(Zdroj foto: AdobeStock.com)
Magnézium je často nepovšimnutá minerálna látka – elektrolyt, nevyhnutný pre život.
Nedostatok magnézia v bunkách organizmu sa podieľa na mnohých patologických procesoch – ide o najčastejšiu nediagnostikovanú elektrolytovú poruchu.
Prvé prejavy nedostatku horčíka sú nešpecifické:
- slabosť,
- poruchy koncentrácie, nervozita,
- bolesti hlavy,
- stuhnutosť a bolesť šijových svalov, či mimických svalov tváre,
- kŕče svalov na dolných končatinách, prstoch,
- ťažkosti s dýchaním,
- zrýchlený tep, poruchy srdcového rytmu,
- hnačky,
- zvracanie,
- celkové kŕče centrálneho pôvodu,
- kóma.
Znížené množstvo magnézia v tele je spojené s/so:
- jeho nedostatočným príjmom,
- zvýšenou potrebou,
- zvýšeným vylučovaním obličkami.
Za dôkaz o nedostatku horčíka v organizme sa považuje jeho znížená hladina v sére – pod 0,7 mmol/l. Často je to spojené s deficitom draslíka a vápnika. Sú však situácie, keď tento údaj nestačí, pretože množstvo Mg v sére predstavuje len 0,3 % celkového množstva v organizme.
V takom prípade je výhodnejšie sledovať vylučovanie Mg do moču, a to počas 24 hodín. V gynekologickej a pôrodníckej praxi, sa so zníženou hladinou magnézia stretávame vo všetkých obdobiach života ženy.
Hormonálna antikoncepcia
Hormonálna antikoncepcia (HAK) patrí medzi najrozšírenejšie a najspoľahlivejšie reverzibilné metódy plánovaného rodičovstva. V súčasnosti užíva vo svete HAK s nízkym obsahom estrogénov asi 75 miliónov žien, na Slovensku je to asi 300 000 žien v reprodukčnom veku.
Vo viacerých štúdiách sa preukázateľne potvrdila nižšia hladina magnézia u žien, ktoré užívajú hormonálnu antikoncepciu, v porovnaní so ženami, ktoré ju neužívajú.
Predmenštruačný syndróm (PMS)
Je to súbor cyklicky sa opakujúcich, telesných a psychických ťažkostí, ktoré sa objavujú v druhej fáze menštruačného cyklu. Jednoznačné príčiny PMS nie sú dosiaľ objasnené. Prečo sú len niektoré ženy citlivé na tieto cyklické zmeny, tiež nie je známe.
Predpokladá sa, že zmeny súvisia:
- so zmenami pomeru estrogénov a progesterónu,
- s prudkým hormonálnym spádom v druhej fáze menštruačného cyklu,
- so zvýšenou hladinou prolaktínu,
- s biochemickými zmenami v centrálnom nervovom systéme.
Medzi rizikové faktory vzniku PMS patrí predovšetkým fajčenie a obezita. Ženy, ktoré fajčia, majú 2-krát vyššie riziko vzniku ťažkej formy PMS, ženy s indexom telesnej hmotnosti („body mass index“) 30 a viac, majú 3-krát vyššie riziko PMS (v porovnaní s „neobéznymi“ ženami).
Väčšina žien však pozná PMS na vlastnej „koži“
S niektorým z príznakov PMS, sa stretne takmer 90 % žien. Približne 20 % žien v reprodukčnom veku uvádza komplex príznakov PMS.
U 8 % žien sa vyskytuje najťažšia forma. Zvyčajne sa začína vo veku okolo 20 rokov, no v pomerne veľkej skupine žien aj po 35. roku života, a môže sa prejavovať až do menopauzy.
Príznaky sa môžu začať súbežne s ovuláciou, teda asi na 14. deň menštruačného cyklu, avšak postupne sa môžu zhoršovať, až do nástupu menštruačného krvácania. V iných prípadoch sa tiež prejavia súbežne s ovuláciou, potom nasleduje úľava, no problémy sa vrátia, a síce niekoľko dní pred menštruačným krvácaním.
U niektorých žien sa zase ťažkosti vyskytnú len na konci menštruačného cyklu. Typické je bezpríznakové obdobie, medzi 5. a 10. dňom menštruačného cyklu.
Stanovenie diagnózy PMS
Intenzita príznakov PMS má široké rozpätie – od slabších, nepríjemných pocitov, až po celkovú ťažobu, či nevládnosť, ktorá si vyžaduje krátkodobú práceneschopnosť a primeranú liečbu. Takto je to pri predmenštruačnej dysforickej poruche – najťažšej forme PMS.
Stanovenie diagnózy PMS nie je jednoduché, pretože neexistuje žiadny laboratórny test (ani konkrétna vyšetrovacia metóda). Je nevyhnutné, čo najskôr vylúčiť inú organickú alebo psychickú príčinu ťažkostí, a vykonať gynekologické, endokrinologické, prípadne psychiatrické vyšetrenie.
