenie toho, čoho je nedostatok. Je potrebná vtedy, keď obličky nevládzu robiť svoju funkciu.
Ako rieši dialýza zlyhanie obličiek?
Prečo môžu ľadviny prestať fungovať?
Aký je rozdiel medzi dialýzou a hemodialýzou?
Ako ďalšie metódy dialýzy existujú a kedy sa používajú?
Ktoré stavy vedú k zlyhaniu obličiek najčastejšie?
Ako dlho sa dá žiť na dialýze?
Úlohou obličiek je odstraňovať z tela jedovaté látky, ktoré vznikli pri normálnej látkovej výmene. Ľadviny tak udržujú zloženie telesných tekutín v norme.
Keď z nejakého dôvodu stratia túto schopnosť, alebo je ich funkcia výrazne oslabená – trvale alebo dočasne – pomôže dialýza, teda liečba, ktorá preberie túto funkciu za obličky. Špeciálne prípady na dialyzačnej liečbe tvoria pacienti, ktorí sa otrávili dialyzovateľným jedom.
Akútne zlyhanie obličiek
Pri akútnom zlyhaní obličiek sa v krvi začnú náhle hromadiť jedovaté látky, ktoré sú súčasťou normálnej činnosti nášho tela, avšak nemôžu sa z neho vylúčiť bežnou cestou – močom – pretože činnosť obličiek je vážne porušená. Takéto náhle zlyhanie môže nastať napríklad po úraze, rozsiahlejšej operácii, alebo pri vážnom zápale obličiek.
Chronické zlyhanie obličiek
Chronické zlyhanie obličiek nastáva pomalšie. Jedovaté látky z látkovej výmeny v tele sa pomaly hromadia v tele, až dosiahnu takú silnú koncentráciu, že môže nastať chronická otrava organizmu. Takéto zlyhanie obličiek môže nastať ako dôsledok rôznych iných ochorení. Najčastejšie to býva cukrovka alebo neliečený vysoký krvný tlak.
Dialýza: Čo to vlastne znamená?
Dialýza je metóda odstraňovania nežiaducich látok z krvi pacienta. Takéto látky sa môžu dostať do krvi buď zvonku (otravou), alebo vznikajú priamo v našom tele.
Dialyzačná liečba je teda eliminačná. Delí sa na dve základné skupiny – extrakorporálna (mimotelová) liečba (napr. hemodialýza) a intrakorporálna (vnútrotelová) liečba (peritoneálna dialýza).
Hemodialýza
Pri mimotelovej eliminačnej liečbe – hemodialýze sa škodlivé látky odstraňujú z krvi mimo tela cez umelú membránu. Pacient potrebuje malý zákrok – vytvorenie cievneho prístupu (fistuly), ktorým sa krv z tela odoberá, ale aj vracia naspäť.
Do tejto skupiny patria aj rôzne varianty hemodialýzy, ako napríklad hemodiafiltrácia, hemoperfúzia a podobne. Hlavným rozdielom medzi nimi je to, ako je upravená filtračná kapsľa, a ktoré látky a v akom rozsahu sa uvedenou metodikou odstraňujú.
Pre pacienta to znamená, že je odkázaný na prístroj, ktorý vykonáva dané procesy. Takáto liečba môže byť akútna, v tom prípade je pacient hospitalizovaný; alebo chronická, a vtedy sa zákrok vykonáva ambulantne, väčšinou 2 až 3x do týždňa. Jedna hemodialýza spravidla trvá asi 4 hodiny.
Peritoneálna dialýza
Táto metóda sa od hemodialýzy líši tým, že krv sa nečistí v mimotelovom obehu pomocou umelej membrány, ale vnútri tela. Ako filtračná membrána sa pritom používa pobrušnica (peritoneum).
Pacient má do brušnej dutiny zavedený katéter, ktorým sa do nej napustí špeciálny roztok. Cez pobrušnicu sa do roztoku dostanú z krvi prebytočné látky, ktoré oblička nemôže vylúčiť. Roztok v tele pôsobí asi 4 – 6 hodín, „vypustí“ sa z brušnej dutiny, vpraví sa nová tekutina, a celý proces sa opakuje.
