Click here!

Depresia: Choroba ako každá iná?

Zdroj foto: www.stock.adobe.com

V odbornom slovníku je depresia diagnóza ako každá iná, a podobne ako zápal pľúc, má svoje príznaky aj liečbu. Zo skúseností mnohých odborných lekárov ale vyplýva, že depresia často nie je diagnostikovaná, a aj v prípade správnej diagnózy sa sotva polovica prípadov vhodne lieči. Prečo je to tak?

Čo je to depresia?
Aké má depresia príznaky?
Môže byť depresia dedičná?
Ako sa liečia depresívne stavy?
Ako predchádzať návratu ťažkých stavov?
V čom je depresia špecifická pre ženy?

Hlavnou príčinou, prečo býva depresia neliečená a najmä nediagnostikovaná je podceňovanie zo strany pacientov samotných, ale niekedy tiež i zo strany všeobecných lekárov. Ak pacient pri návšteve lekára aj naznačí príznaky depresie, nie vždy je vypočutý.

„Veľa ľudí vidí za depresiou psychickú slabosť, nechápu ju ako chorobu. Prekvapuje ma, že aj vzdelaní ľudia si myslia, že sa s ňou dokážu vyrovnať silou vôle. Nepočula som o nikom, kto by si to isté myslel o angíne – je bežné, že tú liečime antibiotikami, tak prečo mať predsudky voči účinným antidepresívam?“ hovorí psychiatrička, MUDr. Lívia Vavrušová, PhD.

Depriesia – príznaky: Ako spoznáme depresiu?

Diagnózu depresia charakterizujeme ako dlhodobý stav skľúčenosti, emocionálnej otupenosti, straty záujmu, niekedy vnútorného nepokoja, čo sa spája s ťažkosťami so sústredením. Jej príčiny depresie bývajú rôzne – od nedostatku spánku a pohybu, prepracovanosti, až po vážne životné udalosti, kombináciu viacerých príčin (spojenú s dedičnou predispozíciou), až po zriedkavé, ako napríklad vírus bornskej choroby. Niektoré chemické látky, ktoré si telo vytvára, sú pri depresii v nerovnováhe, a nemôžu tak dobre prenášať signál medzi mozgovými bunkami.

Môže byť depresia dedičná?

V súvislosti s depresiou sa zvykne hovoriť o dedičnej predispozícii. Znamená to, že v istých náročných podmienkach sa depresia môže skôr prejaviť u niektorých ľudí, ktorých predkovia ňou tiež trpeli. Depresia matky však automaticky neznamená, že ju bude mať aj jej dieťa. Ochorenie môže byť spôsobené aj cievnou mozgovou príhodou, a množstvom iných neurologických ochorení, ako napríklad sklerózou multiplex.

„Tam ale dosť viníme aj imunomodulačnú liečbu,“ uvádza MUDr. Vavrušová, PhD., a pokračuje: „V mnohých prípadoch nezistíme, prečo sa depresia prejavila práve u toho alebo onoho človeka. Omnoho dôležitejšie je zabrániť tomu, aby sa vrátila.“

Depresia – prejavy: Aké sú ďalšie prejavy depresie?

Toto ochorenie má totiž na život človeka a jeho okolie taký vplyv, ako hocijaké iné vážnejšie ochorenie – depresívny človek nemá silu ani motiváciu dobre pracovať, fungovať v rodine, okruhu priateľov, k psychickým problémom sa môžu nabaliť existenčné a podobne.

„Keď niekto ráno nevládze vstať a ísť do práce, nezáleží na tom, či je to pre horúčku, alebo depresiu. Výsledok je rovnaký,“ argumentuje MUDr. Vavrušová, PhD. Príznaky depresie zvyknú odznieť po zhruba ôsmich mesiacoch – ak sa neliečia; tento čas môže mať povážlivo negatívny vplyv na život chorého.

Pre osobu s depresiou je problém neraz vstať aj z postele.

Zdroj foto: www.stock.adobe.com

Depresia – liečba: Ako sa depresia lieči

Predovšetkým primárna prevencia depresívnych stavov neexistuje. Nepoznáme presný návod, ako nikdy a za žiadnych okolností nedostať depresiu. O to viac záleží na sekundárnej prevencii – ako diagnózu správne určiť, a čo najskôr začať liečiť.

„Nie každý vie, že antidepresíva môžu predpisovať aj všeobecní lekári, no nerobia to dostatočne často. Častejšie sa stáva, že príznaky ochorenia bagatelizujú. Pacientovi však efektívne nepomôžu dobré rady a vitamíny, ale skutočné lieky,“ vraví MUDr. Vavrušová, PhD.