Zároveň pacientka denne hodnotí príznaky, a to počas minimálne dvoch menštruačných cyklov.
Najčastejšie príznaky:
- bolesti hlavy,
- poruchy spánku,
- nafukovanie brucha,
- tráviace ťažkosti,
- zvýšená chuť do jedla.
Nejednoznačná liečba
Keďže nepoznáme presnú príčinu PMS, neexistuje jednoznačná liečba. Podľa intenzity príznakov, sa podáva/jú:
- antidepresíva a anxiolytiká (lieky na upokojenie),
- hormonálna liečba,
- prídavná liečba diuretikami (močopudné lieky),
- nesteroidné antiflogistiká (protizápalové lieky).
Odporúča sa zmena životného štýlu:
- úprava stravy, ktorá predchádza zadržiavania tekutín – zníženie príjmu soli, tukov, zníženie príjmu metylxantínov (káva, čaj a kola),
- pravidelná fyzická aktivita,
- primerane dlhý spánok,
- abstinencia (alkohol),
- vylúčenie nikotínu,
- užívanie minerálov (predovšetkým magnézia).
Predpokladá sa, že nedostatok magnézia môže byť jednou z výživových príčin predmenštruačného syndrómu. Štúdie viacerých autorov potvrdili, že magnézium, podávané ženám s PMS od 15. dňa menštruačného cyklu (od spustenia menštruačného krvácania):
- významne zlepšuje priebeh PMS,
- potláča psychické a emocionálne príznaky,
- zlepšuje náladu,
- oslabuje pocit únavy a napätia.
Pri užívaní magnézia počas dvoch menštruačných cyklov, došlo v priebehu druhého cyklu k zníženiu zadržiavania tekutín, a teda k zníženiu hmotnostného prírastku a napätia v prsníkoch, či k potlačeniu pocitu nafúknutého brucha. Jednoznačný vplyv má magnézium na výskyt predmenštruačných migrén, a migrén vôbec.
Dysmenorea
Charakterizuje ju bolesť v podbrušku, ktorá sa objavuje sa tesne pred začiatkom menštruačného krvácania, a pretrváva do druhého až tretieho dňa krvácania. Bolesť môže byť tupá, až kŕčovitá, rôznej intenzity. Môžu ju sprevádzať bolesti krížov, hlavy, nevoľnosť, zvracanie, až kolapsový stav.
Dysmenorea sa v priebehu života vyskytuje u 30 – 50 % žien. Je jednou z najčastejších príčin, pre ktorú dievčatá a mladé ženy navštívia gynekológa. Dysmenoreu rozdeľujeme na primárnu a sekundárnu, odlišujú sa príčinou vzniku a liečbou.
Primárna dysmenorea
Definovaná je ako bolesť pri menštruačnom krvácaní, ktorá nie je spojená so zjavnou abnormalitou v oblasti malej panvy. Typicky sa vyskytuje krátko po prvom menštruačnom krvácaní.
Začiatok ťažkostí súvisí s nástupom ovulačných cyklov, pričom väčšinou často ustupujú po prvom vaginálnom pôrode. V súčasnosti sa predpokladá výrazný vplyv prostaglandínov, látok nachádzajúcich sa v sliznici, teda vo vnútornej vrstve maternice. U žien s dysmenoreou sa zistila ich zvýšená hladina, čo úzko súvisí so stupňom bolesti.
Prostaglandíny spôsobujú zúženie ciev hladkej svaloviny maternice, zníženie prietoku krvi, a teda nedostatok kyslíka, čo následne vyvoláva bolesť. Pri vzniku ťažkostí nie sú zanedbateľné ani psychologické faktory očakávania „prvej bolestivej menštruácie“.
Sekundárna dysmenorea
Vyskytuje sa častejšie po 30. roku života ženy. Na vzniku ťažkostí sa podieľajú štrukturálne orgánové abnormality v oblasti malej panvy.
Najčastejšie ide o:
- endometriózu, zápalové ochorenie panvy,
- vaječníkové cysty a tumory,
- myómy maternice,
- zúženie kanála krčka maternice,
- vrodené vývojové poruchy maternice.
V liečbe primárnej dysmenorey sa požívajú nesteroidové antiflogistiká, blokujúce tvorbu prostaglandínov. Účinné je nasadenie hormonálnej antikoncepcie, pričom už najbližšia menštruácia môže byť menej bolestivá, miernejšia a kratšia.
Na znížení bolesti pri dysmenorei sa podieľa aj magnézium (horčík). Liečba magnéziom významne zlepšuje priebeh menštruácie (pravdepodobne kvôli zníženiu hladiny prostaglandínov). Liečba sekundárnej dysmenorey je prevažne chirurgická, v závislosti od príčiny.
Tehotné a dojčiace ženy
Počas tehotenstva prechádza organizmus matky významnými zmenami – vo funkciách a v činnosti jednotlivých orgánových systémov. Ich výsledkom je adaptácia, teda prispôsobenie sa zvýšeným nárokom, ktoré so sebou prináša tehotenstvom, hlavne zvýšená spotreba nevyhnutných minerálov.
