Interview
Prevencia
PríznakyPodľa celosvetových údajov, je zdravé dýchanie luxusom pre viac ako 5 % celosvetovej populácie.
Aj keď sa o prieduškovej astme často nehovorí, ide o jednu z najčastejších chronických chorôb vôbec.
O možnostiach prevencie a liečby astmy, sme sa rozprávali s MUDr. Martou Hájkovou, CSc., MPH, hlavnou odborníčkou MZ SR pre pneumológiu a primárkou Kliniky pneumológie a ftizeológie Univerzitnej nemocnice Bratislava.
Podľa štatistík Svetovej zdravotníckej organizácie, v súčasnosti na astmu trpí viac ako 235 miliónov ľudí na celom svete. Čo je príčinou vysokého výskytu tohto ochorenia?
Predpokladáme, a všetky literárne zdroje a klinické štúdie i pozorovania to podporujú, že je to zmenou životného prostredia. Príčinou nie je len vonkajšie znečistenie, ale aj spôsob nášho životného štýlu, či spôsob stravovania.
Určite sem patrí aj fajčenie, i keď samotná astma nie je o fajčení, podobne, ako pri chronickej obštrukčnej chorobe pľúc. Je to aj o tom, že organizmus človeka sa iným spôsobom vysporiadava s vonkajšími vplyvmi. Dovážame k nám napr. potraviny, s ktorými sme kedysi neprichádzali do styku. Toto všetko sú nové podnety, na ktoré v minulosti náš organizmus nemusel reagovať. Ďalšou príčinou je celkovo zmenená reaktivita organizmu na tieto nové stimuly.
Dá sa astme predchádzať – vylúčením rizikových faktorov?
Každá prevencia je predovšetkým o predchádzaní, ale v prípade astmy, si 100 % -nú prevenciu neviem predstaviť. Ak, napríklad, pacient zistí, že mu problémy spôsobuje peľ, alebo niečo vo vonkajšom ovzduší, prevencia by bola, odsťahovať sa z takéhoto prostredia. Prípadne, ak ide o sezónnu záležitosť, riešením by bola zmena prostredia počas sezóny.
V reálnom živote, to ale častokrát nie je možné. Našim peľovým astmatikom preto odporúčame, v peľových obdobiach ísť napr. do Tatier, kde je posunuté vegetačné obdobie. Toto je ale len dočasné riešenie. Po návrate späť do svojho prostredia, môžu u pacientov problémy pretrvávať, príp. sa opakovane objavovať.
Úplná prevencia teda v dnešnom svete nie je možná. To isté sa platí aj v prípade potravinových alergií. Veľa ľudí, ktorí sú alergickí, a súčasne majú aj astmu, sa nedokážu vyhnúť určitým potravinám, ktoré im môžu spôsobovať ťažkosti.
Dokážu pacienti rozpoznať, že ide o astmu, alebo zostávajú príznaky tohto ochorenia bez povšimnutia?
V prípade astmatika je to iné, ako u iných ochorení. Alergia – a budeme hovoriť špeciálne o astme – je stav, ktorý je akútny. Pacient, ktorý sa akútne dostane do dychovej tiesne, začína mať problémy s dýchaním za plného vedomia, začína cítiť tlak na hrudníku, eventuálne sa dostaví do záchvat kašľa. Navyše, pacienti v dnešnej dobe informovanosti veľmi dobre vedia, o čo ide.
V lekárskej praxi máme skôr problémy s inými ochoreniami, ktoré neskoro diagnostikujeme. Myslím si, že astma medzi ne nepatrí. Skôr naopak, stretávame sa s tým, že nám do ambulancií posielajú kolegovia pacientov s podozrením na astmu, pritom títo pacienti astmu vôbec nemajú. Častokrát diagnostikujeme tzv. povirózny kašeľ, ktorý astmu len imituje. Bežné je to v období chrípok, a chrípke podobných ochorení, keď kašeľ a príznaky, ktoré imitujú astmatický záchvat, pretrvávajú 6 – 8 týždňov po preliečení.
Ide v prípade astmy o získané ochorenie, alebo existujú aj dedičné formy?
Nehovorme o dedičnej forme astmy, ale skôr o rizikách, ktoré vyplývajú napr. na narodené dieťa – v akom percente je v riziku, že dostane počas svojho života, alebo detstva, astmu a pod. Ak má jeden z rodičov astmu, alebo trpí nejakou alergiou, prípadne má ekzém, tak je dieťa určite vo väčšom riziku vzniku astmy v detskom veku, alebo aj v puberte, než dieťa, ktoré má úplne zdravých rodičov bez alergie. Samozrejme, určitú úlohu zohráva aj genetika, to ale nevylučuje, že ak má dieťa zdravých rodičov, tak počas svojho života nezíska alergiu, ktorá sa môže skončiť aj astmou.
Objavuje sa teda astma aj u pacientov v skorom detskom veku?
Áno, a je to veľký problém, pretože počet detí s astmou a alergiami stúpa.
Môže sa toto ochorenie objaviť aj vo vyššom veku?
Áno, je to možné. Predstavme si situáciu, že pacient bol doteraz úplne zdravý, a napríklad v 50-tke dostane astmu. Je to hlavne tým, že sa mení životné prostredie a menia sa tzv. spúšťače. Z tohto dôvodu aj tí, ktorí doteraz neboli nikdy alergici, sa vo vyššom veku k alergii alebo k astme môžu „dostať“.
