PríznakyZdroj foto: www.stock.adobe.com
Každý z nás pozná, aké to je, keď máme strach. Známa emócia, pre život potrebná, no v niektorých situáciách nepríjemná a narúšajúca našu pohodu.
Existujú ľudia, ktorým strach znepríjemňuje život vo chvíľach úplne samozrejmých – aj obyčajné zvezenie sa výťahom, prechádzanie tunelom či jazda autom môže pre nich znamenať silné emočné vypätie. Až také, že sa daným situáciám začnú vyhýbať.
Toto všetko pre strach z uzavretého priestoru. Zoznámte sa so strachom, ktorý má svoje meno – klaustrofóbia.
Aký je rozdiel medzi strachom a úzkosťou?
Čo je fóbia?
Čo zahŕňajú špecifické fóbie?
Čo je klaustrofóbia?
Aké sú jej príznaky?
Čo je príčinou jej vzniku?
Dá sa klaustrofóbia liečiť?
Strach a úzkosť
Strach a úzkosť sú normálne stavy ľudského organizmu. Spúšťajú v tele reakcie, ktoré mobilizujú myseľ, aby človek dokázal vyriešiť ohrozujúcu situáciu. Napríklad zaujať bojovú pozíciu alebo, naopak, utiecť – tzv. útok alebo únik.
Kým strach spúšťa okamžitú reakciu organizmu, úzkosť slúži ako príprava na možnú nebezpečnú situáciu. Obidve emócie boli mimoriadne potrebné pre našich predkov, no stále majú svoj význam aj v živote dnešného človeka.
Prečo?
Mierny strach aj úzkosť zostrujú naše zmysly a zvyšujú výkon. Samy osebe nie sú škodlivé, nespôsobujú telesné ani psychické poškodenie, keďže vo väčšine prípadov ide o dočasný stav. Horšie je, keď sa „bojíme“ nezmyselne a so železnou pravidelnosťou.
Čo je fóbia?
Ak človek stráca kontrolu nad svojím strachom a svojimi emóciami, pričom ich intenzita je neprimeraná vzhľadom na skutočné nebezpečenstvo, zvykneme hovoriť o fóbii. Fóbia je nadmerný, neprimeraný, iracionálny strach zo situácií a objektov, ktorých sa väčšina ľudí výraznejšie nebojí, pretože z objektívneho hľadiska nie sú veľmi nebezpečné.
Oproti tomu človek s fóbiou prepadne strachu aj po slabom podnete. Preto sa začne vyhýbať situáciám a objektom, ktoré mu tieto stavy spôsobujú. Pokiaľ je jedinec od podnetu spôsobujúceho fóbiu ďaleko, ani ho neočakáva, cíti sa bezpečne.
Čo nie je fóbia?
Za fóbiu nepokladáme strach, ktorý je primeraný vzhľadom na možné nebezpečenstvo, napríklad strach z jedovatého hmyzu v prostredí, kde je jeho prítomnosť pravdepodobná. Ak je však hmyz v teráriu (napr. v zoologickej záhrade), prípadne ani nie je jedovatý, no človek pocíti silné prejavy strachu, ide o fóbiu.
Niekedy je ťažké rozlíšiť, či ide len o silnejší strach, prežívanie nepohody, alebo máme dočinenia so skutočnou fóbiou. Aby sme mohli s istotou povedať, že človek trpí fóbiou, musí sa danému objektu alebo situácii cielene vyhýbať, znášať ju s neprimeranými prejavmi strachu, prípadne pociťovať nadmernú úzkosť už pri pomyslení, že bude objektu (situácii) vystavený.
Môžeme pociťovať nepohodu vo výťahu, no nie až takú, aby sme pre to prestali chodiť výťahom. Vtedy ešte nejde o fóbiu. Ak sú však naše pocity natoľko silné, že aj na ôsme poschodie pôjdeme radšej pešo, ide už o fóbiu, ktorá nám výrazne zasahuje do života.
Existujú tri základné typy fóbických porúch:
- špecifické fóbie,
- agorafóbia,
- sociálna fóbia.
