Organizmus zdravého dospelého človeka má v sebe asi 5,5 litra krvi, čo je približne 8 % telesnej hmotnosti. Nie je to veľa, ale stačí to na to, aby sa touto vzácnou tekutinou transportovalo, zbieralo a rozvážalo množstvo dôležitých a potrebných látok do celého organizmu.
V ľudskom tele sú tri druhy tekutín: krv, lymfa a tkanivová tekutina. Krv sa skladá z pevných a tekutých zložiek. Pevnými sú červené a biele krvinky, a tiež krvné doštičky. Tekutú zložku predstavuje plazma, v ktorej sú rozpustené organické a anorganické látky.
Krvinky objemovo tvoria 40 – 50 %, plazma 55 – 60 %. Plazma sa skladá prevažne z vody (92 %), 7 % tvoria bielkoviny a zvyšné jedno percento sú anorganické látky.
Rozvoz živín
Hlavnou úlohou krvi je transport kyslíka a kysličníka uhličitého po tele, transport živín, odpadových a iných látok, tiež látok na obranu a integritu organizmu, na udržiavanie rovnováhy medzi krvácaním a zrážaním, na reguláciu teploty, prenos informácií, či udržiavanie konštantných podmienok v organizme.
Odtiene krvi
Keďže podstatu krvi tvoria červené krvinky, ktorých hlavnou zložkou je hemoglobín, a ten má červenú farbu, tak aj krv má červenú farbu, a to rôznych odtieňov. Jej odtieň sa mení v závislosti od nasýtenia hemoglobínu kyslíkom, či kysličníkom uhličitým.
V tepnách – pri okysličení – je krv červená, v žilách – pri odkysličení – tmavšia. Krv presvitajúca zo žíl má modré sfarbenie, spôsobené len sčasti jej okysličením.
Farbu menia aj žilové steny, podkožné farbivo a koža. Krv sa pohybuje v cievach pomocou svalového čerpadla – srdca.
Obehový systém
Srdcovo-cievny systém sa skladá zo srdca a ciev, teda veľkých a malých tepien, kapilár, veľkých a malých žíl. Ide o uzavretý systém, pri ktorom sa krv – prostredníctvom pravej komory srdca – dostáva do pľúc, kde odovzdá kyslík, a je vyháňaná do veľkých tepien, ktoré sa postupne vetvia na menšie tepny a tepničky, a tie na kapiláry. V nich odovzdáva kyslík, živiny, niektoré biele krvinky a iné látky.
V kapilárach sa nachádza aj oxid uhličitý, odpadové látky, ale aj živiny a hormóny. Krv sa o ne obohatí, a potom sa vracia žilovými kapilárami do menších žíl, ktoré sa spájajú do väčších, a ústia do pravej predsiene srdca, a z nej do pravej komory. Okruh je uzavretý.
Časť tekutín a látok z medzibunkovej tekutiny je zbieraná lymfatickými cievami, prechádza lymfatickými uzlinami, kde je filtrovaná a obohacovaná. Cievy sa pred srdcom spájajú a ústia do veľkých žíl.
Čo s odpadom?
Odpadové produkty, vznikajúce pri činnosti buniek, tkanív a orgánov, sa detoxikujú v špeciálnych bunkách, tkanivách a orgánoch. Časť z nich sa znovu využije, časť sa uloží a časť vylúči.
Na zneškodnení odpadových látok sa podieľajú: pečeň, lymfatické uzliny, slezina, obličky a niektoré biele krvinky. Na vylučovaní sa podieľajú: pečeň, črevá, obličky, ale aj pľúca, sliznica a koža.
Plazma je nosným aparátom pre krvinky, živiny, vitamíny, hormóny, minerály, protilátky a odpadové produkty. Zabezpečuje prenos krviniek a látok medzi tkanivami a orgánmi, a ich prúdenie v obehovom systéme.
