PrevenciaZdroj foto: www.stock.adobe.com
Bolesti hlavy, svalové kŕče, búšenie srdca, ťažkosti s koncentráciou – nedostatok horčíka má mnoho príznakov. Z pohľadu geológa je horčík pomerne bežným prvkom v prírode. Štatistik o ňom vie, že je štvrtým, najčastejšie sa vyskytujúcim prvkom na Zemi (po železe, kyslíku a kremíku). Historikovi zasa zíde na um, že jeho latinský názov – magnesium – je odvodený od mesta Magnesia, známeho starovekými ložiskami magnetických rúd. A milovník slovenčiny vie, že slovenský názov horčík vznikol na základe pozorovania, že niektoré zlúčeniny horčíka (predovšetkým horká soľ) sú veľmi horké.
Všetkým týmto odborníkom však možno nenapadne, že ak ich bolí hlava, môže za tým byť práve „banálne“ magnézium.
Na čo je vlastne telu magnézium?
Prečo je nedostatok horčíka pre ľudí problémom?
Ako sa chýbajúci horčík prejavuje?
Ktoré potraviny sú najbohatšie na magnézium?
Koľko horčíka potrebujeme a ako ho získať?
Horčík je dôležitý prostredník
Od horčíka závisí množstvo metabolických procesov v tele: zodpovedá za sťahy srdca (a preto jeho nedostatok môže vyvolať jeho búšenie), reguluje výmenu informácií medzi nervovými bunkami (čiže „zlá“ komunikácia sa môže prejaviť bolesťou hlavy), aktivuje viaceré enzýmy a syntetizuje nukleové kyseliny a bielkoviny. Od dobrej hladiny horčíka v tele závisí aj vstrebávanie ďalších prvkov: fosforu, vápnika, draslíka aj sodíka.
Telo využíva horčík na mnohých, možno až nečakaných úrovniach. Vedeli ste, že pôsobí ako antacidum? Keďže pomáha znižovať hladinu žalúdočnej kyseliny, môže sa ukázať aj ako účinný prostriedok proti žalúdočným kŕčom, hnačke a proti zvracaniu.
Jeho význam sa však spomína hlavne pri liečbe niektorých neurologických a duševných ochorení, a pri prevencii srdcového infarktu.
Niektoré štúdie napríklad ukázali, že nízka hladina magnézia v tele môže byť prvým signálom, že pacientovi hrozí ateroskleróza (nadmerné ukladanie tuku v cievach, čo vedie k zhoršeniu prietoku krvi). Nedostatok magnézia často mávajú ľudia trpiaci cukrovkou, alebo vysokým krvným tlakom.
Ako sa prejaví nedostatok horčíka?
Signály, ktoré nám telo vysiela o tom, že mu chýba horčík, môžu byť rôzne: od duševných (úzkosť, problém sústrediť sa, podráždenosť, nespavosť, depresia), cez ťažkosti so srdcom (búšenie alebo fibrilácia), až po časté infekcie močových ciest. Nervové bunky signalizujú nedostatok horčíka – bolesťou hlavy, migrénami alebo tým, že vyvolajú tras vo svaloch.
Ukazuje sa tiež, že dlhodobo nízka hladina horčíka v tele má svoj podiel na závažných problémoch so srdcom, ako angina pectoris, alebo srdcový infarkt. Rizikovú skupinu predstavujú aj ľudia s celiakiou.
Potraviny, ktoré pomôžu liečiť nedostatok horčíka
Dobrým zdrojom horčíka sú:
- fazuľa,
- ľanové semiačka,
- pohánka,
- nelúpaná ryža,
- sója,
- riasa spirulina,
- amarant,
- figy,
- artičoky,
- quinoa.
Aj túžba po tmavej čokoláde môže byť znakom, že vám chýba práve horčík. Ak má tmavá čokoláda na vás upokojujúci účinok, nemusí byť za tým iba cukor a tuk – ale možno práve horčík, ktorý obsahuje.
Koľko horčíka potrebujeme?
Horčík (magnézium) sa v tele ukladá hlavne v kostnom tkanive – asi dve tretiny celkového obsahu nájdeme práve tam. Zvyšok sa nachádza v iných bunkách, a približne 1 % „pláva“ v priestore medzi nimi.
Dospelý človek má v tele približne 22 – 30 g horčíka. Odporúčaná denná dávka je 280 – 350 mg horčíka.
Magnézium a mozgová porážka
Je dokázané, že nedostatok horčíka zvyšuje riziko ischemickej cievnej mozgovej príhody. Ak telu zvýšime príjem magnézia čo len o 100 mg denne, toto riziko sa zníži o 8 %.
Čím to je? Vedci zistili, že magnézium zohráva dôležitú úlohu pri viacerých rizikových faktoroch mozgovej porážky: vplýva na vysoký krvný tlak, aterosklerózu, cukrovku. V akútnom štádiu, keď už mozgová porážka nastala, hladina magnézia môže ovplyvniť to, aký bude rozsah poškodenia mozgu po prekonaní porážky. Pri nedokrvení mozgu pomôže zvýšenie hladiny magnézia, na rýchlejšiu obnovu energetickej rovnováhy.
Odporúčaná denná dávka je 280 – 350 mg horčíka.
Nedostatok horčíka a migréna
Migréna je urputná bolesť hlavy, ktorú môžu sprevádzať ďalšie príznaky, napríklad vizuálna aura alebo nevoľnosť.
Aura sa prejavuje tým, že človek zhruba polhodinu pred začatím migrény má pocit, že vidí pred očami drobné iskričky alebo svetelné pruhy.
Niektorí ľudia, ktorých zvyknú migrény potrápiť častejšie, vedia, že sa ďalšia blíži, aj keď nemajú takúto auru. Hovoria, že nadchádzajúca migréna sa u nich prejaví náhlym poklesom nálady, nadmernou ospalosťou, alebo nutkaním jesť sladkosti.
Mnohí tiež referujú, že aj po odoznení migrény u nich ešte nejaký čas pretrvávajú určité príznaky, ako napríklad stuhnutosť v oblasti krčnej chrbtice, ospalosť alebo otupenosť. Zo štatistík vyplýva, že ženy trpia migrénami trikrát častejšie než muži. Dobrou správou však je, že intenzita aj frekvencia migrén sa u väčšiny ľudí vekom znižuje – čím sme starší, tým miernejšie a zriedkavejšie sa migrény vyskytnú.
Za účinné preventívne prostriedky na zmiernenie migrén sa pokladajú hlavne: 5-HTP (5-hydroxytryptofan) – látka ovplyvňujúca serotonín, hormón, ktorý je zásadný pre kontrolu nálady, bolesti a spánku; horčík (magnézium) – jeho účinok sa potvrdzuje hlavne u žien v čase menštruácie; vitamín B2 (riboflavín) – látka dôležitá pri ukladaní energie v bunkách.
Podrobnejšie výskumy o prevencii migrén prebiehajú aj v súvislosti s podávaním koenzýmu Q10 a melatonínu. Na ich výsledky si ešte musíme počkať.
Redigovala: Bc. Sabína Zavarská
Tento článok vyšiel pôvodne v časopise Neuro magazín od spoločnosti MedMedia.
