Dyspraxia: Ste nešikovní? Nemotorní? Čo je porucha pohybovej koordinácie?

(Zdroj foto: AdobeStock.com)

Každodenný život je pre človeka s dyspraxiou veľký boj. Začína sa to rannou hygienou a obliekaním,  a pokračuje do večera, kým nejde spať.

Problémy, ktoré títo ľudia majú, pramenia zo zlej pohyblivosti celého tela. Zlyháva im jemná motorika, ale tiež priestorová a časová orientácia a mnoho ďalšieho.

Máte problémy pri šoférovaní?

Nenaučili ste sa bicyklovať?

Všetko vám padá z rúk?

Počuli ste už o dyspraxii?

Čo je to dyspraxia?

Dyspraxia patrí medzi vývinové poruchy – konkrétne je to vývinová koordinačná porucha. Zjednodušene možno povedať, že ide o svalovú ochabnutosť a nepružnosť. Táto nešikovnosť či neobratnosť, sa však netýka iba pohybových aktivít, ale aj celkového vývinu osobnosti.

Skúsenosti ukazujú, že dyspraxia ovplyvňuje ľudský život rovnako, ako iné vývinové poruchy. V prípade, že dyspraxia je nesprávne diagnostikovaná v detstve, vyústi do veľkých problémov v dospelosti.

Prečo vzniká dyspraxia?

Aké sú jej konkrétne prejavy?

Môžeme im nejako zabrániť?

Na tieto otázky sa pokúsime odpovedať v nasledujúcich riadkoch. Aby sme však pochopili, čo znamená dyspraxia, musíme si najskôr vysvetliť význam slova praxia.

Čo je praxia?

Praxia je špecifická ľudská schopnosť, ktorá umožňuje mozgu plánovať a riadiť interakciu s okolitým svetom. Spolu s vnímaním a myslením, nám praxia umožňuje komunikáciu s ľuďmi – je teda dôležitou podmienkou pre vystupovanie v každodennom živote.

To však nie je všetko. Ako dobre vieme, mozog má na starosti plánovanie každého pohybu, čo je tiež praxia. Napríklad, keď sa rozhodujeme, koľko a ako dlhých krokov musíme urobiť, aby sme prekročili prekážku na ceste, mozog to musí naplánovať.

Ak zas chceme chytiť loptu, musíme odhadnúť, v akej je vzdialenosti, a potom sledovať dráhu a rýchlosť letu. Nakoniec zapojíme ruky, presne v okamihu, keď je lopta medzi nimi. Väčšina z nás to dokáže urobiť úplne nevedome.

Praxia obsahuje tieto 4 komponenty:

1. Ideácia: mentálne vytvorenie cieľa pohybu.
2. Plánovanie pohybu: rozčlenenie pohybových aktivít, ktoré potrebujeme na dosiahnutie cieľa.
3. Pohybová koordinácia: vykonanie presných pohybov.
4. Spätná väzba: vyhodnocovanie výsledkov – či bola akcia úspešná, alebo nie.

Čo je dyspraxia?

Dyspraxia je špecifická porucha, ktorá nám znemožňuje plánovať tak, ako sme práve uviedli. Chýbajú nám na to nielen motorické zručnosti, ale tiež dostatočná vizualizácia. Medzinárodná klasifikácia chorôb stanovuje pre dyspraxiu (kód 315,4) nasledovné kritéria:

1. Výkony v denných aktivitách, ktoré vyžadujú pohybovú koordináciu, sú výrazne nižšie, než zodpovedá chronologickému veku a inteligencii. Môžu sa prejavovať v oneskorenom zvládaní schopností (ako prvé kroky, sedenie, uchopovanie), vypadávaním vecí z rúk, nešikovnosťou, športovou slabosťou, neúhľadným rukopisom.
2. Výkony, spomínané v prvom bode, výrazne narušujú osvojovanie školských schopností a vykonávanie aktivít v bežnom dennom živote.
3. Príčinou poruchy nie sú generalizované ochorenia (napr. detská mozgová obrna, hemiplégia, svalová dystrofia), ani nejde o vývinové oneskorenie.

