Zápcha: Ako sa jej zbaviť? Spoznajte hlavné príčiny zápchy

(Zdroj foto: AdobeStock.com)

Nie je prekvapujúce, že „lenivým črevom“ – zápchou, trpí veľká časť populácie. Zápcha býva častým problémom detského veku, nie je zriedkavá zápcha v tehotenstve, vie potrápiť i starších.

Mnohí z nás sa domnievajú, že ide o banalitu, avšak dlhodobá zápcha môže znepríjemniť a skomplikovať nielen pracovný, ale i súkromný život.

Vo väčšine prípadov sa zápchy obávať nemusíme, to však neznamená, že ju môžeme podceňovať. Niekedy totiž býva príčinou a sprievodným javom niektorých závažnejších ochorení.

Trávia vás príznaky zápchy?
Aké má zápcha príčiny?
Ako zmäkčiť stolicu?
Aké prírodné preháňadlo skutočne funguje?
Ktoré recepty proti zápche vám pomôžu?

Kedy ide o zápchu?

O zápche (obstipácii) hovoríme vo všeobecnosti vtedy, ak sa črevo spontánne vyprázdňuje menej často, ako každé 2 – 3 dni (1).

Nejde však len o frekvenciu vyprázdňovania, ale tiež o zmenu v objeme, váhe, konzistencii a ľahkosti priechodu stolice. Pasáž črevom je v tomto prípade spomalená a vylučovanie stolice potlačené.

Symptómy zápchy:

• bezvodá, tuhá (tvrdá) stolica,
• malá alebo nepravidelná stolica,
• sťažené, neúplné (problematické) vyprázdňovanie,
• pocity diskomfortu v bruchu (spôsobené nazhromadením plynov),
• kŕče a nafukovanie (sprevádzané nadmerným odchodom plynov),
• bolesti chrbta, či hlavy,
• výrazné nechutenstvo,
• paradoxná hnačka, čo je mimovoľné obtekanie tuhej stolice.

Ako vidíme, definovať zápchu nie je úplne jednoduché. Obstipácia je pojem do istej miery subjektívny, a navyše, neexistuje všeobecne platná norma v počte stolíc a ich konzistencií (2).

A keďže pacienti so zápchou majú celé spektrum príznakov, lekár vyslovuje diagnózu často len na základe otázok, či „bola“ stolica, a ako často.

Pacient so zápchou však môže chodiť na záchod pokojne každý deň, avšak jeho problémom môže byť zložité vyprázdňovanie.

Príčiny vzniku zápchy

Zásadnou podmienkou pre správnu funkciu čriev a dokonalé vyprázdňovanie stolice je súhra niekoľkých faktorov. Narušenie aspoň jedného z nich, môže viesť k zápche.

Podľa príčin vzniku, rozlišujeme:

• zápchy, ktoré vznikli v dôsledku vonkajších (exogénnych) vplyvov.
• zápchy, ktoré vznikli pôsobením vnútorných (endogénnych) faktorov.

Vonkajšie vplyvy

Nedostatočná fyzická aktivita

Fyzická aktivita zvyšuje svalový tonus (fyziologické napnutie svalov), a teda podporuje aj motilitu hrubého čreva. Zápcha vzniká často u ľudí s nedostatkom pohybu, a býva obrovským problémom u imobilných pacientov.

Nesprávna životospráva

Opakované stresové situácie pôsobia na hrubé črevo sťahujúco, čím narušujú fyziologické procesy v čreve. Pacient si môže zápchu „vypestovať“ aj sám, a to potlačovaním spontánneho defekačného reflexu (nutkania na stolicu) – v dennom zhone, pri nevyhovujúcich hygienických podmienkach (v škole, v práci), v obave z bolesti pri vyprázdňovaní. K zápche veľkou mierou prispieva i nevhodná skladba stravy – nízky obsah vlákniny v strave, hladovanie a nedodržiavanie pitného režimu, čo spôsobí zníženie črevného obsahu, a následne zápchu.

Psychosociálne aspekty

Patrí sem strach z vyprázdňovania (tabuizovanie „veľkej potreby“), resp. odpor k stolici (a jej vyprázdňovaniu), čo býva časté hlavne u malých detí. U dospelých je zase rozšírený ostych pri vyprázdňovaní na verejných toaletách.

Nežiaduce účinky liečiv

Zápcha býva častým sprievodným javom užívania niektorých druhov liečiv. Patria sem:

• železnaté ióny – na liečbu anémie (chudokrvnosti),
• antacída – na pálení záhy. Obsahujú hydroxid hlinitý a uhličitan vápenatý.
• častejšie užívanie kyseliny acetylsalycylovej a paracetamolu – na liečbu horúčky, bolesti a zápalu,
• opiáty a opioidy,
• celková anestéza,
• kortikosteroidy,
• niektoré psychofarmaká, tricyklické antidepresíva, sedatíva.

Okrem uvedených liečiv, môžu zápchu spôsobiť aj doplnky stravy s účinnou látkou chondroitin sulfát a glukosamin (pri artrózach), a vápenaté soli, používané ako podpora pri liečbe osteoporózy (2).

