V poslednom období sa venuje veľká pozornosť imunitným pochodom v tehotenstve a ich možnému vplyvu na vznik alergie. Súvisí to s nárastom alergických ochorení v populácii, veď asi 40 % populácie má objektívne zistiteľnú vrodenú – genetickú dispozíciu k alergickému ochoreniu. Títo ľudia – odborne atopici – sú doživotnými nositeľmi génov pre alergie, a majú už vytvorené alergické protilátky, čiže sú takzvane senzibilizovaní (majú zvýšená citlivosť). Asi štvrtina z nich má vonkajšie prejavy senzibilizácie. Neznášajú kontakt s rastlinami, zvieratami, hmyzom, jedlom, rôznymi látkami, teda bežnými súčasťami nášho života, ktoré ostatní ľudia bez problémov tolerujú.
Matka – alergička a jej plod
Alergická matka je (z hľadiska vzniku alergie) 50 % rizikom pre svoje dieťa, pretože senzibilizuje svoj plod cez placentárnu bariéru. Otec je nositeľom 30 – 40 % rizika. Ak trpia obaja rodičia tým istým typom alergie, zvyšuje sa riziko pre ich dieťa až na 70 %, ale i celkom zdravým rodičom, bez atopicko – alergickej záťaže, sa môže až v 15 % narodiť dieťa, u ktorého prepukne v priebehu života alergické ochorenie. Vlastná génová výbava totiž zodpovedá za klinickú manifestáciu alergie „len“ z dvoch tretín. Preto sú závažné aj ďalšie vplyvy: mikroprostredie a makroprostredie človeka.
Fajčiarky sú rizikové matky
Fajčenie v tehotenstve preukázateľne zvyšuje už v prvých dvoch rokoch veku dieťaťa riziko vzniku astmy. Pri pasívnom fajčení vzniká trojnásobné množstvo častíc v porovnaní s hlavným prúdom pri vdychovaní cigarety, a obsahuje tiež 2,5-násobné množstvo oxidu uhoľného.
Asi v 43 % rodín, v ktorých žije niekto s alergiou, je najmenej jeden fajčiar. Teplotnej pohode v domácnosti zodpovedá teplota 21 – 22 °C a relatívna vlhkosť 35 – 50 %. K preventívnym opatreniam v bytovom prostredí tehotnej ženy patrí upravenie vlhkosti a teploty, časté vetranie, ktoré znižuje množstvo roztočov, a obmedzenie kontaktu tehotnej s domácim prachom a domácim zvieraťom.
Situáciu pritom zhoršujú klimatické zmeny, stavy inverzie a smog. Významný je i ozón, ktorý vzniká fotochemickou reakciou z oxidov dusíka a síry, resp. z uhľovodíkov tvorených pri spaľovaní palív automobilov. Všetky tieto látky pôsobia veľmi dráždivo na sliznicu nosa, priedušiek a vedľajších dutín nosných.
Vplyv stravy
Diéty s odstránením potravinových alergénov neznižujú u tehotných žien výskyt alergie a astmy po narodení dieťaťa. Navyše, diétne manipulácie môžu nepriaznivo ovplyvniť stav výživy matky a plodu, a u novorodencov ich fyziologický vývoj.
Použitie eliminačných diét u matiek a novorodencov nie je v súčasnosti odporúčané – s výnimkou vyradených potravín, na ktoré mala tehotná alergickú reakciu. Dôležitý je časový faktor, ktorý určuje, v akom období vývoja plodu dôjde k stretu s alergénnym prostredím: ide o druhý trimester tehotenstva, presnejšie obdobie medzi 17. – 21. týždňom tehotenstva.
Pri kontakte s alergénom pred týmto termínom nedôjde k senzibilizácii, a to pre nedostatočnú vyzretosť imunitného systému plodu. Vyššie riziko vzniku alergie predstavuje vysoká koncentrácia alergénu v prvých mesiacoch života dieťaťa. Tieto informácie je možné využiť aj v súvislosti s termínom počatia dieťaťa.
Astma a ambulantná liečba
Priedušková astma je najčastejším vážnym ochorením v tehotenstve. Postihuje zhruba 8 % tehotných žien. Priebeh astmy počas tehotenstva je u každej ženy nepredvídateľný – môže sa zhoršiť, zlepšiť, alebo zostať bez zmeny (u dvoch tretín žien sa astma v priebehu tehotenstva zhorší alebo zlepší).
Cieľom liečby u alergológa je zaistenie optimálnej liečebnej kontroly nad astmou. Pri nedostatočnej kontrole sa zvyšuje riziko rozvoja hypoxie (nedostatku kyslíka v tkanivách) matky, s čím je spojené riziko zníženia placentárneho prietoku a obmedzenia prísunu živín plodu.
Zdroj: http://prealergikov.sk
