Blog(Zdroj foto: AdobeStock.com)
Ženy, ktoré poskytujú platené sexuálne služby, môžeme nájsť vo všetkých spoločenských vrstvách.
V tých najnižších nájdeme ženy bez domova, mladistvé, ale aj staršie pouličné prostitútky.
K „elite“ patria tzv. spoločníčky, ktoré trávia čas s bohatými a vplyvnými mužmi.
Bývajú to elegantné a distingvované ženy, o ktorých by ste to možno nepovedali.
Aj vzdelané a mladé dievčatá sa niekedy ocitnú v situácii, keď prostitúciu prijmú za dočasné a provizórne riešenie.
Napríklad, keď si musia zarobiť na štúdium, či vlastný prenájom.
Prečo je odchod z prostitúcie taký zložitý?
Aké typy žien sa „dajú“ na prostitúciu?
Sú prostitútky najväčšími širiteľkami pohlavných chorôb?
Existuje nejaká prevencia prostitúcie?
Prostitúcia je výhodná práca
Prostitúcia má oproti iným „brigádam“ nesporné výhody. Ide o finančne lukratívnu prácu, ktorá je aj časovo flexibilná.
Dnešná spoločnosť prostitúciu toleruje, stavia sa k nej ako ku každému inému povolaniu. Individuálne je to o trochu zložitejšie – mnohí máme k „týmto ženám“ kritickejší postoj.
Odborníkmi definujú prostitúciu ako „poskytovanie sexuálnych služieb z ekonomických dôvodov“. Týmto dôvodom však nemusí byť nutne chudoba či aktuálna núdza.
Prostitúcia môže byť prostriedkom na dosahovanie spoločenskej kariéry a úspechu. Niekedy prostituujúce ženy považujeme za obete, inokedy zas ich správanie odsudzujeme, dokonca by sme ich chceli postihovať.
Zárobok prostitútky
Nie všetky prostitútky si môžu nechať všetky zarobené peniaze, či aspoň väčšinu zárobku. Pouličné prostitútky dostanú asi len 20 % sumy, ktorú zákazník zaplatil. Ešte horšie na tom bývajú cudzinky.
Vekový priemer prostitútok sa pohybuje medzi 23 – 24 rokmi. Iné vekové skupiny (pod 18 rokov, resp. nad 40 rokov), nájdeme najskôr na ulici.
V nočných erotických kluboch sú najčastejšie zamestnávané ženy vo veku 22 rokov.
Pokiaľ na týchto miestach pracujú staršie ženy, sú to hlavne cudzinky.
História prostitúcie
Prostitúcia je právom označovaná ako „najstaršie remeslo“, ak hovoríme výlučne o ženách. Veď ženská práca sa kedysi odohrávala hlavne v domácnostiach, remeselníkmi boli muži.
V histórii nebola prostitúcia chápaná ako sociálna deviácia, či porušovanie spoločenských noriem. Známou sa stala napríklad chrámová prostitúcia. Existovala aj rituálna prostitúcia, ktorá bola súčasťou predpísaného obradu.
Sakrálna prostitúcia sa pravdepodobne zrodila v Chaldejskej ríši, u púštnych Semitov. Neskôr sa rozšírila do celej Mezopotámie, Stredného Orientu, Perzie či Sýrie.
V Európe zriadil prvý nevestinec aténsky filozof Solón (cca 630 pred n. l. – cca 560 pred n. l.), keď kúpil mladé otrokyne a vyberal za ne nízke vstupné. Pracovníčky nevestincov museli v tých časoch nosiť jasné označenie, aby ich odlíšili od počestných žien.
Na Atény nadviazal Rím, kde zriaďovateľom nevestincom začali udeľovať licencie. Prostitútky tu boli zaregistrované a mohli vykonávať prostitúciu vo viacerých verejných domoch. Prostitúcia kvitla v Európe takmer 2 000 rokov. Až kým…
Prenasledovaná prostitúcia
Koncom 14. storočia bolo mnoho verejných domov zrušených, prostitúcia bola trestaná. Stalo sa tak kvôli šírenia syfilisu vo vtedajšej Európe. Lenže, zakázané ovocie najviac chutí, a preto prostitúcia čoraz viac prekvitala.
Keďže však poskytovanie sexuálnych služieb bolo ilegálne, presunulo sa do podsvetia. To sa, pochopiteľne, spájalo s negatívnymi dôsledkami – kriminalitou, obchodovaním s ľuďmi, týraním a pod.
V 18. storočí bol sex veľmi populárny a patril do najvyšších kruhov. V tomto období boli vybudované špeciálne erotické miestnosti pri reštauráciách či hostincoch. Dokonca aj kráľovské paláce sa stávali sexuálnymi centrami.
V 19. storočí prichádza obdobie puritánstva, ktoré zastávalo názor, že slušná žena nemôže mať zo sexu pôžitok. Muži teda vyhľadávali platené sexuálne služby.
Podľa historikov, bolo v tejto dobe v Paríži viac ako 50 000 registrovaných prostitútok a rovnaký počet „podnikal“ bez registrácie.