Špecifické fóbie
Špecifické fóbie zahŕňajú celý rad objektov a situácií, v ktorých niektorí ľudia pociťujú fóbický strach. Býva dosť časté, že človek je postihnutý viacerými fóbiami naraz:
- fóbia z prírodných javov, ako sú búrka, tma, voda a pod.,
- fóbia zo zvierat – najčastejšie sú to psy, myši, pavúky, rôzny hmyz, ale aj mačky či vtáky,
- fóbia z uzavretých alebo malých priestorov – tzv. klaustrofóbia,
- fóbia z krvi, injekcií a zo zranenia,
- situačné fóbie – fóbia zo šoférovania, cestovania lietadlom, autobusom alebo vlakom,
- menej časté fóbie – z rôznych objektov, určitých zvukov, určitej stravy, zo snehu a pod.
Závažnosť akejkoľvek fóbie posudzujeme podľa toho, do akej miery ovplyvňuje náš každodenný život. Rovnako platí, že u fóbického človeka je väčšia pravdepodobnosť získania ďalších fóbií, hlavne ak sú podobného charakteru. Napríklad človek trpiaci klaustrofóbiou nadobudne fóbiu z cestovania lietadlom alebo vlakom.
Čo je klaustrofóbia?
Klaustrofóbia je druh fóbie patriaci medzi špecifické fóbie. Je to porucha neurotického charakteru. Prejavuje sa ako chorobný strach z uzavretých, obmedzených či stiesnených priestorov. Osoba trpiaca touto fóbiou prežíva v týchto priestoroch intenzívny strach alebo úzkosť. Tieto negatívne pocity sú neadekvátne situácii a vyvolávajú celý rad rôznych fyziologických prejavov. Následkom je vyhýbanie sa priestorom, v ktorých osoba prežívala (alebo si myslí, že by mohla prežívať) tieto nepríjemné pocity.
Ako a kedy sa klaustrofóbia prejavuje?
Podobne ako iné špecifické fóbie, klaustrofóbia sa objavuje viac u žien. Kým fóbie z prírodných javov alebo zo zvierat sa prejavia už v detstve, klaustrofóbia sa spravidla objaví v neskoršom veku – v ranej dospelosti (okolo 20. roku života).
Vo všeobecnosti sa klaustrofóbiou označuje stav, keď sa u osoby vyvinie neurotický strach z pobytu v uzavretom priestore. Konkrétne situácie, keď na osoby trpiace klaustrofóbiou zaútočí nadmerný strach, však môžu byť odlišné. Niekoho desí malosť a stiesnenosť priestoru, iný sa obáva nemožnosti úniku z neho. Spúšťačom môže byť aj pobyt v miestnosti bez okien alebo miestnosti preplnenej ľuďmi.
Klaustrofóbia sa môže prejaviť aj pri pôsobení nenápadnejších podnetov, napríklad po obyčajnom ľudskom objatí, v spacom vaku či v prípade tesného oblečenia. Dokonca u niektorých sa prejavuje fóbický strach, ak musia mať zlomenú končatinu v sadre.
Kde sa klaustrofóbia prejavuje (typické objekty):
- výťah,
- tunel, jaskyňa,
- podchod, metro,
- auto,
- vlak,
- lietadlo.
Typické príznaky klaustrofóbie
Príznaky klaustrofóbie sú v prvom rade psychického charakteru, ako sú nadmerný strach, úzkosť, obava o život, pocit ohrozenia. Tieto emócie vyvolávajú fyziologické príznaky, a to hlavne nadmerné potenie, trasenie sa, dýchavičnosť, búšenie srdca. Postihnutý sa pri silnej fóbii môže správať iracionálne – snaží sa dostať von, vyslobodiť sa, prípadne strháva zo seba oblečenie či celkovo sa správa až agresívne.
Príčiny vzniku klaustrofóbie
Klaustrofóbia môže byť vyvolaná zlou skúsenosťou s uzavretými priestormi, či už v detstve (napr. úmyselné alebo neúmyselné zavretie dieťaťa do pivnice), alebo v neskoršom veku (napr. uviaznutie vo výťahu).
Ak je daná skúsenosť dostatočne silná a traumatizujúca, uloží sa do podvedomia a pri ďalšej podobnej situácii sa spustí reakcia. Telo upozorňuje na niečo, čo už zažilo a čo pokladá za ohrozenie. A táto reakcia sa opakovanými zážitkami prehlbuje.
