Pohlavne prenosné infekcie – syfilis

(Zdroj foto: AdobeStock.com)

Medzi pohlavne prenosné infekcie zaraďujeme mnoho ochorení, z ktorých práve syfilis patrí medzi najznámejšie. Zároveň však o tomto ochorení koluje aj najviac skreslených, neúplných až nepravdivých informácií. Väčšina ľudí však aspoň tuší, že syfilis sa prenáša hlavne pohlavným stykom.

Ako sa šíri syfilis?

Aké má syfilis príznaky?

Ako vyzerajú vyrážky pri syfilise?

Syfilis – choroba slávnych?

Podľa rôznych zdrojov, chorobu do Európy z Nového Sveta priniesli Kolumbovi námorníci. Najprv – pre podobný priebeh a príznaky – bol syfilis priradený k lepre. Na konci 15. storočia sa už „stihol“ podieľať na porážke armády Karola VIII.

Z akútneho ochorenia, ktoré viedlo k rýchlej smrti, sa postupne stalo ochorenie chronické, ako ho poznáme dnes. Obdobie renesancie môžeme považovať aj za obdobie vlády syfilisu. Trpeli ním:

  • František I,
  • Henrich VIII,
  • Ivan Hrozný,
  • Albrecht Dürer,
  • Benvenuto Cellini,
  • Karol VIII.

Erazmus Rotterdamský dokonca prehlásil, že „šľachtic, ktorý nie je postihnutý syfilisom, buď nie je šľachtic, alebo nie je veľký gentleman.“

Z ďalších významných vladárov, ktorí sa potýkali s týmto ochorením, spomeňme ešte kardinála Richelieu, Petra Veľkého a Katarínu Veľkú. Syfilis neobišiel ani viacerých velikánov neskoršieho umenia, akými boli:

  • Francisco Goya,
  • Franz Schubert,
  • Paul Gauguin,
  • Guy de Maupassant,
  • Oscar Wilde,
  • lord Randolph Churchill,
  • H. Heine,
  • K. H. Mácha.

Začiatky liečby

Vyvolávateľ ochorenia, Treponema palidum, bol objavený až v roku 1905 – tímom lekárov (Schaudinn, Hoffmann, Stiles, Pfender a Vuillemin). Aj liečba syfilisu sa prispôsobovala novým objavom a vedomostiam vtedajšej vedy.

V začiatkoch sa odporúčal kúpeľ v jeleňom mlieku či v krvi netopierov. Neskôr sa používali masti s ortuťou, ktoré mali množstvo nežiaducich účinkov, ako vypadávanie vlasov, zažívacie ťažkosti, vredy v dutine ústnej, stratu zubov a podobne. Šírenie syfilisu zastavilo až objavenie penicilínu.

Ako to bolo na Slovensku

U nás prebehla v 50-tych rokoch minulého storočia celoštátna, tzv. PCH akcia, zameraná na pohlavné choroby. V priebehu 2 rokov bola vyšetrená celá populácia vo veku 15 – 45 rokov, a následne bolo preliečených 18 000 ľudí s novostanovenou diagnózou: syfilis.

V ďalších rokoch sa ochorenie objavovalo len sporadicky. Výrazný vzostup výskytu syfilisu bol zaznamenaný až v 90-tych rokov 20. storočia.

Parazit, ktorý nemá rád vzduch

Špirálovitý tkanivový parazit, vyvolávateľ choroby, je veľmi citlivý na vonkajšie podmienky. Do tela sa dostáva cez drobné ranky na koži a na sliznici, ale aj cez neporušený kožný a slizničný kryt, no mimo ľudského organizmu rýchlo hynie.

K prenosu infekcie dochádza pohlavným stykom a počas tehotenstva (z matky na plod), transfúziou a kontaktom s predmetmi dennej potreby len veľmi ojedinele. Infekčnosť ochorenia nie je 100 %, a v neskorších štádiách postupne klesá.

Prvým prejavom syfilisu (I. štádium) – priemerne 3 týždne po infekcii – je 5 – 10 mm zatvrdlinka, ktorá sa mení v dobre známy tvrdý vred. Vred býva „šunkovej“ farby.

Najčastejšie sa vyskytuje na pohlavných orgánoch, ale aj v dutine ústnej, na perách, prsníkoch a podobne. Je nebolestivý, a keď sa nachádza na miestach nedostupných voľnému oku, ľahko unikne pozornosti.

Asi týždeň po vzniku vredu sa zväčšia príslušné lymfatické uzliny, ktoré tiež ostávajú nebolestivé. Po čase sa vred zhojí aj bez liečby, ale ochorenie prebieha ďalej.