V období tehotenstva sa potreba magnézia zvyšuje o 5 – 20 %. Vzhľadom na zvýšené prekrvenie obličiek, totiž dochádza aj k jeho vyšším stratám cez moč.
Čo sa týka jeho vylučovania do materského mlieka, prvých 5 dní po pôrode je koncentrácia magnézia približne 42 mg/l materského mlieka, neskôr sa mierne zníži (na 35 mg/l).
Preeklampsia a eklampsia
Preeklampsia je zvýšenie krvného tlaku v tehotenstve, s proteinúriou, teda zvýšeným vylučovaním bielkovín do moču (nad 300 mg/24 hodín). Vyvíja sa po 20. týždni tehotenstva a zvyčajne ustupuje do 42 dní po pôrode.
Pre preeklampsiu sú typické nasledovné prejavy:
- zúženie periférnych ciev,
- znížený objem plazmy,
- znížený minútový objem, a tým slabšie prekrvenie dôležitých orgánov – obličiek, pečene, mozgu, pľúc, maternice, placenty.
Poškodenie obličiek má za následok zvýšené vylučovanie bielkovín, s neskorším vznikom opuchov. Ťažká preeklampsia má nepriaznivú prognózu pre matku aj plod, keďže je spojená s:
- bolesťami hlavy,
- poruchami videnia,
- bolesťami v oblasti brucha,
- nevoľnosťou,
- zvracaním,
- opuchom pľúc,
- celkovými kŕčmi.
Ide o komplikáciu, ktorá ohrozuje život!
Predčasný pôrod
Jedným z najzávažnejších problémov súčasnej perinatológie je predčasný pôrod, čiže ukončenie gravidity pred 37. gestačným týždňom. Výskyt predčasného pôrodu sa pohybuje medzi 5 – 10 %.
Predčasný pôrod je spojený so zvýšeným rizikom chorobnosti a úmrtnosti novorodencov. Riziko poškodenia centrálneho nervového systému nezrelého novorodenca je niekoľkokrát vyššie, ako u ostatných novorodencov.
Vznik predčasného pôrodu ovplyvňuje viacero faktorov, no najčastejšou príčinou je infekcia. Liečba infekcie zahŕňa:
- hospitalizáciu pacientky,
- pokojový režim,
- útlm kontrakcií maternice,
- antibiotickú liečbu,
- podanie kortikoidov,
- prípadne serkláž.
Základným princípom liečby je zastavenie predčasného pôrodu (podávanie účinných tokolytík), podpora zrelosti pľúc plodu (podávanie kortikosteroidov) a liečba infekcie.
Liekmi prvej voľby na zastavenie kontrakcií maternice sú beta-sympatomimetiká a antagonisty oxytocínu. Ako alternatívny liek, sa používa magnézium. Viaceré štúdie naznačujú, že podávanie magnézia (v prípade hroziaceho predčasného pôrodu) znižuje riziko výskytu detskej mozgovej obrny u predčasne narodených novorodencov.
(V ambulantnej starostlivosti je magnézium účinné pri miernej progresii nálezu na krčku maternice tehotnej ženy, bez výraznejších kontrakcií).
Liek prvej voľby
Je ním magnézium – pre jeho centrálne antikonvulzívne, teda protikŕčové vlastnosti. Dávka závisí od závažnosti ochorenia. Pri hroziacich eklamptických kŕčoch sa podáva v intravenóznej infúzii.
Cieľom liečby preeklampsie je zabrániť vzniku orgánového poškodenia organizmu matky, znížiť riziko poškodenia (alebo úmrtia) plodu, ako aj minimalizovať riziko neurologických ochorení u plodu.
Vzhľadom na závažnosť týchto klinických stavov, liečba vyžaduje komplexný, interdisciplinárny prístup –spoluprácu gynekológa, internistu, nefrológa (špecialistu na ochorenia obličiek) a pediatra/neonatológa.
Denná potreba magnézia u dievčat a žien:
- 9 – 13-ročné: 240 mg
- 14 – 18-ročné: 360 mg
- 19 – 30-ročné: 310 mg
- 31-ročné a staršie: 320 mg
Denná potreba magnézia u tehotných žien:
- 18-ročné a mladšie: 400 mg
- 19 – 30-ročné: 350 mg
- 31-ročné a staršie: 360 mg
Denná potreba magnézia u dojčiacich žien:
- 18-ročné a mladšie: 360 mg
- 19 – 30-ročné: 310 mg
- 31-ročné a staršie: 320 mg
Najčastejšie príznaky predmenštruačného syndrómu (PMS) v percentách:
- zlosť: 76 %
- pocit napätia, úzkosti: 71 %
- únava: 58 %
- poruchy nálady: 58 %
- smútok, depresia: 54 %
- konflikty s okolím: 54 %
- napätie v prsníkoch: 54 %
- znížená aktivita: 49 %
- podráždenosť: 47 %
- znížená schopnosť sústrediť sa: 43 %
Ilustračné fotografie