Pacient absolvuje takúto výmenu väčšinou 4x denne. Túto metódu zvláda sám, doma, prípadne s pomocou niekoho blízkeho. Dôležitým momentom v liečbe je dobrá starostlivosť o zavedený katéter.
V súčasnosti je možné používať na výmenu prístroj, ktorý má pacient doma. Táto metóda sa teda môže uskutočňovať dvoma spôsobmi:
CAPD (nepretržitá ambulantná peritoneálna dialýza) – znamená, že pacient si denne napúšťa dialyzačný roztok do brušnej dutiny, nechá ho pôsobiť na brušnú membránu, a po určitom čase, keď je roztok nasýtený odpadovými látkami, si ho vypustí, a nahradí novým. Denne spravidla absolvuje 4 takéto výmeny;
APD (automatizovaná peritoneálna dialýza) využíva k napúšťaniu a vypúšťaniu dialyzačného roztoku z brušnej dutiny prístroj – cyklovač. Zariadenie zabezpečuje výmenu roztoku namiesto pacienta.
Táto metóda sa môže uskutočňovať počas spánku (8 –10 hodín denne), čo pacientovi uľahčuje život v priebehu dňa, a umožňuje mu väčšiu voľnosť pohybu. Okrem zbavenia organizmu odpadových látok, cieľom dialyzačnej starostlivosti je udržať jeho vnútorné prostredie v normálnych hraniciach.
Mimotelová dialýza predstavuje určitý zásah do organizmu, ale lekári dokážu (s pomocou moderných liekov) zvládať jej riziká. Napríklad, účinne prechádzať zadržiavaniu vápnika v tele, čo by mohlo viesť k jeho nadmernému ukladaniu na cievnych stenách. Rovnako sa odborníkom darí znižovať a zvládať prípadné riziko zrážania krvi.
Dialýza v číslach
Oslovili sme hlavného odborníka MZ SR pre nefrológiu doc. MUDr. Martina Demeša, PhD., z I. internej kliniky SZU a UN Bratislava – Nemocnica akad. L. Dérera.
Koľko pacientov na Slovensku je na dialýze?
Presné štatistické čísla máme k stavu do konca roka 2012. Z nich vyplýva, že v SR je 3 131 pacientov liečených hemodialýzou a 107 pacientov liečených peritoneálnou dialýzou.
Aké sú najčastejšie diagnózy, vedúce k zlyhaniu obličiek?
Ukazuje sa, že neslávne prvenstvo patrí diabetickej nefropatii. Až 35 % všetkých dialyzovaných pacientov trpí touto komplikáciou cukrovky, a štatistické čísla pri tejto diagnóze stúpajú. Nasledujú zápaly obličiek, ktoré k dialýze „dovedú“ asi 16 % chorých.
Treťou najčastejšou diagnózou vedúcou k dialýze je nefroskleróza, čiže stvrdnutie cievok obličiek (ateroskleróza a hypertenzia ako vyvolávajúce príčiny), ktorú pozorujeme asi v 10 – 12 % prípadov.
S akými diagnózami sa stretávate v ambulanciách v súvislosti s dialýzou?
U dospelej populácie sa v ambulanciách najčastejšie vyskytuje spomínaná diabetická nefropatia. Pre predstavu – znamená to asi 30 000 pacientov. Nefrosklerózou trpí asi 20 000 pacientov a zápaly obličiek boli diagnostikované u približne 18 000 pacientov.
V detskej populácii je na prvom mieste zápal obličiek – pyelonefritída. Štatisticky sa ukázala asi u 10 000 detí, a zhruba 2 500 detských pacientov sa liečilo na glomerulonefritídy (imunologický podmienený zápal obličiek).
Celkový počet pacientov – dospelých aj detských –, ktorých je potrebné sledovať v nefrologických ambulanciách, je okolo 150 000.
