Mozog potrebuje kyslík – a ten mu priteká krvou. Ak sa niektorá z ciev a cievok upchá, počas každej minúty bez kyslíka v mozgu umrú asi 2 milióny mozgových buniek. To znamená, že každú minútu, o ktorú sa oneskorí stanovenie diagnózy a liečba, mozgu klesajú šance na plné uzdravenie.
„Najdôležitejšie je myslieť pozitívne. Ak sa spamätávate z mozgovej porážky, nevzdávajte sa a neprestaňte veriť vo vlastné schopnosti vyliečiť sa. Nepoddávajte sa, i keď ste unavení a depresívni a neviete, čo so sebou. Prosto nesmiete dovoliť negativite, aby vás zložila,“ povedala americká herečka Della Reese, ktorú naši diváci poznajú ako Tess zo seriálu Dotyk anjela. O problémoch z rekonvalescencie po cievnej mozgovej príhode vie svoje – sama jej totiž takmer podľahla ako 48-ročná. Jej matka na porážku umrela, keď mala Della iba 18 rokov. Práve jej osud je dobrým príkladom toho, ako húževnatosť prináša svoje ovocie – a možno prekonáva aj očakávania lekárov. „Anjelská Tess“ totiž utrpela mozgovú porážku priamo na pódiu. Vzhľadom na jej pomerne mladý vek, farbu kože a povolanie si privolaný lekár myslel, že ide skôr o predávkovanie nejakými drogami než mozgovú porážku. Kým sa dočkala pomoci, musela absolvovať prevoz sanitkou až do druhej nemocnice, kde sa presvedčili, že nejde o bohémsku umelkyňu a narkomanku, ale človeka s cievnou mozgovou porážkou.
Práve „céempéčka“ je pritom ochorenie, kde sa hrá o čas. Podobne ako pri zástave srdca alebo srdcovom infarkte. Čím dlhšie je mozog bez kvalitného prívodu kyslíka, tým vyššie je riziko trvalého poškodenia mozgu. Najmä za posledných 10 rokov sa v akútnej liečbe cievnej mozgovej porážky dosiahol výrazný pokrok.
Rizikové faktory mozgovej porážky (MP)
- vek (hlavne po 65-ke)
- pohlavie (muži majú MP častejšie než ženy, no tie na ňu častejšie umierajú),
- dedičnosť,
- vysoký krvný tlak,
- fajčenie,
- alkohol,
- stres,
- cukrovka,
- vysoký cholesterol,
- obezita,
- fibrilácia srdcových predsiení.
Vysoké je aj riziko opakovania mozgovej porážky, ak ste už jednu prekonali. Krátko po prekonaní CMP je najprv riziko pomerne nízke (3 – 10 %), no do piatich rokov sa zvyšuje na 25 – 40 %. Je to tým, že čím dlhší čas od mozgovej porážky prejde, tým menej sú pacienti dôslední v dodržiavaní liečby a zdravej životosprávy.
Americká herečka Della Reese sa z masívnej mozgovej porážky údajne spamätávala takmer 15 rokov. Každý pokrok bol oslavou, až kým sa jej nepodarilo dať do poriadku. Prirodzene, s pomocou lekárov, fyzioterapeutov a zdravotných sestričiek. Ani najlepší odborníci by však nezmohli veľa, keby Della nepatrila k zaťatým bojovníčkam. Medzičasom sa stala hovorkyňou združenia Viera v akcii zastrešujúceho vyše 800 programov pre dobrovoľníkov, ktorí bezplatne pomáhajú starším ľuďom pri zotavovaní sa po mozgovej porážke. S obľubou rozpráva príbeh, ktorý vniesol do života jedného človeka svetlo – a to doslova.
„Jeden pán prekonal mozgovú porážku a po prepustení z nemocnice zostal doma sám a potme. Úplná banalita ako výmena žiarovky bola v jeho prípade neprekonateľnou prekážkou, pretože prosto nevládal vziať rebrík a vyštverať sa naň. Úloha dobrovoľníka bola taká jednoduchá a pritom taká potrebná,“ povedala Della Reese. Inokedy to nie je žiarovka, ale obyčajný telefonát na rýchlu lekársku pomoc, ktorý môže niekomu zachrániť zdravie alebo život.
Najlepšou liečbou mozgového infarktu je prevencia. To znamená udržiavať si správny krvný tlak, zdravú životosprávu a pohyb. V prípade, že ste už mozgovú príhodu prekonali, nepodceňujte dlhodobú liečbu a pristupujte k nej zodpovedne. Dlhodobá farmakologická liečba je zameraná na úpravu krvného tlaku, podporu metabolizmu mozgového tkaniva a prevenciu vzniku krvných zrazenín (tromboembólie). Dôležitá je pravidelná pohybová rehabilitácia a v prípade porúch reči aj logopedická starostlivosť. V niektorých krajinách – Taliansko, Fínsko, Japonsko – sa výskyt mozgových porážok darí znižovať práve preventívnymi opatreniami.
