Liečba
Prevencia
VyšetrenieZdroj foto: www.stock.adobe.com
Zápal pľúc (pneumónia) sa môže vyvinúť u každého z nás, bez rozdielu veku. I keď dnes najčastejšie hovoríme, počujeme či čítame o tomto stave v súvislosti s ochorením covid, môže mať aj rôzne iné príčiny. Koniec-koncov na zápal pľúc umierali už ľudia pred stáročiami. Hoci ho dnes vieme liečiť, stále má svoje nelichotivé miesto v rebríčku príčin úmrtí. Kto je najviac ohrozený týmto stavom? Čo všetko treba o ňom vedieť?
Čo je zápal pľúc (pneumónia) a ako vzniká?
Aké príznaky zápalu pľúc by ste nemali prehliadnuť?
Kto je najviac ohrozený pneumóniou?
Ako lekári diagnostikujú a liečia zápal pľúc?
Aké komplikácie môže pneumónia spôsobiť?
Čo je zápal pľúc (pneumónia)?
Zápal pľúc je infekcia, ktorá môže spôsobiť mierne až ťažké stavy u ľudí všetkých vekových skupín. Je najčastejšou príčinou úmrtí v dôsledku infekcie na svete u detí mladších ako 5 rokov. Najväčšie riziko pneumónie (a tiež komplikácií pri nej) majú starší dospelí, deti a pacienti s už existujúcimi zdravotnými problémami, ktoré oslabujú ich imunitný systém.
Príznaky pneumónie u dospelých a u detí
Prvé príznaky pneumónie sa zvyčajne podobajú príznakom prechladnutia alebo chrípky. Až neskôr sa objavia ďalšie symptómy, ktoré sa líšia v závislosti od typu ochorenia. Bežné príznaky pneumónie zahŕňajú:
- kašeľ,
- vykašliavanie zeleného, žltého alebo krvavého hlienu,
- zrýchlené dýchanie a dýchavičnosť,
- bolesť na hrudi, ktorá sa zvyčajne zhoršuje pri hlbokom nádychu,
- búšenie srdca (tachykardia),
- horúčka, potenie a zimnica,
- únava, pokles energie,
- zmätenosť alebo delírium, najmä u starších dospelých,
- strata chuti do jedla,
- nevoľnosť a zvracanie.
Aké má zápal pľúc príčiny?
Zápal pľúc môže vzniknúť z rôznych dôvodov – najčastejšie ho spôsobujú baktérie, vírusy alebo huby. Niekedy sa vyvinie aj po vdýchnutí cudzích látok alebo počas pobytu v nemocnici. To, aká je príčina pneumónie, určuje nielen priebeh ochorenia, ale aj spôsob liečby a riziko komplikácií.
Typy pneumónie sa preto líšia podľa pôvodcu alebo okolností vzniku:
Bakteriálny zápal pľúc
Zápal v pľúcach môže vyvolať mnoho bakteriálnych kmeňov. Najbežnejším je Streptococcus pneumoniae, preto hovoríme o pneumokokovej pneumónii.
Vírusový zápal pľúc
Z vírusov majú pneumóniu na svedomí najčastejšie chrípka typu A a B a takzvaný respiračný syncyciálny vírus (RSV).
Plesňový zápal pľúc
Spôsobuje ho huba Coccidioides, a preto má označenie kokcidioidomykóza.
Aspiračný zápal pľúc
Vzniká v dôsledku vdýchnutia jedla, tekutín alebo obsahu žalúdka do pľúc. Kvôli príčine vzniku nie je tento druh infekcie nákazlivý.
„Nemocničná“ pneumónia
Môže sa vyskytnúť u pacientov, ktorí si v nemocnici liečia iné zdravotné problémy a pritom používajú respirátor alebo dýchací prístroj.
Suchý zápal pľúc
Suchý zápal pľúc nazývame tiež „chodiaca“ pneumónia alebo studený zápal pľúc. Ide o mierny prípad infekcie s príznakmi podobnými prechladnutiu. „Chodiaca“ sa nazýva preto, že pacienti s týmto typom pneumónie zvyčajne nemusia ležať a pokračujú vo svojich bežných aktivitách.