Hlavné znaky dyspraxie

Diagnostikovanie tejto poruchy v dospelom veku býva náročné. Pre každého, kto si myslí, že by príčinou jeho neobratnosti (či neobratnosti jeho dieťaťa) mohla byť práve dyspraxia, uvádzame najčastejšie symptómy.

V oblasti hrubej motoriky:

• oneskorený pohybový vývin v detstve,
• tendencia padať, potkýnať sa, narážať do vecí, do ľudí,
• nadbytočné pohyby rukami pri behu,
• ťažkosti pri dlhšom státí, rýchla unaviteľnosť,
• problémy s udržaním rovnováhy pri bicyklovaní,
• problémy pri chôdzi na nerovnom teréne (napr. pri turistike),
• zlá integrácia tela na oboch stranách,
• zlá koordinácia oka a ruky (napr. pri loptových hrách),
• nedostatok citu pre rytmus (pri tanci, aerobiku, pohybových cvičeniach).

V oblasti jemnej motoriky:

• nešikovnosť pri vykonávaní domácich prác,
• neúhľadný rukopis,
• problémy pri obliekaní, líčení a pod.

V oblasti myslenia, pamäti, učenia sa:

• problémy v organizácii a plánovaní myšlienok,
• oslabenie pamäti (predovšetkým krátkodobej) – zabúdanie, strácanie vecí,
• nepresnosti vo vykonávaní pohybov, pri písaní, napodobňovaní zvukov,
• problémy so sústredením,
• neschopnosť pracovať podľa inštrukcií (predovšetkým, ak bolo zadaných viac inštrukcií),
• pomalé dokončovanie úloh,
• denné snívanie (v zmysle – duchom neprítomný/á).

V oblasti reči:

• zjavné problémy v komunikácii,
• problémy pri rozlišovaní zvukov, či pri porozumení reči v hlučnom prostredí,
• nekontrolovaná rýchlosť a intenzita reči,
• neschopnosť vyslovovať niektoré slová.

V oblasti vnímania:

• precitlivenosť na svetlo alebo silné zvuky,
• zmeny citlivosti (precitlivenosť, alebo naopak nedostatok citlivosti) – na vône, chuť, námahu, extrémne výkyvy teplôt,
• nízka citlivosť, alebo naopak precitlivenosť na dotyk,
• slabé uvedomovanie si polohy tela v priestore – príčina narážania do predmetov, padanie,
• nedostatok zmyslu pre čas, rýchlosť, vzdialenosť a váhu,
• problémy pri rozlišovaní pravej a ľavej strany (v priestore).

Príčiny vzniku dyspraxie

Príčiny sú väčšinou neznáme, no predpokladom je nezrelosť centrálnej nervovej sústavy. Potvrdené sú len genetické príčiny, pretože dyspraxia sa často vyskytuje u viacerých členov rodiny. Spúšťačom môže byť predčasný pôrod, nízka pôrodná váha, či nedostatok kyslíka u dieťaťa pri pôrode, no niekedy sú to len dohady.

V mladšom školskom veku je dyspraxia častejšie diagnostikovaná u chlapcov – najmä kvôli zlyhávaniu na telesnej výchove. V dospelosti sa dávajú častejšie vyšetrovať ženy. Čím viac komplikácií máme v detstve, tým väčšie je riziko, že pretrvajú do dospelosti.

Okrem vyššie spomínaných predpokladov (predčasný pôrod, nízka pôrodná váha a pod.), sa odborníci zhodujú v tom, že koordinačné problémy môžu súvisieť s nezdravým životom a nevhodnou výchovou detí. Zaraďujú sem najmä:

• Dlhodobé nosenie dieťaťa v nosičoch, či v šatkách – dieťa potrebuje pre zdravý vývin spontánny pohyb a dostatok priestoru.
• Predčasné posadzovanie dieťaťa – detské svalstvo nie je v prvých mesiacoch ešte dostatočne rozvinuté, preto by rodičia nemali podporovať sedenie u dieťaťa, ktoré to nedokáže vlastnými silami.
• Vynechanie etapy lozenia – táto etapa posilňuje chrbtové a brušné svalstvo, svaly rúk a nôh, podporuje správne zakrivenie chrbtice. Pri lození sa striedajú pravé a ľavé končatiny, čo aktivizuje obe mozgové hemisféry.
• Dlhodobé sedenie pri počítači, či televízii – jednostranné zaťaženie svalstva, či oslabenie telesnej kondície.

