Prevencia
Príznaky(Zdroj foto: AdobeStock.com)
Či chceme, alebo nie, s plesňami prichádzame do kontaktu aj niekoľkokrát ročne.
Mnohí dýchajú plesňové spóry dokonca každodenne, ani o tom netušia.
Nevedia, že ich majú v kúpeľni, či na iných vlhkých miestach, napríklad v pivnici.
Je to kvôli nedostatku informácií?
Alebo pre ľahostajnosť k vlastnému zdraviu?
Aké škody môžu napáchať plesne v dome?
Čo sú plesne?
Plesne, to nie sú len tie sivozelené chumáče, ktoré vyrastú na starom pečive. Plesne sú huby, žijúce vo vonkajšom prostredí, ale aj kdekoľvek vnútri.
Počet druhov plesní nie je známy, ale môžeme si byť istí, že ich je niekoľko stovák tisíc. Šíria sa, i množia spórami, a darí sa im v teplých a vlhkých podmienkach.
Spóry plesní neraz prežijú aj tvrdé podmienky, napríklad sucho a chlad, čo im bežne neprospieva. Najčastejšími pôvodcovia interiérových plesní sú:
- Aspergillus,
- Alternaria,
- Acremonium,
- Cladosporum,
- Dreschsler,
- Epicoccum,
- Penicillium,
- Stachybotrys,
- Trichoderma.
Najčastejšia pleseň v domácnosti?
Čierna pleseň (Stachybotrys chartarum) sa v domácnostiach vyskytuje najčastejšie. Vonku sa jej darí na zvlhnutých stavebných materiáloch, dovnútra sa dostáva cez okná a ďalšie otvory. Domov si ju môžete priniesť aj na topánkach.
Čierna pleseň produkuje toxické spóry, ktoré napádajú dýchací systém, spôsobujú nevoľnosť, zvracanie, ale tiež problémy s pamäťou, či so sústredením. Táto pleseň je ľahko viditeľná, často sa tvorí okolo zaparených okien, pod digestorom, v sprche, či pri vani.
V roku 1994 lekári „podozrievali“ čiernu pleseň z toho, že vyvolala vážnu respiračnú chorobu – krvácanie z pľúc. Desať detí z rovnakého prostredia vtedy zomrelo. Napriek dôvodnému podozreniu aj záujmu médií, nebola súvislosť ďalej skúmaná, ani potvrdená.
Vplyv plesní na naše zdravie
Plesne rozhodne nie sú prospešnými spolubývajúcimi, či kolegami v práci. Už dávno vieme, že naše zdravie ničia rôznymi spôsobmi. Napríklad v zle skladovaných alebo starých potravinách vznikajú tzv. mykotoxíny, ktoré napádajú pokožku aj orgány. Neskôr z toho vyplynú vážne stavy a choroby:
- hypersenzitívna pneumonitída,
- toxická pneumonitída,
- tras,
- chronický únavový syndróm,
- zlyhanie obličiek,
- rakovina.
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), väčšinu z 300 miliónov prípadov detskej astmy na svete zavinili plesne v domácnostiach a na školách.
Odhaduje sa, že v chladnom podnebí má príznaky vlhkosti 15 % obydlí a problémy s plesňou 5 % obydlí. V teplých klimatických podmienkach je to ešte horšie: 20 % bytov alebo domov trpí vlhkosťou, 25 % rozvinutými plesňami.
Čo sa stane, ak spóry plesní preniknú do dýchacích ciest?
Spóry plesní sú mikroskopické častice, takže do našich dýchacích ciest vniknú pomerne ľahko. Ani nemusíte vedieť, a vdýchnete ich. Výsledkom je podráždenie dýchacích ciest a zápal.
Ak dlhodobo žijeme v prostredí, kde je pleseň, funkcia pľúc slabne. Takto vznikajú vážne chronické choroby, ako napríklad astma. Aj alergici reagujú na plesne, v problémovom prostredí majú:
- upchatý nos,
- dýchavicu (sipíte),
- červené alebo podráždené oči,
- svrbenie pokožky.
Funguje to aj opačne
Ak ste pravidelne vystavení plesniam alebo vlhkosti, automaticky máte vyššie riziko astmy alebo alergií dýchacích ciest. Ochráni vás jedine zlepšenie životných alebo pracovných podmienok, odvlhčenie, a samozrejme likvidácia existujúcich plesní.
Spóry plesní sú menšie ako 5 mikrometrov. 1 mikrometer = 0,001 milimetra.
Oslabený imunitný systém a plesne
Malé deti, seniori, pacienti liečení na rakovinu, alebo tí, čo dlhodobo berú lieky, ktoré oslabujú imunitu, majú výrazne vyššie riziko plesňových infekcií. Veľmi ohrození sú tiež ľudia, ktorí podstúpili transplantáciu orgánov alebo kmeňových buniek.
Kde sa plesniam najviac darí?
Plesne prežijú prakticky v každom prostredí. Počas celého roka ich nájdete vonku, i vnútri. Vonku žijú na tienistých, vlhkých miestach, alebo tam, kde sa rozkladajú listy a zvyšky rastlín.
V bytoch, domoch, kanceláriách, prežívajú na miestach s vysokou vlhkosťou a so zlým vetraním, najčastejšie v kúpeľniach a v pivniciach. Už len pri vstupe do takejto miestnosti vdýchnete toxické častice.
