Cievna mozgová príhoda

garant podstránky:
MUDr. Ester Točíková, MBA

Diagnostika cievnych mozgových príhod: Prečo musí byť rýchla?

(Zdroj foto: AdobeStock.com)

Cievna mozgová príhoda je treťou najčastejšou príčinou smrti. Každoročne postihne približne 15 miliónov ľudí na svete. Z nich tretina zomiera.

Ďalšia tretina síce prežije, ale s trvalými následkami.

Aby boli tieto následky čo najmenšie, je dôležitá včasná a správna diagnostika.

Čím skôr k lekárovi, tým lepšie

80 % prípadov cievnej mozgovej príhody je spôsobených upchatím cievy v mozgu, 20 % krvácaním do mozgu. Skorá diagnostika umožňuje nasadenie vhodnej liečby, a tým aj záchranu života pacienta.

Je veľmi dôležité, aby sme už pri prvých príznakoch nečakali na to, čo bude ďalej. Pacient musí byť čo najskôr dopravený k lekárovi, respektíve privoláme rýchlu zdravotnú pomoc. Takto získame cenné minúty pre nasadenie účinnej liečby.

Ako prebieha diagnostika cievnych mozgových príhod

Diagnostika cievnych mozgových príhod nie je jednoduchá, pretože vyžaduje spoluprácu viacerých odborníkov. Navyše – aj niektoré iné stavy majú podobné príznaky ako cievna mozgová príhoda.

Pokiaľ sa spoja viaceré príznaky, napríklad slabosť či tŕpnutie končatín, poruchy reči alebo správania, vždy treba vylúčiť alebo potvrdiť v prvom rade cievnu mozgovú príhodu. Ak sa potvrdí, že ide o cievnu mozgovú príhodu, vyhodnocuje sa konkrétny typ a určuje postihnutá oblasť.

Lekári sa ďalej zamerajú na vylúčenie iných príčin symptómov, medzi ktoré patrí napr. extrémny stres, mozgový nádor, reakcia na liek a podobne. Diagnostika CMP má niekoľko krokov, my ich môžeme rozdeliť na 5 fáz.

Anamnéza

Lekár sa najskôr dôkladne porozpráva s pacientom. Samozrejme, aj podľa toho, v akej miere s ním môže spolupracovať a komunikovať. Aj preto sa často stáva, že lekár musí získavať informácie od príbuzných. Zatiaľ môže byť pacient vyšetrovaný ďalším odborníkom.

Keď lekár zbiera prvotné informácie, zameriava sa najmä na príznaky, ktoré pacient pociťuje, jeho životný štýl, ochorenia, na ktoré sa lieči, aké lieky užíva, históriu cievnych mozgových príhod v rodine, trombofilné stavy a podobne.

Lekár potrebuje vedieť, kedy presne pacient začal pociťovať problémy, ako sa vyvíjali, čo vtedy robil, či sa mu stal úraz a atď. Čím presnejšie informácie lekár dostane, tým skôr a lepšie diagnostikuje aktuálny zdravotný stav.

diagnostika-cievnych-mozgových-príhod-echokardiografia
Zdroj foto: AdobeStock.com

Kontrola životných funkcií

Ako druhý bod nasleduje základná kontrola životných funkcií. Lekár odmeria krvný tlak a pulz, fonendoskopom popočúva srdcedýchanie.

Ak bol pacient privezený sanitkou, je to veľká výhoda. Kontrola životných funkcií bola totiž vykonaná už počas jazdy, alebo ešte v domácom prostredí (pred prevozom).

Privolanie prvej pomoci je teda vždy lepšia možnosť ako odvoz pacienta súkromným vozidlom, pretože takto pacient príde do nemocnice so základnou diagnostiku, a potom všetko prebieha rýchlejšie.

Elektrokardiogram (EKG)

Elektrokardiogram sa vykonáva u väčšiny ľudí, u ktorých je podozrenie na cievnu mozgovú príhodu. Vzhľadom na to, že mnohí ľudia s cievnou mozgovou príhodou majú aj ochorenie srdca, počas mozgovej príhody môže dôjsť k nedostatočnému prietoku krvi  v srdci – k takzvanej ischémii v srdci.

Niektorí pacienti nedokážu povedať lekárovi, že cítia bolesť na hrudníku, ale EKG pomôže lekárovi, aby čo najrýchlejšie diagnostikoval a liečil akékoľvek srdcové problémy.

Odber krvi

Odber krvi sa vykonáva pri diagnostike väčšiny chorobných stavov, a nie je to inak ani pri podozrení na cievnu mozgovú príhodu. Okrem základného odberu existuje špeciálne vyšetrenie krvi, ktoré je zamerané na zrážanlivosť krvi, trombofilné stavy a ďalšie faktory. V rámci odberu krvi lekár skontroluje tiež hladinu cukru a ďalšie kľúčové látky.

Vyšetrenie neurológom

Pacienta s podozrením na cievnu mozgovú príhodu musí vždy vyšetriť neurológ. Mal by tiež stanoviť, kde v mozgu cievna mozgová príhoda vznikla, a či je jej pravdepodobnou príčinou upchatie cievy, alebo krvácanie.

