Prevencia
PríznakyZdroj foto: www.stock.adobe.com
Hazardné hry a ich katastrofálne dôsledky na život jedinca – myslíte si, že je to niečo nové?
Vonkoncom nie. Aj z románov odohrávajúcich sa v minulých storočiach poznáme tragické príbehy nešťastníkov, ktorí prehrali v kartách celý majetok.
Dobrým príkladom je ruský spisovateľ Dostojevskij, ktorý podľahol hazardu, o čom píše aj vo svojej knihe Hráč či v ďalších svojich dielach. John Daley, slávny golfista, zase priznal, že za svoj život prehral vyše 50 miliónov dolárov.
Čo sa od čias Dostojevského podstatne zmenilo, je forma hazardnej hry. Karty či kocky boli do veľkej miery nahradené hracími automatmi.
Moderná doba potvrdzuje svoju rýchlosť aj v tom, ako rýchlo prídete pri hazarde o peniaze či ako rýchlo nastane vo vašom živote rozvrat.
Čo teda gamblerstvo je a aké sú jeho príznaky?
Vyskytujú sa aj pri gamblerstve abstinenčné prejavy?
Kto je typickým gamblerom?
Kedy sa stanoví diagnóza gamblerstvo (patologické hráčstvo)?
Ako gamblerstvo vzniká a aké sú jeho príčiny?
Súvisí patologické hráčstvo s hraním počítačových hier?
Aká je súčasná liečba gamblerstva?
Gamblerstvo a jeho príznaky
Medzinárodná klasifikácia chorôb (MKCH-10) eviduje patologické hráčstvo ako diagnostickú kategóriu od roku 1994. Gamblerstvo je zaradené k návykovým a impulzívnym poruchám.
Ako znie definícia gamblerstva? Časté a opakované epizódy hráčstva, ktoré v živote jedinca dominujú, pričom vedú k poškodeniu jeho sociálnych, rodinných, materiálnych a pracovných hodnôt a iných záväzkov.
Gambling nie je závislosť v pravom zmysle slova, má však so závislosťami mnoho spoločných znakov. Niektorí odborníci považujú patologické hráčstvo za nelátkovú závislosť. V každom prípade ide o veľmi vážnu poruchu osobnosti.
Na určenie diagnózy sú dôležité nasledujúce kritériá:
- Počas 1 roka sa u jedinca vyskytnú aspoň 2 epizódy hráčstva.
- Tieto epizódy nie sú pre jedinca výnosné, no napriek tomu sa opakujú a narúšajú jeho každodenný život.
- Jedinec pociťuje silné nutkanie k hre, ktoré nemôže ovládnuť silou vôle.
- Jedinec je zaujatý myšlienkami a predstavami hrania, resp. okolnosťami, ktoré túto činnosť sprevádzajú.
Patologické hráčstvo však musíme vedieť odlíšiť od:
- hráčstva a stávkovania – časté hranie, ktorého zámerom je vzrušenie a vyhrávanie peňazí. Títo ľudia dokážu hazard držať „pod kontrolou“;
- nadmerného hráčstva u manických pacientov;
- hráčstva u sociopatických osobností – ide o rozsiahlejšiu poruchu sociálneho správania.
Kto je typickým gamblerom?
Jeho myseľ je zameraná na hazardnú hru – v predstavách znova prežíva minulé zážitky (súvisiace s hrou), plánuje ďalšiu hazardnú hru. Uvažuje, ako sa dostane k prostriedkom, ktoré mu umožnia znova hrať.
Aby docielil žiaduce vzrušenie, musí zvyšovať množstvo stavených peňazí.
Opakovane, no neúspešne sa pokúšal hazardnú hru ovládnuť, redukovať ju alebo s ňou prestať.
Keď sa pokúsi hrať menej alebo celkom prestať hrať, cíti nepokoj a podráždenosť.
Používa hazardnú hru ako únik pred problémami, prípadne si hrou ventiluje negatívne pocity, ako sú vina, úzkosť, bezmocnosť, depresia.