Toxíny dráždia oči, hrdlo, priedušky, pľúca. Negatív je podstatne viac. Doposiaľ nie sú všetky dôsledne preskúmané.
Stavitelia i lekári čoraz častejšie hovoria aj o „syndróme chorých budov“. Ich obyvatelia trpia astmatickými záchvatmi, kašľom, svrbením pokožky a bolesťami hlavy.
Čo je to syndróm chorých budov?
Každý majiteľ domu alebo bytu, sa snaží čo najlepšie izolovať od vonkajšieho prostredia – aby mu neprefukovalo, aby nemal vysoké náklady na energie. Vidinou je, čo najviac utesniť obydlie pred vonkajšími vplyvmi. Takto „ošetrená“ domácnosť je však ideálnym miestom pre šírenie plesní.
Chorí kvôli pare?
Štúdia, publikovaná v odbornom magazíne Applied and Environmental Microbiology, ukázala, že aj obyčajná varná kanvica môže podporiť rast plesní. Podobne pôsobia aj ďalšie denné pomôcky, ktoré tvoria paru.
Tieto prístroje jednoducho zvyšujú vlhkosť v domácnostiach. Ak nezapneme digestor, odvetrávanie, neotvoríme okno, ľahko si vypestujeme hubové toxíny.
Pleseň na pracovisku
Veľmi často sme plesniam vystavení aj v pracovnom prostredí. Rôznym plesniam sa skvele darí najmä v poľnohospodárstve, kde sú tony sena, suché listy, zvyšky rastlín a plodín.
Nemyslite si však, že práca v modernej kancelárii je bezpečná. Plesniam sa dobre darí napríklad v klimatizačných zariadeniach.
Ak po zapnutí klimatizácie zacítite potuchlinu alebo podobný pach, nepoužívajte ju. Je to znamenie, že vnútri rastie pleseň.
Vlhké fľaky, často zarosené okná, odlupovanie a pukanie maľovky či tapety, stojatá voda pred/pod domom, to všetko naznačuje prítomnosť plesní.
Ako znížiť vlhkosť v byte, v dome?
- Ak máte na niektorých miestach ťažko riešiteľnú vlhkosť, používajte odvlhčovač. Dbajte o to, aby vlhkosť vzduchu vnútri nebola vyššia ako 50 %.
- V kúpeľni a na toalete, alebo v iných vlhkých priestoroch, nepoužívajte koberce a hrubé závesy – minimalizujú prívod vzduchu, a naopak, udržiavajú vlhkosť. Pozor aj na vlhké oblečenie a uteráky!
- Ak si všimnete pleseň medzi obkladačkami, dlažbami, okolo vane alebo sprchového kúta, ideálnym riešením je rekonštrukcia, s kompletnou protiplesňovou úpravou.
- Pleseň vzniká najmä na poškodených a nefunkčných izoláciách, ktoré majú kontakt s vodou.
- Na odsávanie pary a vlhkosti používajte ventiláciu a digestor.
- Nekvalitná alebo nefunkčná ventilácia v starších panelákových bytoch vedie k plesniam.
- Mnohí ľudia v chladnom počasí alebo pri sušení bielizne nevetrajú. Nepridávajte sa k nim.
- Na pranie používajte vysokú teplotu!
- Pleseň odstránite špeciálnym bielidlom, ktoré podľa návodu rozriedite, alebo priamo nastriekate na zasiahnuté miesta.
- Dezinfekciu miest, kde bola pleseň, ošetrite antibakteriálnym a protiplesňovým náterom, resp. silikónom.
Počas čistenia otvorte okná dokorán, prípadne použite ochrannú masku a rukavice.
Dá sa plesniam vyhnúť?
Objektíve – nie. Navštevujeme rôzne miesta, dotýkame sa mnohých predmetov, na ktorých sa môžu udržať plesne. Stačí spomenúť sprchy na kúpaliskách – ak si vyzujete šľapky, riskujete.
Omnoho väčším problémom sú plesne v bytoch. Často totiž žijú na miestach, ktoré by sme nepovažovali za vlhké. Napríklad nad sporákom, kde sa zráža para a kde je stále teplo.
Akého lekára vyhľadať pri podozrení na chorobu z plesní?
Ak si myslíte, že ste prišli do kontaktu s plesňami (alebo ich spórami), najskôr sa poraďte s praktickým všeobecným lekárom. Ten vás vyšetrí, a v prípade potreby pošle k alergológovi či imunoalergológovi. Pokiaľ sa infekcia už dostala do pľúc, zdravotný problém rieši pneumológ.
Ak ste presvedčení, že ste ochoreli na pracovisku, informujte nadriadeného a upozornite ho na plesne. Smutným faktom je, že aj malé deti sú často v prostredí, kde sa plesniam darí. Mnoho škôlok i škôl nemá dostatok financií na riešenie takého závažného problému.
Zdroje:
- https://www.cdc.gov/mold/faqs.htm
- https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4861659/
- https://www.sciencedirect.com/topics/pharmacology-toxicology-and-pharmaceutical-science/fungus-spore
- http://theconversation.com/health-check-how-does-household-mould-affect-your-health-48341
- https://www.poison.org/articles/2011-oct/mold-101-effects-on-human-health