Neurológ vyšetruje:

  • stav vedomia,
  • pohyblivosť očí,
  • reakciu očných zreníc,
  • schopnosť reči,
  • mimiku a pohyblivosť  tváre,
  • pohyblivosť končatín,
  • reflexy,
  • ďalšie parametre.

A ktoré zobrazovacie metódy sú najpresnejšie?

Diagnostika-cievnych-mozgových-príhod-ct-vyšetrenie
Zdroj foto: AdobeStock.com

CT vyšetrenie: počítačová tomografia

CT vyšetrenie mozgu treba realizovať čo najskôr. Vďaka tejto metóde vedia lekári odlíšiť krvácanie do mozgu od upchatia cievy. Taktiež môžu zistiť, či za zmenou stavu nie je iné ochorenie, napríklad mozgový nádor.

Počítačová tomografia používa rad röntgenových lúčov. Tým, ako prechádzajú cez tkanivá a následne sa počítačovo spracovávajú, vzniká obraz mozgu pacienta. Keď lekári pridajú do krvi aj kontrastnú látku, môžu si podrobne prezrieť cievy vchádzajúce do lebky, alebo aj vnútri mozgu (CT angiografia).

MRI vyšetrenie: magnetická rezonancia

MRI vyšetrenie je menej dostupné a časovo náročnejšie, vie však poskytnúť detailnejšípresnejší obraz mozgu než CT vyšetrenie. Pomocou MRI mozgu vieme presne diagnostikovať, kedy, kde a v akom rozsahu cievna mozgová príhoda vznikla a aký mala, alebo má charakter – nedokrvenie, alebo krvácanie.

Moderné MRI prístroje sú schopné zobraziť aj mozgové cievy, a to bez podanie kontrastnej látky (MRI angiografia). MRI používa silné magnetické impulzy na vytvorenie detailného pohľadu na mozog. Kontrastnú látku možno podať na ešte detailnejšie vyobrazenie mozgových štruktúr.

Ultrasonografické vyšetrenie ciev

Stav mozgových ciev a prietok krvi mozgovými cievami možno vyšetriť pomocou ultrazvuku. Pre toto vyšetrenie sú však dostupné len väčšie mozgové cievy, ktoré sú uložené mimo mozgu – v oblasti krkukrčnej chrbtice. Detailný obraz vnútra ciev a prietok krvi je vytvorený prostredníctvom zvukových vĺn.

Echokardiografia

Echokardiogram používa zvukové vlny na vytvorenie detailných obrázkov srdca. Vďaka tomu dokáže lekár nájsť zdroj zrazenín v srdci, ktoré mohli prejsť do mozgu a spôsobiť mozgovú príhodu.

Transesofageálny echokardiogram

Pri tomto teste lekár vloží pacientovi do pažeráka flexibilnú hadičku s malým zariadením. Keďže pažerák susedí so srdcom, transesofageálny echokardiogram dokáže vytvoriť jasné a podrobné ultrazvukové snímky srdca a krvných zrazenín.

Diagnostika-cievnych-mozgových-príhod-magnetická-rezonancia
Zdroj foto: AdobeStock.com

Prečo vyšetrenia srdca?

Vyšetrenie srdca je dôležité aj z toho dôvodu, že ochorenia srdcaciev môžu priamo súvisieť s príčinou a rizikom opakovania cievnej mozgovej príhody. Napríklad, problémy so srdcovým rytmom, nazývané predsieňová firbilácia, sú vysoko rizikovým stavom pre tvorbu krvných zrazenín, ktoré sa krvným prúdom môžu zaniesť do mozgu, a tak vznikne ischemická cievna mozgová príhoda.

Niektorí ľudia majú príležitostné epizódy predsieňovej fibrilácie bez toho, aby o tom vedeli. Nemusia sa objaviť ani pri rutinných srdcových testoch, či na EKG. Preto ak je hospitalizovaný pacient s cievnou mozgovou príhodou po upchatí cievy, od prvého dňa sa kontinuálne sleduje jeho srdce a hľadá fibrilácia predsiení, prípadne iné problémy srdcového rytmu.

V niektorých prípadoch lekári rozhodnú o diagnostike aj prostredníctvom Holter monitoru – malého prenosného prístroja, ktorý neustále sleduje srdce pacienta, aby sa zistilo, či má epizódy predsieňovej fibrilácie.

Diagnostika musí byť rýchla a cielená

Včasná diagnóza cievnej mozgovej príhody zvyšuje šancu na včasné poskytnutie ideálnej liečby, čím sa  minimalizujú následky cievnej mozgovej príhody, ktoré by mohli privodiť aj smrť.

V každom prípade – už pri prvých príznakoch, ktoré by mohli znamenať cievnu mozgovú príhodu, musí lekár rátať s touto možnosťou a čo najskôr ju potvrdiť alebo vylúčiť. Pretože stačí pár minút navyše, a zo sviežeho človeka sa stane invalid neschopný reči, pohybu, ale redovšetkým – zvyšuje sa riziko úmrtia.

Nastavenie liečby závisí od typu cievnej mozgovej príhody a času, ktorý uplynul od jej prvých príznakov, resp. od príznakov iných zdravotných problémov. V oboch prípadoch hrá čas veľmi dôležitú úlohu.

Zdroje:

  • mayoclinic.com,
  • strokeassociation.org,
  • ncbi.nlm.nih.gov,
  • webmd.com,
  • strokecenter.org.

Pridaj komentár