Pri strate financií sa znova k hre vráti, aby vyhral peniaze naspäť.
Klame svojmu okoliu, aby zakryl dôsledky svojej hazardnej činnosti.
Pre hazardnú hru prichádza o svoj majetok a robí dlhy.
Dopúšťa sa ilegálnych činov (krádež, sprenevera, finančný podvod…), aby získal finančné prostriedky na hazard.
Pre hazard stráca zamestnanie, nie je schopný pravidelnej pracovnej činnosti.
Rozpadá sa mu osobný život, kopia sa rodinné problémy aj problémy v ostatných sociálnych vzťahoch.
Abstinenčné príznaky gamblera
Podobne ako u alkoholika, aj v tomto prípade sa závislosť prejaví abstinenčnými príznakmi. Pri dlhšom nenaplnení potreby patologického hráča sa objavia symptómy nielen psychického, ale aj fyzického charakteru. Abstinencia od hrania môže dotyčnému spôsobovať podráždenosť, nepokoj, depresívne nálady, úzkosti, neschopnosť sústrediť sa či dokonca agresiu. Na fyzickej úrovni sa prejaví v podobe triašky, potenia, rýchleho dýchania či zvýšenej teploty. Keď sa gambler znova dostane k hre, príznaky vymiznú.
Patologické hráčstvo – súvislosť s inými psychiatrickými poruchami
Patologickí hráči, podobne ako aj iní závislí jedinci, mávajú pridružené aj iné poruchy psychiatrického charakteru. Ide o poruchy kontroly impulzov, úzkostné poruchy či poruchy pozornosti (napr. hyperaktivita). U gamblerov sa často vyskytujú depresie, myšlienky na samovraždu, alkoholizmus či iná drogová závislosť. To všetko komplikuje situáciu a sťažuje liečbu.
Gamblerstvo nie je len závislosť od automatov
Typického patologického hráča súčasnosti si predstavíme v tmavej herni s blikajúcimi a pípajúcimi strojmi, ktoré nazývame výherné automaty. Nemusí to tak vyzerať v každom prípade. Prísť o svoj majetok môžete aj v pohodlí domova.
Žiaľ, aj v tejto oblasti sa prejavuje odvrátená strana internetu. Aj preto by úplný zákaz herní problém patologického hráčstva nevyriešil, hoci by sa predišlo mnohým tragédiám. To je však na dlhšiu diskusiu.
Ako vzniká gamblerstvo?
Pýtate sa, ako je možné, že niekto o hru vôbec nestojí, iný s ňou experimentuje, ale nikdy sa nestane gamblerom, a niekoho tak ovládne, že príde o všetko? Je to tak preto, že my ľudia sme rôzni. Naše predispozície sú rôzne a rôzne je aj prostredie, ktoré nás formuje.
To, že sa človek stal patologickým hráčom, nezapríčinila len jedna okolnosť. Ako pri iných psychických poruchách, návykovom správaní či závislosti, ide o súhrn viacerých faktorov, ktoré sú vzájomne podmienené.
Biologické faktory
Biologické faktory sú podobné ako pri iných poruchách a závislostiach. Ide o vnútorné predispozície u niektorých ľudí, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť „vzplanutia“ patologického hráčstva. Štúdie poukazujú najmä na nedostatočnú funkciu niektorých častí mozgu.
Poznatky z neurobiológie hovoria o narušení metabolizmu sérotonínového, noradrenalínového a dopamínového systému, čo súvisí s impulzivitou a nepozornosťou, ktoré bývajú patologickým hráčom vlastné. Zaujímavé je, že toto návykové správanie viac postihuje mužov, no u žien sa zase vyskytuje rýchlejší priebeh.