Aké bývajú najčastejšie príčiny úmrtí dialyzovaných pacientov?
Za jeden rok zomrie v programe hemodialýzy asi 650 pacientov. Najčastejšou príčinou sú srdcovo-cievne choroby, ktoré pripravia o život až 61 % chorých. Štatistika ukazuje, že stúpajúci trend nastáva v prípade nádorových ochorení a obličkových infekcií, po 15 – 16 % na každú z komplikácií.
V čom vidíte výhody a nevýhody hemodialýzy a peritoneálnej dialýzy?
Dá sa povedať, že obe metódy, teda hemodialýza aj peritoneálna dialýza, sú rovnocenné. Prirodzenejšou metódou je peritoneálna dialýza, pretože používa vlastnú membránu na „očisťovanie“ krvi. Je vhodnejšia aj pre pacientov s chorobami srdca, pretože pri použití tejto terapie sú spravidla kardiálne stabilnejší (nedochádza k takým významným zmenám krvného tlaku).
Avšak treba upozorniť, že peritoneálna dialýza ako metóda častejšie zlyháva do 2 – 3 rokov. Hemodialýza je lepšia pre akútnych pacientov – pomocou tejto liečby je možné rýchlejšie odstraňovanie toxínov.
Naviac, táto terapia nevyžaduje takú spoluprácu pacienta pri procedúrach (robí ju personál). Lekár sa s pacientom stretáva častejšie pri hemodialýze – vo všeobecnosti je to asi trikrát týždenne.
Ak sa pacient lieči pomocou peritoneálnej dialýzy, na kontrolu k lekárovi dochádza asi raz za mesiac. Peritoneálna dialýza teda predstavuje väčšiu slobodu pre pacienta, ktorý nie je viazaný tak tesne na centrum.
Slovenská štatistika ukazuje, že pomer CAPD (ručne robené výmeny roztokov v brušnej dutine) a APD (výmeny roztokov pomocou prístroja) je u našich pacientov asi rovnaký.
Najčastejšie príznaky chronického zlyhávania obličiek:
- vyčerpanosť,
- nevoľnosť, zvracanie,
- zmeny hmotnosti,
- znížené množstvo moču za 24 hodín,
- opuchy nôh,
- sťažené dýchanie,
- chudokrvnosť, závraty spôsobené anémiou,
- krvácanie z nosa, ďasien, krv v stolici.
Tieto príznaky nemusia automaticky znamenať, že vám zlyhávajú obličky. Môžu byť však dobrým dôvodom pre návštevu lekára a preventívnu prehliadku.
Spoločnosť dialyzovaných a transplantovaných
Je občianske združenie pre chorých, ich rodinných príslušníkov a priateľov dialýzy. Úlohou združenia je pomáhať dialyzovaným a pacientom, ktorí podstúpili transplantáciu obličiek pri prekonávaní problémov v súvislosti s chorobou. SDaT sa zameriava na organizovanie rôznych vzdelávacích a osvetových podujatí pre pacientov aj širokú verejnosť, ako aj kultúrnych či športových aktivít pre členov združenia. Spoločnosť má 22 základných organizácií po celom Slovensku.
Členovia SDaT sa schádzajú na rôznych akciách, bez rozdielu či sú dialyzovaní hemodialýzou, CAPD, alebo sú po transplantácii. Týmto kontaktom sa prehlbuje ich vzájomné spoznávanie, pochopenie zákonitostí liečby, i možnosť podeliť sa o vlastné dobré skúsenosti. Špeciálna pozornosť sa venuje kontaktu s príbuznými chorých. Zmena celého životného cyklu, diéta, psychická trauma z ochorenia často ovplyvňuje celú rodinu. Snahou SdaT je oboznámiť ostatných členov rodiny s charakterom choroby, možnosťami liečby i príznakmi zhoršenia stavu.
www.sdat.sk
redigovala: Bc. Sabína Zavarská
Pridajte sa k nám na Facebook.