Vnútorné faktory

Ide o organické a funkčné poruchy tráviacej trubice, či iné ochorenia. Zaraďujeme sem:

• Vyhasnutie defekačného reflexu (z vyššie uvedených dôvodov).
• Bolestivý nález v oblasti konečníku (napr. fissura, tzv. trhlina v oblasti ritného otvoru)
• Porucha motility čreva.
• Prekážky v črevách (zúženie, zauzlenie…).
• Ochorenie štítnej žľazy.

Liečba zápchy

Terapia je dlhodobá a komplexná. Najdôležitejšie podmienky:

• Pravidelná strava.
• Jedlo dobre požuť, nejesť hltavo.
• Dostatok tekutín.
• Individuálne upravená fyzická aktivita.
• Masáže brucha (v smere hodinových ručičiek).
• Nácvik defekačného (vyprázdňovacieho) reflexu, nepotlačovanie nutkania na stolicu.
• Obmedzenie laxatív (preháňadiel).

Zápcha a správne stravovanie

Úprava stravy patrí medzi základné odporúčania. Zmena stravovacích návykov totiž dokáže zlepšiť črevnú peristaltiku, a nenúti tak pacienta, aby užíval laxatíva.

V prvom rade, pacient by mať piť dostatočné množstvo tekutín (podľa svojho veku, hmotnosti, fyzickej aktivity a teploty prostredia). Udáva sa, že optimálne množstvo je 35 ml/kg/deň; ide ale len o orientačné číslo, nič nehovoriace o ovplyvňujúcich faktoroch (2).

Je nutné dbať o dostatočný príjem vlákniny, ktorá pozitívne vplýva na peristaltiku (rytmický pohyb čriev). Vláknina zväčšuje objem stolice, a zároveň ju zmäkčuje. Slúži ako prírodné preháňadlo (je vhodná aj ako preháňadlo pre deti a možnosť ako zmäkčiť stolicu dlhodobo), a tiež ako prebiotikum.

Vláknina je súhrnný názov pre jedlé časti rastlín, ktoré organizmus nevie stráviť ani vstrebať. Ide o hemicelulózu, celulózu, pektíny, lignín, inulín, beta glukány a iné. Zdrojom týchto balastných látok sú:

• obilniny (a výrobky z nich),
• ovocie a zelenina (najmä strukoviny, napr. fazuľa, šošovica, hrach),
• orechy a semienka,
• huby.

Společnosť pro výživu odporúča prijať 30 g vlákniny/deň (platí pre dospelých). Dojčatá a batoľatá do 2 rokov veku by mali za deň prijať 5 g vlákniny, pre staršie deti platí jednoduchá rovnica: vek dieťaťa + 5 g (4).

Praktické rady na záver

• Do jedálnička zaraďte potraviny, ktoré podporujú proces trávenia – mliečne výrobky (kefír, acidofilné mlieko, jogurty); sú vhodné na desiatu, či olovrant.
• Na povzbudenie peristaltiky vyskúšajte pšeničné otruby či ľanové semiačka – môžete ich pridať do jogurtov, tvarohu, kaší, šalátov. Keďže pšeničné otruby a ľanové semiačka v čreve napúčajú, po ich konzumácii vypite pohár vody.
• Odporúčajú sa 2 porcie ovocia a 3 porcie zeleniny o veľkosti päste človeka, ktorému patrí, najlepšie v surovom stave. Na zápchu sú dobré sušené slivky či kyslá kapusta, príliš sa neodporúčajú zrelé banány a varená mrkva.
• Pri pečení vyskúšajte (namiesto klasickej bielej múky) celozrnnú špaldovú – obsahuje vyššie množstvo vlákniny.
• Vyskúšajte tzv. pseudoobilniny – pohanku, amarant, quinou; vhodné sú vo forme kaší či príloh. Ako kaša sa dá pripraviť aj proso (nasladko, i naslano).
• Neodporúča sa: sladké, kysnuté, čajové pečivo, pečivo z listového a plundrového cesta, pufované kukuričné či pšeničné výrobky (tzv. „polystyrénové“ chlebíčky).

Zdroje

1. KASPER, H.: Výživa v medicíne a dietetika. Grada, Praha, 2015, s 200-203. ISBN 978-80-247-4533-6
2. JANÍČKOVÁ,G.: Nutriční opatření u zácpy. Brožúra spoločnosti DEBRA. Dostupné na: http://www.ebcentrum.cz/upload/file/nutricni_opatreni_u_zacpy_brozura_a5.pdf
3. MARTÍNKOVÁ, J. a kol: Farmakologie pro studenty zdravotníckych oborů. Grada, 2007, s 380. ISBN 978-80-247-1356-4
4. http://sdetmiprotiobezite.cz/wp-ontent/uploads/2013/08/uzdravme_skolni_automat_exter-1.pdf

Pridaj komentár Zrušiť odpoveď

Prepáčte, ale pred zanechaním komentára sa musíte prihlásiť.