Psychologické faktory
Nedá sa s presnosťou povedať, že určité charakterové vlastnosti sú predzvesťou „zrodu“ patologického hráča. Existujú však povahové črty, ktoré sú pre patologických hráčov typické. Títo ľudia sú okolím vnímaní ako extrovertní, energickí, ľahkovážni, bezstarostní, ochotní podstúpiť riziko, so sklonmi k egocentrizmu až narcizmu alebo (naopak) citovo labilní či nesústredení.
Psychoanalytické teórie uvádzajú ako príčinu prepuknutia patologického hráčstva aj nevyrovnaný vzťah s otcom či nedostatok materinskej lásky. Jedinec vraj podvedome inklinuje k finančnej strate, aby sa potrestal.
Tieto hypotézy sú ťažko dokázateľné, no všetci vieme, že útle detstvo je základom na formovanie celej osobnosti. Pokiaľ ide o vplyv výchovy a prostredia, v rodinnej anamnéze patologických hráčov sa často vyskytujú nasledujúce rodinné situácie:
- rozvod rodičov,
- úmrtie rodiča pred dosiahnutím veku adolescencie,
- citové strádanie v ranom detstve,
- výskyt hazardu v rodine,
- finančné problémy v rodine.
Sociálno-ekonomické faktory
Najvýznamnejším sociálnym faktorom je vysoká dostupnosť rôznych foriem hazardných hier, resp. vplyv reklamy, ktorá motivuje k hazardnej činnosti. Navyše – žijeme v spoločnosti, kde sú peniaze veľmi vysoko v rebríčku hodnôt u väčšiny populácie.
K rizikovej skupine patria predovšetkým ľudia, ktorí sa pohybujú v prostredí herní (aj personál týchto herní), pravidelní návštevníci pohostinstiev a zariadení, kde sú hracie automaty (a iné formy hier), ale tiež ľudia, ktorí často konzumujú alkohol.
Môžu to byť však aj osoby, ktoré sa práve nachádzajú v zlej ekonomickej situácii a chcú sa z nej dostať vďaka výhre. To sa im málokedy podarí, keďže hranie vyžaduje určité skúsenosti a mentálnu spôsobilosť.
Väčšina patologických hráčov uvádza, že k hraniu sa dostali prostredníctvom svojich priateľov a známych. Najmä na mladých ľudí má silný vplyv partia.
Počítačové hry a hrozba gamblerstva
Hazardné hranie u mladistvých úzko súvisí aj s inými deviantnými formami správania, ako sú fajčenie, záškoláctvo, pitie alkoholu či skúsenosti s drogami. Štatistiky pritom potvrdzujú určitý vzťah medzi hazardom a hraním počítačových hier.
Podľa výskumu v Českej republike, realizovaného v rokoch 2006 – 2010, až 80 % detí vo veku 10 –13 rokov, ktoré denne hrávajú o peniaze, súčasne hrávajú aj počítačové hry. Vo vekovej kategórii 13 – 18 rokov tieto súvislosti neboli až také výrazné.
Nemôžeme teda konštatovať, že počítačové hranie je príčinou vzniku patologického hráčstva. Určite je však namieste obozretnosť rodičov v prípade, že ich dieťa trávi pri počítačových hrách priveľa času. Mali by sa zaujímať, o aký typ hier ide, a motivovať dieťa aj k inej činnosti.
Tri štádiá patologického hráčstva (štandardný rozvoj gamblerstva)
Štádium výhier – hráča postretne tzv. začiatočnícke šťastie, pociťuje eufóriu, optimizmus. Rastie mu sebavedomie, ktoré ho však oberá o racionálny úsudok.
Štádium prehier – hráč prehráva čoraz väčšie sumy peňazí, no namiesto ukončenia hrania pokračuje ďalej, aby vyhral peniaze späť. Už v tejto fáze sa začnú objavovať negatívne prejavy ako klamstvo, tajenie prehier, požičiavanie si peňazí, rozpredávanie majetku.