Napriek vysokému obsahu vody, obsahuje bielkoviny, cukry, tuky a zložené látky. Mnohé z nich majú špeciálne úlohy – v zrážaní krvi, pri obrane organizmu, či pri udržiavaní pH, viskozity a pod. Obsahuje aj organické látky, ako chlór, jód, fosfáty, uhličitany a pod.
Na čo sú krvinky?
A akú majú úlohu červené a biele krvinky, a tiež krvné doštičky (trombocity)? Jednotlivé druhy krviniek majú špeciálne úlohy v prenose plynov, v procesoch zrážania a obrany organizmu, či v procesoch informácie a regulácie.
Bielych krviniek je päť druhov. Ich úlohou je predovšetkým obrana organizmu. Niektoré sa podieľajú na alergických reakciách, obrane i zneškodnení cudzích mikroorganizmov, pri tvorbe protilátok a produkcii rastových faktorov. Všetky druhy bielych krviniek spolupracujú pri koordinovanej obrane organizmu a jeho integrite. Hlavnou úlohou krvných doštičiek (trombocitov) je udržiavanie rovnováhy medzi krvácaním a zrážaním krvi.
Krvinky sa tvoria v kostnej dreni. Ale rôzne podtypy lymfocytov zase v slezine a lymfatických uzlinách. Pred narodením sa tvoria krvinky aj v pečeni a slezine, po narodení len v kostnej dreni. U dospelých len v dlhých a plochých kostiach. Krvinky sa tvoria z univerzálnych materských buniek, ktoré prechádzajú vývojom na špecializované druhy materských buniek, a tie sa ďalej delia a dozrievajú.
Vekový mix v krvi
Hoci sa do periférnej krvi vyplavujú zrelé krvinky, v krvi sú celkovo zmiešané krvinky, teda mladé, staršie i staré. Červené krvinky prežívajú 120 dní. Rozpadávajú sa v cievach, alebo v slezine.
Lymfocyty prežívajú niekoľko dní, až desiatky rokov. Produkujú a nachádzajú sa prevažne v lymfatických uzlinách, slezine, niektorých slizniciach, v kostnej dreni a menšia časť v krvi. Trombocyty prežívajú v krvi a slezine 7 – 11 dní.
Krvný obraz
Krvný obraz môže často poskytnúť informácie o poruche alebo ochorení, ba niekedy môže priamo určiť, o aké ochorenie ide.
Krvný obraz sa hodnotí komplexne: počty krviniek v percentách, ich veľkosť, objem, populácia, tiež počet malých buniek, tvar, cytoplazma, membrána, jadro bunky, a vzájomné pomery medzi krvinkami, plazmou a medzi druhmi krviniek. Zmeny v krvnom obraze nastávajú pri infekciách, zápaloch, pečeňových, obličkových i onkologických ochoreniach.
Krvné poruchy
Najčastejším ochorením, ktoré postihuje krvotvorný systém je anémia – chudokrvnosť. Tá postihuje 22 – 35 % súčasnej populácie. V rozvojových krajinách je to však až 80 % obyvateľstva.
Častý je nedostatok bielych krviniek alebo krvných doštičiek, získané alebo vrodené poruchy zrážania krvi a zhubné hematologické ochorenia. Anémie predstavujú skupiny porúch tvorby červených krviniek, skupinu pri ich deštrukcii, alebo strate krvi. Anémie môžu byť primárne, sekundárne, vrodené alebo získané. Veľmi častou je anémia z nedostatku železa – pri neadekvátnom stravovaní, v kombinácii so zvýšeným krvácaním u žien.
Poruchy zvýšenej alebo zníženej zrážanlivosti môžu byť vrodené, i získané. Vrodené poruchy predstavujú náročný diagnostický a liečebný problém, pretože liečba si vyžaduje špeciálne metódy, režim a životosprávu pacienta. Malígne ochorenia krvotvorby, vrátane leukémie, predstavujú jeden z najvážnejších problémov medicíny.
Tento článok vyšiel v minuloročnom Neuro magazíne číslo 3-4. Ak máte záujem o celý časopis, môžete si ho objednať po kliknutí na obrázok.