Neskôr začali vznikať hnutia, bojujúce za emancipáciu žien. Tie považovali prostitúciu za zlo, ktoré pramení zo sociálneho útlaku žien, zlého prístupu ku vzdelaniu, či dvojitej morálky mužov.
Ale až v 20. storočí začínajú niektoré štáty prostitútky vnímať ako možné obete a prostitúciu ako ponižovanie ľudskej dôstojnosti.
Zadaní muži tvoria až 90 % zákazníkov.
Motivácia k prostitúcii
Motivácia k prostitúcii býva vskutku rôzna, preto je aj klasifikácia zložitá. Motiváciu však zväčša delíme na 3 základné typy.
1. Vlastná potreba
Medzi prostitútkami existujú aj také, ktoré majú k promiskuitnému správaniu sklony. Niektoré ženy úprimne priznávajú, že pri styku so zákazníkom zažívajú vzrušenie, či priamo orgazmus.
Niektorým ženám dávajú peniaze aj pocit moci. Avšak aj ony vraj na začiatku prekonávajú pocit hanby, keď majú požiadať o zaplatenie sexuálneho výkonu. Navyše, ak sú odhalené blízkym okolím, dostávajú príslušnú nálepku.
2. Vonkajší tlak
Tieto ženy sú k prostitúcii donútené, či inak zmanipulované. Zaraďujeme sem napríklad dievčatá, ktoré opustili detský domov. Niektoré musia prostituovať už počas pobytu v detskom domove.
V rómskych komunitách je prostitúcia cestou k finančnému zaisteniu. Dôležitým faktorom je tu situácia v pôvodnej rodine, chudoba, či nedostatok pracovných príležitostí.
Okrem toho, stále viac žien preberá úlohu samoživiteliek, keďže sa starajú nielen o deti, ale aj o partnera, či širšiu rodinu. Zarobené peniaze tak idú na veci dennej spotreby, školské zošity, splácanie dlhov a pod.
3. Racionálna rozvaha
Existuje tiež také ženy, ktoré prídu k záveru, že sex je práca ako každá iná, a že takýmto spôsobom si zarobia slušné peniaze. Tento prístup je zo zdravotného hľadiska najmenej rizikový, ale má aj svoje nástrahy.
Patrí sem hlavne prílišné utrácanie peňazí, ktoré sa rýchlo zarobia, čomu prepadne veľa úspešných prostitútok. Takže, zdravotné problémy nakoniec môžu vyvstať, hoci sú skôr psychického charakteru.
Výhody prostitúcie, ako ich uvádzajú prostitútky:
- Práca v nočných hodinách – zaujímavé aj pre matky malých detí, pretože cez deň sa im môžu venovať.
- Práca len v niektoré dni v týždni – túto prednosť oceňujú hlavne študentky.
- Oddelenie práce od osobného života – ženy s týmto prístupom majú obvykle bežný život, aj keď skôr bez rodiny.
Riziká prostitúcie
Veľmi mladé ženy sú pri sexuálnom styku vystavené oveľa väčšiemu riziku, než dospelé ženy. Nielen po fyziologickej, ale aj po psychickej stránke, pretože sú ľahšie manipulovateľné, napríklad k nebezpečnejším aktivitám. Aj preto je najvyšší výskyt sexuálnych chorôb vo vekovej skupine do 21 rokov.
Mladší vzhľad a väčšia ovplyvniteľnosť zvádza zákazníkov k nechránenému sexu. Táto labilita sa prejavuje aj v prístupe k drogám, keď sa závislosť vytvára za kratšie obdobie, než u dospelých.
Prostitútky staršie ako 23 rokov, bývajú v práci opatrnejšie a profesionálnejšie. Niektoré majú stáleho partnera a vlastné deti.
Prostitúcia a sexuálne prenosné infekcie
Prostitúcia sa podieľa na šírení pohlavne prenosných chorôb oveľa menej, než sa bežne predpokladá. Na druhej strane, rôzne pohlavné choroby uľahčujú vstup do tela vírusu HIV, či syfilisu.
Najzákernejšou chorobou z tohto hľadiska je práve syfilis. Syfilický vred, ktorý sa vyskytuje zväčša na pohlavných orgánoch, je bránou pre vstup vírusu HIV do tela. U človeka trpiaceho syfilisom, je pravdepodobnosť nákazy vírusom HIV až 500x vyššia.
Šírenie zásad bezpečného sexu zastrešujú rôzne dobrovoľnícke aktivity, tzv. streetworky. Sociálni pracovníci prinášajú do ohnísk prostitúcie brožúry o bezpečnom styku a prostriedky prevencie (kondómy, lubrikačné gély a pod.).
Ako je to s legalizáciou prostitúcie na Slovensku?
Zákon na Slovensku prostitúciu síce nezakazuje, ale ani nepovoľuje. Jednoducho povedané, prostitúcia je u nás takmer ignorovaným javom.