Avšak aj pri tomto type pneumónie je potrebné čo najviac odpočívať, aby ste urýchlili zotavenie. Navyše chodením von, do práce či obchodov šírite patogény spôsobujúce zápal pľúc na iných ľudí.
Dobrou správou je, že ochorenie zvykne prejsť rýchlo, prakticky v priebehu 3 až 5 dní sa už budete cítiť lepšie. Na zmiernenie príznakov vám pomôžu voľne predajné lieky.
Ako sa diagnostikuje pneumónia
V prvom rade sa vás lekár či lekárka spýtajú na prejavy ochorenia, sprievodné problémy, anamnézu a vyšetria vás – popočúvajú pľúca a pomocou pulzného oxymetra zmerajú hladinu kyslíka v krvi. Keď budú mať podozrenie na zápal pľúc odporučia vám ďalšie testy.
Podľa potreby absolvujete:
- röntgen, prípadne CT hrudníka,
- krvný test zameraný na hladinu leukocytov (bielych krviniek),
- test arteriálnych krvných plynov – krvný test, ktorý môže poskytnúť presnejšie odčítanie hladín kyslíka a oxidu uhličitého v tele,
- kultivačné vyšetrenie krvi – odhalí, či sa mikroorganizmy z pľúc rozšírili do krvného obehu,
- analýza spúta – test spúta na podrobné určenie patogénov v pľúcach,
- bronchoskopia – zavedenie bronchoskopu do pľúc (v anestézii); bronchoskop umožňuje lekárom priamo vyšetriť infikované časti dýchacích ciest a pľúc.
Liečba zápalu pľúc: domáca vs. hospitalizácia
Liečba závisí od typu a závažnosti stavu. Bakteriálna pneumónia si vyžaduje liečbu antibiotikami. Antibiotiká zvyčajne nie sú potrebné vtedy, ak je tento stav zapríčinený chrípkou alebo iným vírusom. V tomto prípade dostanete antivírusové lieky. Liečba plesňového zápalu pľúc je zase založená na antifungálnych liekoch.
Kašeľ, horúčku a prípadné bolesti vám pomôžu zvládnuť voľnopredajné lieky.
Kedy je potrebná hospitalizácia
V niektorých prípadoch je potrebná liečba v nemocnici. Predovšetkým ak máte závažné príznaky, keď klesá saturácia – nasýtenosť krvi kyslíkom, v prípade, že máte oslabený imunitný systém alebo iné závažné ochorenie.
Zápal pľúc u detí
Vo väčšine prípadov je pneumónia u detí spôsobená vírusom. Má často rýchlejší priebeh ako u dospelých a je nebezpečná najmä pre batoľatá a predškolákov, pretože ich imunitný systém ešte nie je úplne vyvinutý.
Príznaky zahŕňajú:
- sťažené dýchanie alebo pískanie pri dýchaní,
- odmietanie stravy, kŕmenia,
- kašeľ,
- horúčku,
- podráždenosť,
- stratu energie,
- dehydratáciu.
Ak dieťa pretrvávajúco kašle, má problémy s dýchaním, horúčku alebo odmieta tekutiny, je potrebné čo najskôr vyhľadať lekársku pomoc.
Liečba zahŕňa dostatok odpočinku a pravidelný príjem tekutín. Pediatri vám odporučia voľnopredajné lieky, ktoré pomôžu zmierniť príznaky. Myslite na to, že dospelí by nikdy nemali fajčiť v blízkosti detí a už vôbec nie vtedy, keď majú akékoľvek ochorenie dýchacích ciest!
Ako sa nakazíte baktériami a vírusmi?
Infekčnými patogénmi, ako sú baktérie a vírusy, ktoré zapríčiňujú pneumóniu, sa nakazíme ľahšie, ako by sme si mysleli. Šíria sa totiž kašľaním a kýchaním, ľahko sa dostanú na povrchy, ktorých sa často dotýkame.
Samotná nákaza nastáva vdýchnutím vírusov alebo baktérií do pľúcnych alveol. Imunitný systém zareaguje tým, že vyšle na miesto biele krvinky, aby na infekciu zaútočili. Vtedy vznikne zápal alveol. Tieto pľúcne mechúriky sa naplnia tekutinou a hnisom – to je dôvod, prečo nastáva zápal pľúc.
Komu hrozí pneumónia?
