Zdroj foto: www.stock.adobe.com
Každý tretí človek sa sťažuje na nespavosť, alebo poruchy spánku. Azda každý z nás zažil nepríjemný pocit, keď napriek veľkej snahe spánok neprichádza. Prehadzujete sa, hľadáte vhodnú polohu, ale spánok nie a nie prísť.
Keď aj neskôr zaspíte, každú chvíľu sa budíte, a ráno máte pocit, že ste si vôbec neodpočinuli. Kruhy pod očami, unavený pohľad a bledé líca, sú neklamným znakom nespavosti.
Koľko spánku potrebujeme?
Prečo je spánok dôležitý pre telo i psychiku?
Aké poruchy spánku sú najčastejšie?
Pomôžu lieky na spanie?
Ktorí ľudia majú najčastejšie zlý spánok?
Ak sa to stane raz za čas, nič sa nedeje. Ak sa však situácia opakuje noc čo noc, z nespavosti sa stáva nočná mora, a nedostatok spánku môže poškodiť zdravie. Spánok je pre zdravý a produktívny život nevyhnutný.
Polovicu Európanov trápi nespavosť
Približne 30 % populácie v Európe trpí dlhodobou nespavosťou, z toho 51 % máva ťažkosti so zaspávaním, 47 % ľudí sa v noci bezdôvodne zobúdza, a 38 % sa prebúdza nadránom.
Stres, zhon, zvýšený tlak na pracovné výkony, ekonomické a rodinné problémy, to všetko sú faktory, ktoré vo veľkej miere môžu za to, že málo a zle spíme (preto rapídne rastie počet vyhľadávaní slov ako „nespavost, spanok“) .
Koľko spánku potrebujeme?
Nedá sa jednoznačne povedať, koľko by mal človek spať. Priemerne však prespíme tretinu života, asi polovicu prvého roku života, a s pribúdajúcim vekom spíme čoraz menej.
Sú ľudia typu „sova“, ktorí neskoro zaspávajú, a neskoro sa budia. Typy „škovránok“ sú ospalé už v čase televíznych novín, no na svitaní sú plné sily.
Každý človek má inú potrebu spánku, preto je jeho dĺžka individuálna. Novorodenec prespí 20 hodín, trojročné dieťa 12 hodín. Približne od 6. roku je náš organizmus nastavený na to, že svoju porciu spánku čerpá iba v noci. U detí mladšieho školského veku sa odporúča 9- až 11-hodinový spánok.
Nedostatok spánku v tomto veku môže spôsobiť poruchy sústredenia, rozhodovania, poruchy pamäte a správania. Dospelý človek potrebuje minimálne 6 až 9 hodín, počas ktorých by mal „získať“ okolo 20 % hlbokého a 20 % snového spánku.
Seniori spia však menej. Ženy potrebujú viac spánku ako muži, a deti potrebujú oveľa viac spánku ako dospelí. Sú však ľudia, ktorým stačia tri či štyri hodiny spánku na to, aby sa cítili výborne.
Zdroj foto: www.stock.adobe.com
Prečo spíme?
Keď spíme, náš organizmus prechádza do režimu, počas ktorého sa uvoľňuje hormón zvaný melatonín, ktorý v tele neutralizuje potenciálne škodlivé procesy. Pri spánku telo oddychuje, regeneruje sa.
Kým spíme, uvoľňuje sa rastový hormón, ktorý obnovuje tkanivá, kosti a červené krvinky. Pri snívaní mozog triedi informácie, uložené v pamäti, získané počas dňa.
V priebehu noci prechádzame niekoľkými spánkovými štádiami, ktoré sa navzájom líšia hĺbkou spánku. Čím hlbšie štádium spánku, tým výdatnejšie sa telo regeneruje.
Čo je zdravý spánok?
Zdravý spánok má dve fázy: prvou je REM, počas ktorej je mozog aktívnejší. Ľudia, ktorí sa v tejto fáze zobudia, vedia reprodukovať svoje sny.
V druhej fáze, non-REM, ktorá má progresívne štádiá, je najhlbší spánok v štvrtom štádiu, čo má najväčší regeneračný účinok. Až 80 % spánku tvorí fáza non-REM.
Dôležitejšia, než dĺžka spánku, je však jeho kvalita. Najhlbším spánkom spíme v prvej časti noci, preto sa oplatí chodiť spať pred polnocou.
Nespavosť: Akou trpíte?
Z hľadiska trvania problému (často vyhľadávané ako „problemy so spankom“), lekári klasifikujú dva typy nespavosti. Akútna či prechodná nespavosť (insomnia) je najčastejšou poruchou spánku. Z času na čas ju zažíva každý z nás, zväčša po nejakom strese. Ďalšia – krátkodobá nespavosť – trvá 4 až 6 týždňov, a je dôsledkom vážnejších stresových udalostí, ako je pobyt v nemocnici, svadba, rozvod, sťahovanie… Ak sa táto porucha včas nepreruší, môže prejsť do chronickej formy – dlhodobej nespavosti, ktorá trvá viac ako 6 týždňov, a neraz i niekoľko rokov. Oba typy sa „riešia“ modernými hypnotikami tzv. 3. generácie (tabletky na spanie).
Pacienti nespavosť neraz považujú za banálny problém, s ktorým sa ako-tak zmieria. Až dve tretiny ľudí tento problém nijako neriešia. Ak predsa hľadajú východisko, najčastejšie siahajú po lieku (liek na spanie), lebo je pohodlný a zaručuje okamžitý účinok. Liečba nespavosti, zvlášť chronickej, však vyžaduje komplexný medicínsky prístup, a preto patrí do rúk odborníkov – neurológa či psychiatra.