Detí s dyspraxiou pribúda. Dá sa očakávať, že ich bude stále viac.

Typy dyspraxie

Dyspraxia sa nemusí u každého prejavovať rovnako. Je to tak aj preto, že existujú 3 základné typy dyspraxie. Tie sa môžu vyskytovať samostatne, alebo aj v kombináciách.

1. Verbálna dyspraxia. Človek má ťažkosti so zreteľnou výslovnosťou. V niektorých situáciách hlásky vyslovuje, v iných nie. Napodobňovanie reči môže byť náročnejšie než spontánne hovorenie. Deficit vo vývine reči sa nemusí prejaviť u každého človeka s dyspraxiou.
2. Senzorická integratívna dysfunkcia. Človek má problémy pri organizovaní informácií, ktoré získavame jednotlivými zmyslami. Zlá senzorická integrácia môže priniesť zvýšenú citlivosť na hluk, alebo nevieme vykonať pohyb, ktorý súčasne nesledujeme očami.
3. Ideačná a ideomotorická dyspraxia. V prvom prípade máme problémy pri plánovaní jednotlivých sekvencií pohybu. Pri ideomotorickej síce vieme, čo chceme urobiť, ale nedokážeme naplánovanú akciu vykonať.

Dyspraxia v detstve

Nešikovnosť býva príčinou horších známok z telesnej výchovy, výtvarnej výchovy či technických prác. Nemotorné a nekoordinované pohyby znamenajú neporiadok v pomôckach, v školskej lavici, aj doma. Pomalšie pracovné tempo sa odzrkadľuje vo všetkých vyučovacích predmetoch.

Problémy sa objavujú hneď krátko po narodení, alebo pri dojčení (saní a prehĺtaní). Dieťa sa neskôr potrápi s oneskoreným pohybovým vývinom, aj vývinom reči. Neobratnosť ho limituje aj pri výbere záujmových krúžkov, a tým aj kamarátskych vzťahov.

Výsledkom býva uprednostňovanie spoločnosti dospelých, no v horšom prípade izolovanosť. Konflikty so spolužiakmi môžu vznikať aj kvôli slabej koordinácie pohybov – dieťa nedokáže odhadnúť vzdialenosť, naráža do ostatných, zakopáva o nohy spolužiakov.

Ťažkosti pri samoobslužných činnostiach môžu byť zase zdrojom sporov medzi dieťaťom a rodičmi, ktorí nechápu, prečo je stále rozliaty čaj, prečo sa dieťa nevie samo obliecť, neuprace si hračky. Rodičia preto stále skúšajú nové športy, no výsledky sa (pochopiteľne) nedostavujú.

Rodičia nechápu, ako je možné, že sa ich dieťa nenaučí jazdiť na bicykli, kolobežke, korčuliach, lyžiach. Pri jazde sa dieťa nepozerá pred seba, ale na nohy, či na riadidlá. Rodičia so strachom očakávajú pád a úraz, no zároveň sa hnevajú.

Niekedy si rodičia oneskorený vývin ani neuvedomujú, inokedy zase predpokladajú, že dieťa všetko časom dobehne. Dieťa si však uvedomuje svoje oneskorenie, neverí si. Táto nedôvera sa neskôr premietne do ešte horších výsledkov a výkonov.

Ďalším negatívnym dôsledkom je zvýšený sklon k obezite. Deti, ktoré sa nerady pohybujú, skôr naberú na váhe. Nastáva začarovaný kruh – nadváha prekáža pri pohybe, a tak je pre dieťa ďalším dôvodom, aby sa vyhýbalo akýmkoľvek aktivitám.

