Prevencia
Príznaky(Zdroj foto: Shutterstock.com)
Témy ako výbavička, kočík, pôrodnica, dobrý lekár-pôrodník – a nakoniec i pôrod samotný, sú neodmysliteľnou súčasťou tehotenstva každej budúcej mamičky.
Môžeme povedať, že stále častejšie sa v tomto okruhu objavuje aj pupočníková krv.
Nasledujúce riadky sú určené pre všetkých, ktorí by sa o tejto vzácnej tekutine radi dozvedeli niečo viac.
Pupočníková krv – čo to vlastne je?
Dieťatko je počas celého svojho vývinu v maternici spojené pupočnou šnúrou s placentou matky. Takto prijíma všetky dôležité živiny a okysličenú krv.
Mohlo by sa zdať, že po pôrode pupočná šnúra (alebo pupočník) stráca svoj význam, keďže dieťa bude dýchať aj prijímať potravu samo. No obsah pupočnej šnúry – pupočníková krv – je z hľadiska budúcnosti dieťaťa unikátnou tekutinou. Je to jeho krv, ktorú môže v budúcnosti potrebovať (prípadne jeho súrodenec, či niekto iný), bežne sa však v nemocniciach likviduje. Pritom obsahuje krvotvorné kmeňové bunky, ktoré dokážu zachrániť život.
Prvý pacient, ktorý by to mohol potvrdiť, je Američan. V roku 1988 (v Paríži) mu úspešne transplantovali pupočníkovú krv darcu. Pri stanovenej diagnóze – Fanconiho anémia – bola jediným východiskom transplantácia krvotvorných buniek. Liečba bola nakoniec úspešná. Krvotvorné kmeňové bunky splnili svoju úlohu.
Čo sú krvotvorné kmeňové bunky a aká je ich úloha
Pupočníková krv sa od „normálnej“ krvi zvlášť neodlišuje – zloženie je takmer rovnaké. Zásadný rozdiel je v obsahu a kvalite už spomínaných krvotvorných kmeňových buniek. Tých je v pupočníkovej krvi mnohonásobne viac, ako v akomkoľvek inom tkanive, pričom majú také zloženie, aké už nikdy počas života človek nenastane.
Je pravda, že krvotvorné bunky sa tvoria v kostnej dreni každého človeka. No „čistota“ a rýchlejšia schopnosť rozmnožovania sa a premeny krvotvorných kmeňových buniek (odobratých hneď po pôrode z pupočníkovej krvi) je oproti krvotvorným bunkám, ktoré produkuje kostná dreň počas celého života človeka, neporovnateľná.
Bunky pupočníkovej krvi sú totiž ešte nepoznačené životným štýlom, chorobami, vírusovými nákazami, toxickými vplyvmi, prípadne liečbou. Krvotvorné kmeňové bunky sú schopné nahradiť špecifické bunky, napr. červené a biele krvinky, krvné doštičky, bunky srdcového svalu, bunky kostí, bunky kože, pečene a pod.
Prečo veci nefungujú, a ako to napraviť?
Príčin zlyhávania krvotvorby v kostnej dreni je niekoľko. Môže nastať situácia, že kostná dreň je iba čiastočne utlmená, avšak častokrát zlyhá jej schopnosť produkovania krvotvorných buniek úplne. Vinníkom môžu byť rôzne druhy chemikálií, ionizujúce žiarenie, geneticky podmienená (vrodená) porucha krvotvorby, onkologické ochorenie (leukémia, rôzne typy nádorov).
Krvotvorné kmeňové bunky, získané z pupočníkovej krvi, majú obrovské možnosti využitia, napríklad v liečbe závažných ochorení, príčinu ktorých mnohokrát nevieme odhaliť. Sú to napr.:
- dedičné poruchy krvotvorby,
- poruchy imunity,
- poruchy metabolizmu (diabetes),
- rôzne typy onkologických ochorení.
Transplantácia pupočníkovej krvi
Jednou z liečebných metód, ktorá v plnej miere využíva pupočníkovú krv, je transplantácia. Treba však rozlišovať dva druhy transplantácií kmeňových buniek – používa sa buď autológna (vlastná) pupočníková krv, alebo krv od darcu, tzv. alogénna (cudzia) pupočníková krv.
Autológna pupočníková krv je krv samotného pacienta. Tu je minimálne, resp. nulové riziko akýchkoľvek komplikácií. Ak bola pupočníková krv odobratá pri pôrode a uložená v krvnej banke, je prakticky kedykoľvek – ak to situácia umožňuje – použiteľná.
Ak chceme použiť alogénnu pupočníkovú krv, čiže cudziu krv, darcom môže byť priamy príbuzný (súrodenecká transplantácia), alebo darcu hľadáme vo verejných registroch darcov. Aby však transplantácia alogénnej pupočníkovej krvi bola úspešná, je nevyhnutné, aby sa našiel kompatibilný, teda zhodný typ darcu.
Odborníci posudzujú vhodnosť darcu podľa tzv. HLA antigénov, čo sú tkanivové znaky, prítomné na bielych krvinkách. Medzi súrodencami je pravdepodobnosť takejto zhody až 25 %.