V našich podmienkach nie je prostitúcia považovaná ani za prácu, ani za trestnú činnosť. Je definovaná len nepriamo a len na jednom mieste – v Trestnom zákone 300/2005 Z. z.
V dvoch odsekoch uvedeného zákona, sa píše:
- „Prostitúciou sa na účely tohto zákona rozumie uspokojovanie sexuálnych potrieb iného súložou, iným spôsobom pohlavného styku alebo iným obdobným sexuálnym stykom s dospelou osobou za odmenu.“ (odsek 1, 132, Trestného zákona 300/2005 Z. z.).
- „Detskou prostitúciou sa na účely tohto zákona rozumie uspokojovanie sexuálnych potrieb iného súložou, iným spôsobom pohlavného styku alebo iným obdobným sexuálnym stykom s dieťaťom za odmenu alebo jej prísľub, bez ohľadu na to, či táto odmena alebo jej prísľub boli poskytnuté dieťaťu alebo tretej osobe.“ (odsek 2, 132, Trestného zákona 300/2005 Z. z.).
V tomto kontexte má prostitúcia charakter protispoločenskej činnosti, keďže sa viaže na detskú prostitúciu, ktorá je zákonom trestaná.
Celospoločenské riešenie prostitúcie
Pokiaľ súčasná legislatíva nepripúšťa existenciu prostitúcie, tak neochraňuje ani priamych aktérov sexuálneho styku (napríklad pred pohlavne prenosnými chorobami). Z tohto hľadiska by mohla byť riešením legalizácia prostitúcie.
Prostitúcia by sa tak stala legálnym podnikaním, potom by porušovanie podmienok (stanovených zákonom) trestala polícia. To by mohlo priniesť nižšiu kriminalitu, súvisiacu s prostitúciou.
V praxi by to vyzeralo tak, že každý, kto by ponúkal sexuálne služby, by sa musel zaregistrovať na úrade, pravidelne dochádzať na lekárske prehliadky a riadne odvádzať dane.
Odchod z prostitúcie
Prostitúcia prenesie niektoré ženy do úplne iného sveta. Peniaze sa pre ne stanú hlavnou hodnotou, a tak predstava obyčajnej práce, ktorú treba vykonávať každý deň a za malé peniaze, už nie je príťažlivá.
Proces resocializácie je veľmi tvrdý. Veľa závisí od toho, čo žena od svojho pôsobenia vo svete prostitúcie očakávala, resp. akými zdrojmi disponuje pri „odchode“.
Existuje však veľa dôvodov, prečo chcú ženy s prostitúciou skončiť. Môže ísť o zlé zaobchádzanie zo strany pasáka (či majiteľa nočného klubu), ale dôvodom býva aj obyčajná únava, znechutenie, či neistý zárobok.
Vlastné hľadanie zamestnania závisí najmä od osobnosti ženy a jej vzdelania. Znovu si však osvojiť všetky typické pracovné návyky bežných ľudí, nie je ľahké. Obtiažne býva už ranné vstávanie.
Resocializácia vo väčšine prípadov prináša finančné problémy. Z prostitúcie si ženy často prinášajú neskromné nároky, ako drahé oblečenie, šperky, kozmetiku a pod. Takisto môže vzniknúť problém s bývaním, čo je častý dôvod, prečo sa ženy rozhodnú vrátiť k prostitúcii.
Prevencia prostitúcie
Pokus o vystúpenie z rozbehnutého vlaku je náročný proces. Najlepšou stratégiou je podporovanie mladých žien a dievčat pri získavaní lepšieho vzdelania, ktoré zabezpečí slušnejší zárobok.
Významné je aj zavedenie sexuálnej výchovy na školách, kde sa žiaci učia pohlavnej zodpovednosti. Preventívne programy a besedy, zamerané napríklad na riziká práce v zahraničí, či obchodovanie s ľuďmi, ukazujú mladým dievčatám temnejšiu stránku „nablýskaného“ sveta.
Najdôležitejší je však vplyv rodiny. Prostredie, v ktorom dievča vyrastá, je pre ňu obrazom toho, čo chce, resp. nechce. Vplyv tu majú obaja rodičia – matka aj otec.
Dobrou stratégiou je zvyšovanie sebaúcty, či spoločné pozeranie filmov, kde je prostitúcia ukazovaná v reálnom svetle.
Zdroje:
- Hroncová, J., Kraus, B. Sociálna patológia pre sociálnych pracovníkov a pedagógov. Banská Bystrica. 2006
- Matoušek, O., Koláčková, J., Kodymová, P. a kol. Sociální práce v praxi. Praha. 2005
- Ondrejkovič, P. Úvod do sociológie výchovy. Bratislava. 1995
- Valkovičová, V. Prostitúcia, governmentalita a techniky moc: Konsenzuálne poskytovanie sexuálnych služieb na Slovensku. 2017.
Dostupné online:
- https://www.researchgate.net/publication/318380282_Prostitucia_governmentalita_a_techniky_moci_konsenzualne_poskytovanie_sexualnych_sluzieb_na_Slovensku