Zdravotnícke organizácie a odborníci poukazujú na smutný fakt, že napriek moderným liekom, mnoho pacientov nemá svoje ochorenie pod kontrolou. Čo to znamená, a prečo je to tak?
Dôležité je, uvedomiť si, že na manažment astmy máme všetky lieky, ktoré sú dostupné aj v iných krajinách vo svete. Každá nová molekula na indikáciu prieduškovej astmy, ktorá príde na trh, je dostupná aj na Slovensku. Avšak na to, aby bol pacient dobre liečený, musí v prvom rade prísť k lekárovi, musí sa urobiť správna diagnostika a postupovať podľa určitých zásad liečby astmy. Existujú na to presné guideliny, alebo zásady správnej liečby astmy.
S čím sa ale v praxi stretávame, je nedisciplinovanosť pacientov, príp. zlá adherencia k liečbe. Astma je ochorenie, ktoré sa vyskytuje periodicky alebo sezónne. Pacient nemusí pociťovať príznaky každý deň. Vtedy však často dochádza k situácii, že ak nemá príznaky, liečbu si sám vysadí. To je samozrejme chyba, pretože pacient môže liečbu redukovať alebo vysadiť len po dohovore s lekárom. Nie sám od seba.
Spolupracujú pacienti pri liečbe?
Compliance pacienta pri liečbe astmy je pomerne vysoká. Vidíme však iný problém. Liečba astmatika je hlavne o inhalačných preparátoch, a tam často dochádza k problémom. Každá inhalačná liečba má svoj inhalátor. Jeho použitie nie je zložité, pacient sa ho ale musí naučiť správne ovládať.
To býva niekedy problém. V lekárskej praxi by sme preto mali pri každej kontrole aj preveriť, či si pacient správne aplikuje lieky, a či ovláda svoj inhalátor.
Dá sa astma vyliečiť úplne?
Ak pacient dostane astmu napr. v puberte, je šanca, že sa dostane do stabilizovaného stavu. Nikdy sa však astmy nezbaví. Znamená to, že ho berieme ako dobre kontrolovaného a stabilného astmatika.
Netvrdím ale, že pacient musí byť celý život odkázaný na lieky. Manažment ochorenia je práve o tom, že liečbu môžeme akcelerovať alebo navyšovať, príp., naopak, znižovať. V určitej dobe, alebo v určitej fáze, ju môžeme aj vysadiť. Ale toto všetko je na rozhodnutí lekára. Nemal by to urobiť pacient sám.
Aká je situácia vo výskyte astmy na Slovensku? Vyníma sa oproti okolitým krajinám?
Myslíme si, že výskyt ochorenia spadá do všeobecného priemeru, ak sa porovnávame s krajinami, ktoré s nami susedia. Všeobecný priemer je okolo 8 % populácie.
Aký vplyv má astma na bežný život pacienta?
Keď je pacient dobre nastavený, spolupracuje s lekárom, pravidelne užíva liečbu a vie, čomu sa vyhýbať, dokáže viesť plnohodnotný život. Liečba astmy nie je len o liekoch, ale aj o nefarmakologickej liečbe. Znamená to, že pacient napr. nefajčí, nechodí do zafajčeného prostredia, zdravo sa stravuje, je disciplinovaný, venuje sa fyzickej aktivite, má správnu životosprávu a pod. Samozrejme, v prípade inhalačných peľových alergénov, ktorým sa asi nevyhne, bude mať pacient (aj napriek spomínaným opatreniam) počas peľovej sezóny určité príznaky. Veľmi dobre sa ale dajú regulovať napríklad potraviny, ktoré pacientom robia problémy.
Nepochybne, toto sú ideálne prípady. No určite existuje skupina pacientov, ktorá je nastavená na tej najvyťaženejšej a najmodernejšej liečbe. To sú tzv. ťažké astmy, a v takom prípade, aj keď je pacient dobre nastavený, má epizódy určitých záchvatov. Avšak bežný astmatik, dobre spolupracujúci s lekárom, dodržujúci farmakologickú, aj nefarmakologickú liečbu, má predpoklady na veľmi dobrú kvalitu života.
Preto sa veľmi často hovorí aj o tom, že pacient môže mať astmu pod kontrolou. Skutočne má na to všetky možnosti, pokiaľ je disciplinovaný, a pokiaľ mu na tom záleží. Ak je ale pacient nedisciplinovaný, kvalita jeho života bude zlá. Pacienti, ktorí nie sú pod kontrolou, majú aj častejšie respiračné infekty, vypadávajú zo zamestnania, z rodinného života.
Môže pacient s astmou napr. športovať?
Poznáme veľmi veľa športovcov, ktorí sa profesionálne venujú vrcholovému športu, a sú pritom astmatici. Zdôrazňujem ale, že ide o spolupracujúcich astmatikov, veľmi dobre kontrolovaných.
Jeden z našich častých problémov ale je, že veľa astmatikov sa bojí fyzickej aktivity. Samozrejme, existuje určitý druh astmy, ktorá sa nazýva tzv. ponámahová astma, a v takýchto prípadoch aj fyzická aktivita môže vyprovokovať astmatický záchvat.
Takýchto astiem však nie je veľa, a my ich vieme veľmi dobre identifikovať. Preto všeobecne astmatikom radíme, dokonca odporúčame pravidelnú fyzickú aktivitu.
Rozhovor bol publikovaný v Lekárnických listoch č. 5/2015.
Ilustračné fotografie
