Príznaky
Prvá pomoc(Zdroj foto: AdobeStock.com)
Benzodiazepíny sú napriek svojim nežiaducim účinkom najčastejšie predpisovanou skupinou anxiolytík.
Ich výhodou je rýchly nástup účinku, relatívna bezpečnosť pri predávkovaní či minimálne nežiaduce účinky.
Benzodiazepíny tlmia úzkosť a napätie, upokojujú, uvoľňujú svalstvo, podporujú spánok. Nevýhod je však približne rovnako veľa:
- spôsobujú únavu a ospalosť,
- u starších pacientov vyvolávajú zmätenosť (tzv. delirogénny efekt),
- pri dlhodobom užívaní sa môžu objaviť poruchy pamäti, apatia (tzv. amotivačný syndróm),
- v kombinácii s inými tlmiacimi látkami, napríklad alkoholom, existuje riziko útlmu dýchania, a teda smrti,
- nadmerné užívanie počas tehotenstva sa neodporúča, hlavne kvôli riziku vrodených chýb u dieťaťa (rázštepov),
- vzrastá riziko zavinenie dopravnej nehody o 60 %.
Benzodiazepíny a závislosť
Od benzodiazepínov vzniká tak fyzická, ako aj psychická závislosť. Fyzická závislosť sa prejavuje hlavne abstinenčnými príznakmi, psychická závislosť najmä túžbou po látke.
To sú vážne dôvody, prečo sa pri benzodiazepínoch odporúča iba niekoľkotýždňové užívanie. V prípade sporadického užívania, napríklad 1 až 3x týždenne, toto obmedzenie neplatí.
Musíme si uvedomiť, že v podstate neexistuje rozdiel medzi závislosťou od benzodiazepínov a alkoholu. Na úrovni buniek ide totiž o takmer zhodný mechanizmus.
To znamená, že alkohol prehlbuje účinok benzodiazepínov, a naopak. Takisto platí, že pri oboch dochádza k rozvoju abstinenčného syndrómu pri nedostatku látky.
Abstinenčný syndróm sa rozvíja do 24 hodín po vysadení pri stredne a krátkodobo pôsobiacich benzodiazepínov, v priebehu týždňa pri dlhodobo pôsobiacich. Z hľadiska intenzity príznakov rozlišujeme veľký a malý abstinenčný syndróm.
- Malý abstinenčný syndróm – nevoľnosť, zvracanie, závraty, tras, búšenie srdca, problémy so spánkom, podráždenosť a pod.
- Veľký abstinenčný syndróm – epileptické záchvaty, delírium, dokonca úmrtie pacienta.
To, či sa po vysadení rozvinie veľký alebo malý abstinenčný syndróm, závisí od denných dávok a rýchlosti vysadenia. Ďalej od toho, či ide o krátkodobo alebo dlhodobo pôsobiacu látku, teda o polčas pôsobenia (rozpadu).
Dôležitá je však aj dĺžka užívania – čím dlhšie benzodiazepíny užívame, tým je riziko abstinenčného syndrómu vyššie. Preto sa pri dlhodobejšom podávaní odporúča pomalé vysadzovanie lieku – každý týždeň znížiť dávku o 10 – 20 %.
Krátkodobo pôsobiace benzodiazepíny
Tieto lieky majú výhodu v tom, že sa nehromadia v organizme a nespôsobujú ospalosť na druhý deň. Nevýhodou je vyššie riziko vzniku závislosti a podávanie niekoľkokrát denne. Patrí sem napríklad midazolam.
Dlhodobo pôsobiace benzodiazepíny
Tieto preparáty majú opačnú charakteristiku. Radíme sem napríklad diazepam. Užíva sa väčšinou 3x denne 5 mg, alebo až 3x denne 10 mg.
Ďalším preparátom je klonazepam. Obvykle sa užíva 2 – 3 denne 0,5 mg. Maximálne dávka je 4 mg denne. Klonazepam je na Slovensku určený výlučne na liečbu epilepsie, preto si ho v ambulantnej liečbe, pokiaľ je nasadený na liečbu úzkosti, hradí pacient sám.
Týmto dlhodobo pôsobiacim prípravkom sa snažíme vyhýbať pri starých ľuďoch. Dôvodom je, že kvôli pomalšiemu metabolizmu dochádza k hromadeniu týchto látok v tele.
To má za následok, že než sa stačí odbúrať prechádzajúca dávka, je podaná ďalšia dávka. Pre kumuláciu lieku v organizme dochádza k zmätenosti, útlmu, pádom, zlomeninám a ďalším komplikáciám.
Strednodobo pôsobiace benzodiazepíny
Strednodobo pôsobiace benzodiazepíny sa svojimi parametrami pohybujú na rozmedzí vyššie uvedených skupín. Radíme sem napríklad:
- Oxazepam – používame ho u starších ľudí, pretože sa neodbúrava pečeňou, a teda nehrozí výraznejšie hromadenie v organizme. Veľakrát stačí dávkovanie pol 10 mg tablety 3x denne, alebo maximálne 3x denne 2 tablety, čiže 60 mg.
- Bromazepam (Lexaurin, Lexopam) a alprazolam (Xanax, Frontin, Neurol, Helex a ďalšie) – patrí k najpoužívanejším vôbec. Pri Lexaurine je dávkovanie 3x 1,5 mg, čo väčšinou stačí. Výnimočne 3x denne 3 mg. Pri alprozolame obvykle stačí dávka 3x denne 0,25 – 2 mg.
- Rohypnol – kedysi často používaný prípravok, dnes je už stiahnutý z trhu.
Všetky uvedené krátkodobé, dlhodobé a strednodobé prípravky sú len na lekársky predpis!
Nebenzodiazepínové anxiolytiká
Vzhľadom na nevýhody a riziká benzodiazepínov, pokiaľ je to možné, siahame po iných prípravkoch, ktoré rovnako pôsobia proti úzkostiam. Ešte pred nástupom benzodiazepínov sa často používali barbituráty, tie však boli pre svoje riziká opustené.
Najpoužívanejšie nebenzodiazepínové anxiolytiká:
- Buspiron (Buspiron-Egis, Spitomin) – pôsobí na podobnom princípe ako moderné antidepresíva. Ich výhodou je, že nevzniká závislosť. Nevýhodou, že môže trvať aj 2 týždne, kým začnú zaberať.
- Hydroxizin (Atarax) – pôvodne išlo len o antihistaminikum, teda liek proti alergickým prejavom. Na liečbu úzkosti sa odporúča pol až 1 tableta niekoľkokrát denne, v rozmedzí aspoň 6 hodín, väčšinou 3x denne.
- Guaifenezin (Guajacuran) – radíme sem skôr lieky, ktoré uvoľňujú svalové napätie (tzv. myorelaxanciá). Tu je zvýraznený anxiolytický účinok. Výhodou je, že ide o voľnopredajný liek, ktorý nie je zaťažený rizikom závislosti. Dávkovanie je 3x denne 1 – 2 tablety. Maximálna denná dávka je 12 tabliet.
Zdroj: Úryvok z knihy Příručka duševního zdraví (MUDr. Ladislav Polách a kolektív)
http://www.symedis.cz//
Pridajte si nás na Facebook.