Ochorenia, pri ktorých možno použiť pupočníkovú krv
Pri transplantovaní pupočníkovej krvi ide vlastne o to, aby sa naštartoval ozdravný proces v poškodenom tkanive, orgáne, v kostnej dreni, či posilnila/obnovila krvotvorba. Zdravé bunky, obsiahnuté v pupočníkovej krvi, dávajú telu silu na to, aby porazilo chorobu. V celom procese je však dôležitá presná diagnostika, pretože podľa typu ochorenia sa rozhoduje, aký typ transplantácie bude použitý.
Autológna transplantácia
Pre transplantáciu vlastnej pupočníkovej krvi sa môže lekár rozhodnúť v prípade, že ide o liečbu nádorových ochorení detského veku, ako neuroblastóm, meduloblastóm (nádor mozgu u detí), Hodgkinove a Non-Hodgkinove lymfómy, mnohopočetný myelóm, nádor svalov, nádor kostí. Pri týchto malígnych ochoreniach chemoterapia postihuje krvotvorbu iba druhotne, krvotvorba nie je zasiahnutá, preto vlastná pupočníková krv naštartuje obranný mechanizmus tela.
Ďalšie choroby, pri ktorých je transplantácia vlastnej pupočníkovej krvi vítaná:
- aplastická anémia,
- juvenilná chronická artritída,
- lupus erythematosus,
- skleróza multiplex,
- Crohnova choroba,
- rôzne typy autoimunitných ochorení (diabetes mellitus – cukrovka 1. typu, reumatoidná artritída).
Vlastná pupočníková krv bola úspešne použitá aj pri detskej mozgovej obrne. Veda nedokáže celkom presne definovať, čo zlepšuje stav pri tejto diagnóze, no transplantovaná pupočníková krv pravdepodobne vyvoláva v mozgu isté chemické reakcie, ktoré sú prospešné pre regeneráciu poškodených mozgových buniek. Táto liečba už pomohla mnohým deťom.
(V klinickom skúšaní je taktiež použitie pupočníkovej krvi pri Alzheimerovej chorobe či Parkinsonovej chorobe.)
Alogénna transplantácia
Sú však aj typy ochorení, keď musíme použiť alogénnu transplantáciu. Ide hlavne o také ochorenia, keď vlastná pupočníková krv nie je vhodná – napr. pri leukémii, pretože tu má na výsledok liečby veľký vplyv imunita darcu. Lekári predpokladajú, že vlastné kmeňové bunky môžu byť čiastočne postihnuté ochorením, preto je vhodnejšie, keď pri leukémii použijeme transplantáciu alogénnej (darovanej) pupočníkovej krvi.
Prehľad ostatných ochorení, liečiteľných pupočníkovou krvou:
- myelodisplastický syndróm,
- talasémie,
- Blackfan Diamondova anémia,
- Kosáčiková anémia,
- dedičné poruchy krvných doštičiek,
- neutropénie,
- fagocytárne poruchy,
- retinoblastóm,
- Ewingov sarkóm,
- ťažká imunodeficiencia,
- mukopolysacharidózy,
- leukodystrofie.
Pupočníková krv a regeneratívna medicína
Podľa názoru mnohých odborníkov, pupočníková krv je jedinečným zdrojom kmeňových buniek aj v regeneratívnej medicíne. Rôzne typy kmeňových buniek pupočníkovej krvi boli úspešne testované na využitie pri regenerácii nervových tkanív, chrupaviek, buniek sleziny (produkujúcich inzulín), buniek pečene, srdca.
Cieľom regeneratívnej medicíny je:
- zlepšenie a urýchlenie procesu hojenia,
- nahradenie narušených alebo chýbajúcich tkanív,
- spomalenie starnutia.
Pupočníková krv – ako prebieha odber?
Ak sa mamička rozhodne pre odber pupočníkovej krvi, nemusí mať obavy z bolesti, z ohrozenia seba, či svojho dieťatka. V pôrodnici jej (podľa želania) odoberú pupočníkovú krv hneď po prestrihnutí pupočnej šnúry. Odber vykonáva buď lekár – pôrodník, alebo pôrodná asistentka, a to pomocou sterilnej súpravy – ihlou sa napichne pupočná šnúra (žila) a krv sa nechá samovoľne stiecť do odberového vaku.
Potom je krv vyšetrená a uložená v bankách pupočníkovej krvi. Vďaka kryokonzervácii (zmrazeniu) môže byť takto uskladnená až do času, keď nás postihnú zdravotné problémy.
Za uskladnenie pupočníkovej krvi nemusíte platiť, ale…
Niektoré mamičky sa stretli v nemocniciach s ponukou na pomerne drahé uskladnenie krvi z pupočníka. Pupočníkovú krv vám môžu odobrať aj zadarmo. Táto krv je uskladňovaná vo verejných bankách. Treba však dodať, že rodič a jeho dieťa strácajú výhradné právo na jej použitie.
Redakčne upravené a krátené (jam)