Rovnako „zaručené babské lieky“, ktoré si zvykneme sami naordinovať – sladkosti a čokoláda – na prevenciu, a vonkoncom nie liečbu, depresie nestačia. „Ak má niekto nadmerné nutkanie jesť sladkosti, alebo dokonca istú pažravosť po čokoláde, skôr to považujeme za nepriamy príznak depresie, než prostriedok, ako sa jej zbaviť.“

Čo znamená pojem „nové“ antidepresíva?

Ľahká depresia sa dá zvládnuť psychoterapiou, no pri strednej a ťažkej depresii treba pristúpiť k účinnej medikamentóznej liečbe. V súčasnosti sa lieči tzv. novými antidepresívami. To sú lieky, ktoré majú oproti klasickým antidepresívam omnoho menej nežiaducich účinkov, a sú oveľa menej nebezpečné pri predávkovaní. Navyše, nie sú návykové. Doplnkovou liečbou môže byť psychoterapia, spánková deprivácia (úplné alebo čiastočné obmedzenie spánku na jednu noc: zlepšuje depresívne stavy u 40 – 60 % pacientov aj na niekoľko týždňov), liečba svetlom (hlavne pri depresiách, ktoré sa zvyknú opakovať v zime) alebo elektrokonvulzívna liečba (ETC, šoková terapia: používa sa pri ťažkej depresii).

Zdroj foto: www.stock.adobe.com

Elektrokonvulzívna liečba – šoková terapia so zlým menom

ETC – sa, bohužiaľ, borí s bremenom minulosti. V 30. rokoch 20. storočia sa totiž používala v značne primitívnej forme, a vyslúžila si tak negatívnu pozornosť. V súčasnosti sa používa v zdokonalenej podobe, na liečbu ťažkej depresie u pacientov, ktorí z nejakých dôvodov nemôžu užívať antidepresíva, alebo ako podporná liečba. ETC sa môže používať aj u tehotných pacientok, alebo u ľudí s niektorými srdcovými chorobami. Vedľajšími účinkami bývajú poruchy pamäti, bolesti hlavy, prechodná zmätenosť.

Magnetická stimulácia ako liečba depresie

Podľa štúdie Dr. Johna O´Reardona z Pennsylvánskej univerzity sa ako účinná liečba u pacientov, ktorí nereagovali na bežnú liečbu antidepresívami, ukázala magnetická stimulácia. Pri tejto liečbe sa pacientovi pripevnia na hlavu špeciálne cievky, ktoré potom vysielajú rýchle impulzy magnetickej energie do mozgu. Táto metóda je bezbolestná, a dr. O´Reardon ju skúmal na špeciálnych pracoviskách v Kanade, USA a Austrálii, ako 20-minútové zákroky aplikované 5-krát do týždňa, počas 2 – 4 týždňov. Výhodou tejto metódy majú byť ešte menšie vedľajšie účinky, než pri liečbe antidepresívami: žiadne žalúdočné problémy, žiadna sexuálna dysfunkcia, občas bolesť hlavy.

Liečba svetlom

Liečba svetlom je častou doplnkovou liečbou hlavne v severských krajinách, ktoré majú menej slnečných dní. Nápadu simulovať príjemné slnečné svetlo sa ujali aj viacerí výrobcovia elektrospotrebičov. Ponúka napríklad budíky na princípe svetla. Namiesto drsného zvonenia prebúdza budík svojho majiteľa tak, že pol hodinu pred nastaveným časom sa začne postupne rozsvecovať svetlom s farbou ako brieždiace sa slnko – a až potom sa ozve tón budenia. Tým môže byť vtáčí spev, alebo sú to zvuky morského pobrežia, či žabacie kŕkanie pri rybníku. Tieto budíky sú vraj obľúbeným darčekom pre „nežnejšie polovičky“.

Terapia svetlom pozitívne vplýva na hladiny mozgových chemikálií. V náročnejších dňoch sa snažte byť viac na slnku a v spoločnosti druhých.

Zdroj foto: www.stock.adobe.com

Ako sa delia „nové“ antidepresíva?

Nové antidepresíva sa delia do piatich skupín. Podľa toho, ako účinkujú, ich názvy sú skratkami týchto mechanizmov. Napríklad, najväčšia skupina SSRI znamená „selektívne inhibítory spätného vychytávania serotonínu“. (Serotonín a noradrenalín sú látky, ktoré si vyrába telo, a používa ich na prenos signálov medzi mozgovými bunkami.) Ďalšími skupinami sú antidepresíva SNRI, NaSSA, SARI a RIMA. Ten najvhodnejší liek vyberie psychiater podľa konkrétnych príznakov depresie (nechutenstvo, nespavosť, úzkosti a podobne).