Dyspraxia v dospelosti

Celková pohybová neobratnosť strpčuje človeku život aj v dospelosti. Ťažkosti pri vykonávaní rutinných úloh, ako hygiena, obliekanie, varenie, sa v mnohom zhodujú s tým, čo prekonáva dieťa. Ani šoférovanie nie je jednoduché, a to z mnohých príčin:

• oslabenie koncentrácie a pozornosti,
• nepresný odhad vzdialenosti,
• pomalšie reakcie,
• nepresné radenie rýchlostí, alebo „trhavé“ brzdenie,
• neschopnosť vykonávať súbežne viac činností.

Sekundárne problémy sa zas prejavia v bežnom správaní, keďže kvalita emócií a reakcií je nízka, avšak rastie impulzívnosť. Človek sa nevie prispôsobiť tímovej práci, nedokáže sa adaptovať na novú alebo neobvyklú situáciu, nerozumie reči ostatných, aj sám sa vyjadruje nejasne.

Dôsledkom prekonávania každodenných prekážok môžu byť úzkosti, depresie, astma, epilepsia, zlé zažívanie. Neobratnosť sa podieľa aj na vzniku degeneratívnych a ortopedických porúch, a to kvôli chronickému preťažovaniu istých častí tela.

Každodenný život s dyspraxiou – rady a odporúčania

Človek s dyspraxiou by mal poznať metódy a techniky, ktoré mu uľahčia prácu a všetky denné činnosti. Napríklad môže používať elektrickú zubnú kefku, elektrický holiaci strojček, nosiť jednoduchý a nenáročný účes, či oblečenie, ktoré sa nepokrčí a nemusí sa žehliť. Ženy by nemali nosiť topánky na vysokom podpätku, aby ľahšie udržiavali rovnováhu.

Pri písaní rukou sa osvedčilo gumovacie pero. Nákupy sa dajú robiť aj cez internet – takto sa vyhneme mnohým problémom a nedorozumeniam. Ak musíme riadiť auto, mali by sme si vybrať nejaké s automatickou prevodovkou. Jednoducho povedané, dnes existuje veľa pomôcok, ktoré nám zjednodušujú život.

Nájdite si vhodné pohybové aktivity. Odporúča sa plávanie, pilates či jóga.

Komunikácia s druhými ľuďmi – rady a odporúčania

Ľudia s dyspraxiou mávajú problémy aj v komunikácii. Často sú okolím vnímaní ako agresívni alebo nespolupracujúci. Je to kvôli tomu, že nevnímajú presne reč druhých, nevysvetľujú si správne neverbálnu komunikáciu, neuvedomujú si ani dôsledky vlastného prejavu. Aj preto by mali využívať nasledovné odporúčania:

1. Najskôr premýšľajte, až potom hovorte.
2. Počúvajte pozorne, čo vám chce druhý človek povedať. Neskáčte do reči.
3. Nemeňte príliš často tému rozhovoru.
4. Udržiavajte očný kontakt s človekom, s ktorým komunikujete.
5. Pri rozhovore sa nekrúťte, nezakrývajte si tvár, nesledujte očami okolie.
6. Dávajte druhému najavo, že vás zaujíma to, o čom hovorí – napr. úsmevom, pokývaním hlavy a pod.
7. Nacvičujte si správnu komunikáciu – budete medzi ľuďmi istejší, získate sebadôveru.

Zdroje:

1. Kirbyová, A. Nešikovné dítě. Praha. 2000
2. Pokorná, V. Teorie a náprava vývojových poruch učení a chování. Praha. 2010
3. Zelinková, O. Dyspraxie: Vývojová porucha pohybové koordinace. Praha. 2017
4. Zelinková, O. Poruchy učení. Praha. 2003
5. https://www.healthline.com/health/dyspraxia

Pridaj komentár Zrušiť odpoveď

Prepáčte, ale pred zanechaním komentára sa musíte prihlásiť.