Zlá skúsenosť však nie je príčinou klaustrofóbie u každého. Mnoho ľudí žiadnu zlú skúsenosť nezažilo a aj napriek tomu ich v určitej etape života začala sužovať klaustrofóbia. Naopak, iní ľudia zažili dlhší pobyt v uzavretom priestore, no klaustrofóbia sa u nich nevyvinula.
Do úvahy prichádza tiež genetická predispozícia, ale aj odpozorovaný spôsob správania od rodičov. Ani to sa však vo všeobecnosti nepotvrdilo. V rodinnej anamnéze ľudí, ktorí trpia fóbiou, sa síce zvyknú vyskytovať fóbie alebo iné úzkostné poruchy, no väčšinou nejde o tú istú fóbiu.
Nezdedíme teda určitú fóbiu, ale predispozíciu na úzkosť, ktorá sa v priebehu života môže rozvinúť v konkrétnu fóbiu na základe zraniteľnosti. Vlohu na rozvoj fóbie môžeme zdediť alebo sa ju môžeme „naučiť“ zo správania rodičov, prípadne sa uplatnia obidva prenosy.
Evolučný aspekt klaustrofóbie
Objekty vyvolávajúce fóbický strach nie sú náhodné. Vzhľadom na spôsob života našich predkov mnohé objekty skutočne predstavovali potencionálne nebezpečenstvo. Strach z určitých zvierat, tmy, výšky aj strach z uzavretých priestorov mali svoj význam. Z tohto hľadiska sa mohla vrodená predispozícia na strach z určitých podnetov zachovať dodnes.
Ako klaustrofóbia ovplyvňuje každodenný život
Vzhľadom na dnešný spôsob života, ktorý vyžaduje pobyt v uzavretých priestoroch, používanie výťahov či premiestňovanie sa dopravnými prostriedkami, je každému jasné, že klaustrofóbia vie mimoriadne skomplikovať každodenný život.
Človek sa síce neustále snaží vyhýbať konkrétnym podnetom, no nie vždy je to možné. Mnohokrát je jedinou možnosťou vyhľadanie odbornej pomoci.
Ako sa zbaviť klaustrofóbie?
Aj keď sú mnohí klaustrofobici a klaustrofobičky presvedčení, že strach z uzavretých priestorov je súčasťou ich povahy a nedá sa s tým nič robiť, nie je to pravda. Práve naopak, klaustrofóbia je pomerne dobre liečiteľná úzkostná porucha.
Liečba zahŕňa psychoterapiu a psychofarmakoterapiu. Účinnejšia je v tomto prípade psychoterapia, hlavne kognitívno-behaviorálna terapia. Liečba liekmi, predovšetkým použitie niektorých druhov antidepresív, sa skôr používa ako podpora popri psychoterapii.
Prvou voľbou pri liečbe klaustrofóbie je expozícia – metóda, ktorá patrí do oblasti kognitívno‑behaviorálnej terapie. Ide o vystavenie sa situácii, ktorá u pacienta či pacientky vyvoláva fóbický strach, a to buď priamo (naživo), alebo najprv v predstavách, pokiaľ ide o silno úzkostnú osobu.
Po vyšetrení a zhodnotení danej fóbie vytvorí terapeutický personál hierarchiu situácií, ktoré u pacienta alebo pacientky vyvolávajú fóbiu. Potom je osoba trpiaca klaustrofóbiou daným situáciám vystavovaná postupne – od najmenej nepríjemnej až po najnepríjemnejšiu – tzv. odstupňovaná expozícia.
Iným variantom expozície je technika tzv. zaplavenia. Pri zaplavení je liečená osoba konfrontovaná s tou najťažšou situáciou, aby bol u nej vyprovokovaný maximálny strach, pričom zostáva v danej situácii tak dlho, až kým strach nepoľaví.
Ide o dosť drastickú, no zároveň veľmi účinnú metódu. Málo pacientov a pacientok je však ochotných ju podstúpiť. Radšej volia postupnú expozíciu, ktorá je síce zdĺhavejšia, no šetrnejšia a rovnako účinná.
Zdroje:
- Praško J. a kol.: Specifické fobie, Portál s.r.o., Praha, 2008.
- https://www.bbpsycholog.sk/psycholog-radi/uzkost/212-fobia.html
- http://www.anamneza.cz/nemoc/Klaustrofobie-481