Štúdie ukázali, že po trojmesačnej liečbe sa výrazne zlepší stav zhruba 60 % ľudí (na porovnanie, v kontrolnej skupine osôb užívajúcich placebo to bolo 25 %). Pokiaľ ide o nežiaduce účinky, tie závisia práve od danej skupiny antidepresív. Najčastejšími vedľajšími účinkami nových (selektívne pôsobiacich) antidepresív bývajú žalúdočná ťažoba, bolesť hlavy a poruchy sexuálnej túžby. U ľudí v staršom veku sa môžu vyskytnúť problémy s močením, alebo zmätenosť. Vedľajšie účinky sa spravidla vyskytujú počas prvých dvoch týždňov liečby, a neskôr ustúpia. V každom prípade, pred predčasným ukončením liečby je lepšie najprv sa poradiť so svojím lekárom.

Antidepresíva a iné lieky

Čo sa týka vplyvu antidepresív na účinnosť iných liekov, môžu sa ovplyvňovať s liekmi na zrážanlivosť krvi, niektorými antibiotikami, antimykotikami, alebo môžu znižovať účinok hormonálnej antikoncepcie. Antidepresíva nie sú dôvodom na odobratie vodičského preukazu, no pri ich užívaní sa odporúča väčšia opatrnosť pri šoférovaní. To ale, napokon, platí aj o neliečenej depresii, ktorá tiež negatívne vplýva na pozornosť.

Depresia a ženy

Štatistiky ukazujú, že ženy sú dvakrát náchylnejšie na depresiu ako muži. U žien tiež zaznamenávame dve výrazné skupiny, v ktorých sa vyskytuje častejšie – obdobie produktívneho veku (medzi 30. – 50. rokom) a neskorá staroba. Medzi mužmi je pomer depresii v týchto dvoch vekových kategóriách vyrovnanejší.

„V starobe bývajú príčinou depresie rôzne organické zmeny, prípadne malé cievne príhody, ktoré ani nemusia byť rozpoznané, alebo aj niektoré lieky. Depresiu u žien v produktívnom veku môžu vyvolať prudké hormonálne zmeny, ktorými vtedy prechádzajú, napríklad popôrodné obdobie, alebo veľká záťaž, spôsobená výchovou detí a starostlivosťou o rodinu. Ak ženy majú predispozíciu na toto ochorenie, vplyvom vyčerpanosti sa prejaví. Ľahká depresia sa dá liečiť psychoterapiou, prípadne podporou rodiny a blízkych, no stredná a ťažká vyžaduje antidepresíva,“ vysvetľuje MUDr. Vavrušová, PhD.

Popôrodná depresia

Lieky sú namieste aj pre čerstvé matky s depresiou, pretože smútok a únava ovplyvňujú ich vzťah k dieťaťu, množstvo materského mlieka, radosť z materstva a podobne. Pokiaľ ide o vplyv medikamentóznej liečby na dieťa, tzv. nové antidepresíva sa dostávajú do materského mlieka len v minimálnom množstve. Ak žena užíva antidepresíva, a plánuje otehotnieť, v prvých troch mesiacoch sa odporúča užívať čo najmenšie dávky lieku.

Dobrým spôsobom, ako mať stres pod kontrolou je pravidelná meditácia.

Zdroj foto: www.stock.adobe.com

Čo je to šťastný život? Ako môžete byť šťastní?

V psychológii je smer, ktorý sa nezaoberá problémami a ich odstraňovaním, ale naopak, skúma to, čo pokladáme za „šťastný život“. Pozitívna psychológia tak napríklad zistila, že vo všeobecnosti existujú tri druhy „šťastných životov“. PhDr. Martin Seligman ich charakterizuje takto:

1. Príjemný životnaplnený pozitívnymi emóciami a schopnosťami, ktoré k nim vedú,

2. Zaangažovaný život – vedú ho aktívni ľudia, ktorí sa cítia byť súčasťou diania v práci, výchovy detí, spolužitia v rodine, venujú sa záľubám a cvičeniu. Je pre nich typická schopnosť plne sa sústrediť na to, čo práve robia – a cítia sa byť šťastní, aj keď ich život nie je permanentne naplnený iba pozitívnymi emóciami.

3. Zmysluplný život – ktorý sa ukazuje, že má najdlhšie trvanie. Je to život ľudí, ktorí poznajú svoje silné stránky, a využívajú ich v rôznych oblastiach života – nielen pre svoj prospech a uspokojenie, ale aj službou niečomu väčšiemu.

Pridaj komentár