Štádium straty kontroly – hráč už nie je schopný prestať hrať napriek všetkým problémom, ktoré mu to spôsobuje – napriek zúfalstvu, do ktorého ho hra uvrhla. Všetky pokusy o ukončenie hazardného hrania sa končia návratom k hre. Hráč zvyšuje stávky, no výhru okamžite prehrá. Prostriedky na hru získava aj páchaním trestnej činnosti.
Prechod z jedného štádia do ďalšieho je veľmi plynulý a rýchly. Samotný hráč ani jeho okolie to veľakrát nemajú šancu ustriehnuť. V treťom štádiu si gambler sám ani s pomocou najbližších už neporadí. Potrebuje odbornú pomoc.
Gamblerstvo sa týka rodín a celej spoločnosti
Čo sa stane so životom patologického hráča? Prehraté úspory, dlhy u rôznych pochybných veriteľov, úvery od nebankových subjektov (s vysokými úrokmi), strata majetku, strata zamestnania, rozpad rodiny, strata dôvery u najbližších. Vplyv toho všetkého na psychický stav i fyzické zdravie je enormný.
Zamotanie sa v dlžobách môže viesť až k strate strechy nad hlavou. Nejeden človek sa ocitne na ulici práve pre hráčstvo. Ťažko si predstaviť tragickejší osud, azda len s výnimkou nevyliečiteľnej choroby. Nejde však iba o život jedného človeka – patologickým hráčstvom býva postihnutá celá rodina.
A ďalej – liečba gamblerstva predstavuje finančnú stratu pre spoločnosť, pretože ju hradí zdravotná poisťovňa. A pokiaľ sa na to pozrieme z celospoločenského hľadiska, je tu tiež hrozba zvýšenej kriminálnej činnosti, ktorú gambleri páchajú.
Patologické hráčstvo a súčasná liečba
Keďže gamblerstvo má mnoho spoločných rysov s inými závislosťami (drogová závislosť, alkoholizmus), aj v jeho liečbe sa používajú podobné postupy. Aby bola terapia účinná, často je potrebná dlhodobá ústavná liečba, no na to je zase potrebný súhlas pacienta.
Pri terapii sa využívajú rôzne metódy, napr. psychoedukácia, psychoterapia, rodinná terapia či rehabilitácia. V niektorých prípadoch je nasadená medikamentózna liečba, hlavne antidepresíva zo skupiny SSRI, ktoré potláčajú pohnútky k rýchlym impulzom, zmierňujú depresie a úzkosti.
Po prepustení z ústavnej liečby nasleduje dlhodobé doliečovanie v špecializovaných ambulanciách. Užitočné sú aj kluby abstinujúcich hráčov. Recidívy sú, žiaľ, dosť časté.
Liečebňa pre gamblerov?
Na Slovensku sa možno liečiť z patologického hráčstva v mnohých centrách alebo na jednotlivých psychiatrických oddeleniach, no jediným špecializovaným pracoviskom na liečbu nelátkových závislostí a patologického hráčstva je Psychiatrické oddelenie FNsP F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici.
Bohaté skúsenosti s liečbou gamblerov majú aj lekári v Odbornom liečebnom ústave psychiatrickom, n. o., Predná Hora.
Gamblerstvo – ako prestať?
Odpoveď odbornej komunity znie: úplne sa z gamblerstva nevyliečite. Ani po mnohých rokoch si človek nemôže povedať, že je vyliečený, a preto bude preňho vždy nebezpečné, keď si pôjde „len tak“ zahrať. Jedinou cestou k úspechu – podobne ako pri alkoholizme – je celoživotná abstinencia.
Zdroje:
Nešpor, K.: Návykové chování a závislost. Portál, Praha, 2000.
Nešpor, K.: Hazardní hra jako nemoc. Portál, Praha, 1994.
Hroncová, J.: Patologické hráčstvo ako sociálno-výchovný problém a možnosti jeho prevencie.
Benkovič, J., Martinove, M.: Patologické hráčstvo, odporúčané postupy.
Nábělek, L., Vongrej, J.: Patologické hráčstvo ako nelátková závislosť.
http://nehraj.sk/