Najväčšie riziko pneumónie majú:
- deti mladšie ako 5 rokov,
- dospelí nad 65 rokov,
- ľudia, ktorí sa nedávno zotavili z prechladnutia alebo chrípkovej infekcie, prípadne boli hospitalizovaní na jednotke intenzívnej starostlivosti,
- pacienti s cystickou fibrózou, chronickou obštrukčnou chorobou pľúc, astmou a stavmi, ktoré postihujú obličky, srdce alebo pečeň,
- osoby s oslabeným alebo narušeným imunitným systémom v súvislosti s cukrovkou, HIV alebo rakovinou,
- podvyživení pacienti,
- fajčiari a alkoholici.
Aké komplikácie môže vyvolať zápal pľúc?
Najčastejšie komplikácie pneumokokovej pneumónie:
Empyém – infekcia priestoru medzi membránami, ktoré obklopujú pľúca a hrudnú dutinu.
Perikarditída – zápal vakového obalu srdca (perikardu).
Endobronchiálna obštrukcia – blokáda dýchacích ciest, ktorá znemožňuje vstup vzduchu do pľúc.
Atelektáza – úplný alebo čiastočný kolaps celých pľúc alebo ich časti.
Pľúcny absces – nazberaný hnis v pľúcach. Ide o zriedkavú komplikáciu, ktorá sa väčšinou vyskytuje u ľudí so závažným základným zdravotným problémom alebo u alkoholikov.
Ďalšie komplikácie zápalu pľúc:
Pleuréza – zápal tenkých membrán medzi pľúcami a rebrami, ktorý môže viesť k zlyhaniu dýchania.
Septikémia a sepsa – život ohrozujúca infekcia krvi – otrava krvi patogénmi, ktorá môže viesť k poškodeniu tkaniva, zlyhaniu orgánov a smrti.
Dá sa pneumónii predísť? Ako si chrániť pľúca?
Pred pneumokokovými ochoreniami – najčastejšej bakteriálnej príčine zápalu pľúc, vás môžu ochrániť vakcíny. Výrazne znižujú riziko infekcií spôsobených S. pneumoniae vrátane infekcií krvi a mozgu.
Na Slovensku je registrovaná pneumokoková očkovacia látka proti 23 najčastejším kmeňom pneumokoka, ktorá je určená pre všetkých od dvoch rokov. Efektívnosť očkovania proti pneumokokom sa uvádza 50 – 80 %. Samozrejme, záleží aj na pridružených ochoreniach, ktoré máte.
Podľa štúdie publikovanej v časopise BMC Pulmonary Medicine (2024) mali starší pacienti hospitalizovaní so zápalom pľúc lepšie výsledky, ak boli predtým očkovaní proti pneumokokom. Očkovanie viedlo k nižšiemu riziku úmrtia počas hospitalizácie aj v prvých 30 dňoch po prepustení. Vakcinácia tak predstavuje účinný spôsob, ako znížiť riziko vážnych komplikácií pneumónie a potrebu dlhšej liečby v nemocnici.
Jednoduché úkony, ktoré znižujú riziko zápalu pľúc:
Pravidelne si umývajte ruky,
- zakrývajte si ústa a nos pri kašli alebo kýchaní,
- nefajčite, nepite alkohol,
- jedzte vyváženú, výživnú stravu,
- pravidelne cvičte,
- nekontaktujte sa s ľuďmi, ktorí majú ochorenie dýchacích ciest.
Chráňte si pľúca – prevencia je najlepšia ochrana! Ak sa u vás objaví pretrvávajúci kašeľ, horúčka alebo ťažkosti s dýchaním, neodkladajte návštevu lekára. Včasná diagnostika a správna liečba dokážu skrátiť priebeh ochorenia a predísť komplikáciám.
Aktualizované 14. 9. 2025 (Soňa Herdová)
Zdroje:
https://www.medicalnewstoday.com/articles/151632
https://www.healthline.com/health/pneumonia
https://www.mayoclinic.org/diseases-conditions/pneumonia/symptoms-causes/syc-20354204
https://www.lung.org/lung-health-diseases/lung-disease-lookup/pneumonia/symptoms-and-diagnosis
https://www.cdc.gov/nchs/fastats/leading-causes-of-death.htm
https://www.blf.org.uk/support-for-you/pneumonia-in-children/symptoms