Prečo potrebujeme spať?
„Spánok je nevyhnutný, pretože zdravý spánok zasahuje do množstva metabolických pochodov v organizme. Ovplyvňuje poznávacie a pamäťové funkcie, pôsobí na imunitný systém, preto je chronická nespavosť rizikovým faktorom pre vznik srdcovocievnych komplikácií, nadváhy, diabetu, duševných porúch a celého radu ďalších zmien,“ hovorí neurologička, MUDr. Katarína Kračúnová, z Neurologickej kliniky ružinovskej nemocnice v Bratislave, a dodáva, že spánok je definovaný ako funkčný stav organizmu, ktorý sa vyznačuje určitými charakteristickými prejavmi.
„Je to vlastne pokojový stav, s minimálnou pohybovou aktivitou. Dochádza k obmedzenému vnímaniu prostredia, aktivita mozgu je odlišná od bdelého stavu. Túto mozgovú aktivitu dokážeme zaznamenať počas takzvaného polysomnografického vyšetrenia, vďaka ktorému dnes vieme lepšie pochopiť a diagnostikovať rôzne typy porúch spánku.“
Podľa neurologičky, chronická nespavosť často prerastie do negatívnych psychických prejavov:
- ako zvýšené napätie,
- podráždenosť,
- zmeny nálady,
- znížená motivácia.
Rovnako sa môžu dostaviť aj telesné ťažkosti: bolesti hlavy, či gastrointenstinálne príznaky. Dlhodobá nespavosť vyúsťuje do dennej únavy a ospalosti, porúch koncentrácie a pamäti.
„Všetky tieto prejavy sa negatívne podpisujú pod kvalitu života pacienta. Poruchy spánku sa spájajú so širokým spektrom interných, psychiatrických, neurologických či iných ochorení. Medzi najčastejšie patria srdcové zlyhania, astma, ochorenia horných dýchacích ciest, depresia, bolesť (akéhokoľvek pôvodu), hypertrofia prostaty, rôzne neurodegeneratívne ochorenia. Príčin je naozaj mnoho,“ hovorí MUDr. Kračúnová.
Zdroj foto: www.stock.adobe.com
Na vine môže byť Parkinson
Výskumy ukázali, že okrem spomínanych ochorení, časté poruchy spánku môžu byť aj indikátorom začínajucej sa Parkinsonovej choroby.
„Pri Parkinsonovej chorobe sa relatívne často objavujú takzvané poruchy zaspávania v REM spánku. Prejavujú sa rôznou motorickou aktivitou, to znamená, že človek počas spánku vykrikuje, rozpráva, pohybuje sa, a nejde len o jednoduché svalové zášklby. To môže viesť k poraneniu osoby, spiacej vedľa. Poruchy spánku však môžu byť prítomné už predtým, ako sa prejavia prvé príznaky Parkinsonovej choroby. Pri tomto ochorení sa môže objaviť široké spektrum porúch spánku – od problémov so zaspávaním a udržaním spánku, cez nespavosť, alebo, naopak, nadmernú dennú spavosť, až po syndróm nepokojných nôh,“ vysvetľuje neurologička.
Mechanizmus vzniku porúch spánku pri Parkinsonovej chorobe, nie je presne známy. Nedochádza priamo k deštrukcii štruktúr, zodpovedných za reguláciu spánku a bdenia.
Pacienti s Parkinsonovou chorobou by mali vedieť, že niektoré problémy so spánkom môžu súvisieť s liečbou antiparkinsonikami, a o týchto problémoch informovať svojho neuróloga.
Lieky nie vždy všetko vyriešia
Väčšina trpiacich ľudí rieši nespavosť jednoduchou cestou – liekmi. No užívanie hypnotík je len dočasná pomoc, nie dlhodobé riešenie. Ako sa teda zbaviť nespavosti?
„Vo všeobecnosti – hypnotiká a sedatíva by mali byť určené na krátkodobé užívanie. O potrebe dlhodobého užívania sedatív, by mal rozhodnúť lekár, po stanovení príčiny nespavosti. Pomocou správne vedenej anamnézy, s upresnením životného štýlu, identifikácie vonkajších vplyvov, sprievodných ochorení, prípadne pomocou špecifických vyšetrení, lekár identifikuje príčinu a typ poruchy spánku, a rozhodne o optimálnom postupe a liečbe,“ zdôrazňuje doktorka Kračúnová.
Ktorí ľudia majú problémy s nespavosťou?
- žijúci v strese,
- pracujúci na zmeny,
- tí, čo často cestujú, menia časové pásma,
- pracujúci s maximálnym vypätím,
- čo prežili psychickú traumu.
Dobré vedieť…
- každý deň chodievajte spať v rovnakom čase, a cez deň nespite,
- po 17. hodine nepite kávu,
- zjedzte ľahšiu večeru a choďte na dlhšiu prechádzku,
- do postele chodievate iba spať, nejedzte v nej, nepozerajte televíziu, nepoužívajte počítač,
- miestnosť, v ktorej spíte, dobre vyvetrajte, neprekúrte ju,
- necvičte a neriešte problémy tesne pred spaním,
- ak neviete zaspať, nestresujte sa, odíďte zo spálne a venujte sa inej príjemnej činnosti; keď pocítite únavu, vráťte sa do postele.
Tento článok vyšiel v Neuro magazíne od spoločnosti MedMedia.