2. štádium syfilisu

O 8 – 10 týždňov po infekcii prechádza syfilis do II. štádia – spirochéty sa lymfatickými a krvnými cestami dostávajú do celého tela. Na viacerých miestach sa objavia zdurené lymfatické uzliny, ktoré sú len mierne zväčšené a nebolestivé, a po niekoľkých mesiacoch sa strácajú.

Kožné prejavy druhého štádia syfilisu sú charakterizované symetrickým výsevom rôznych vyrážok, pre ktoré je typické, že nesvrbia, nebolia, a po čase zmiznú aj bez liečby. Tieto syfilidy môžu pripomínať:

  • šarlach,
  • rubeolu,
  • osýpky,
  • vyrážky (pri rôznych vírusových ochoreniach),
  • alergické reakcie na lieky a potraviny.

Výsevy sa môžu niekoľkokrát opakovať. Okrem plochých vyrážok na tele, môžu vzniknúť aj vyvýšené prejavy na trupe, čele a tvári. V kožných záhyboch, najmä v oblasti genitálií a v ústnych kútikoch, sa vytvoria ploché zapáchajúce bradavice, ktoré patria k najinfekčnejším prejavom ochorenia.

Súčasťou prejavov druhého štádia syfilisu býva aj porucha tvorby pigmentu, keď na bočných stranách krku a v blízkosti podpazušia vznikajú biele fliačiky. V 8. – 12. týždni druhého štádia syfilisu sa môžeme stretnúť aj s vypadávaním vlasov – buď v podobe malých plešiniek, ktoré často objaví až kaderník, alebo vlasy vypadávajú na celej hlave.

Druhé štádium syfilisu Zdroj foto: www.stock.adobe.com

Útok na sliznice, psychické poruchy, demencia

Syfilisu sa nevyhnú ani sliznice. V ústnej dutine sa zvyknú objaviť výrazne červené, veľmi infekčné fľaky. Časté sú prejavy angíny, ktoré sú bez teploty, a z úst cítiť sladkastý zápach.

Syfilis nemusia sprevádzať viditeľné prejavy – najčastejšie sa pacient cíti úplne zdravý, a o svojom ochorení nič netuší. V niektorých prípadoch sa však vyskytujú:

  • malátnosť,
  • nechutenstvo,
  • bledosť,
  • bolesti svalov,
  • kĺbov,
  • nočné bolesti kostí a hlavy.

3. štádium syfilisu

Po 3 – 5 rokoch od infekcie prechádza neliečený syfilis do III. štádia. V organizme sa nachádza už len malé množstvo baktérií a ochorenie je minimálne infekčné. V tomto štádiu sa na koži môžu tvoriť hrboly a uzly, ktoré sa menia na vredy, a vyteká z nich glejovitá tekutina.

Hrboly sa tvoria kdekoľvek na tele, najčastejšie na predkoleniach, na tvári a v ústnej dutine, kde môžu prederaviť nosovú priehradku, prípadne tvrdé či mäkké podnebie. Hrboly, známe aj ako gumy, sa tvoria aj vo vnútorných orgánoch – v oku, mozgu, uchu, v pľúcach, v pečeni, čo vedie k rôznym komplikáciám.

Po ďalších 10 – 20 rokoch prechádza syfilis do posledného štádia – progresívnej paralýzy (tabes dorsalis). Ochorenie je sprevádzané bolesťami hlavy, kŕčmi, pacient môže trpieť závratmi, bodavými, pichavými a pálivými bolesťami končatín.

Dochádza k pocitom malého hmyzu na koži, k strate koordinácie, intenzívnej bolesti (napr. jazyka, chrbta) a tzv. tabickej chôdzi, keď počuť pacientovu nohu, narážajúcu na podložku (v dôsledku straty citlivosti).

V najťažších prípadoch nastupujú poruchy reči a písania, zmeny psychiky a osobnosti, manické stavy, depresie a demencia.

Rekapituláciu uzavrime smutnou správou, že syfilis je smrteľné ochorenie.

Zdroj foto: www.stock.adobe.com

Hlavné cesty šírenia syfilisovej infekcie:

  • globalizácia (zvýšený pohyb obyvateľstva),
  • slabá informovanosť mladých ľudí,
  • rizikové sexuálne chovanie, promiskuita, náhodní sexuálni partneri, sexturizmus
  • prostitúcia (sexuálni pracovníci),
  • homosexuálne orientovaná populácia, bisexuálni muži,
  • drogovo závislí ľudia,
  • mobilná populácia – námorníci, vodiči kamiónov.

 

Pridaj komentár