Prevencia
Príznaky
Prvá pomoc(Zdroj foto: AdobeStock.com)
Gangréna bola v minulosti komplikáciou vojnových zranení. Poznáme to z rôznych filmov, keď vojakovi museli amputovať končatinu priamo na bojisku.
Dnes si ju spájame hlavne s cukrovkou a kôrnatením ciev. V mnohých prípadoch je veľmi nebezpečná. Pri neskorej pomoci môže pacient prísť nielen o končatinu, ale aj o život. Nákazlivá našťastie nie je, čiže sa neprenáša z človeka na človeka.
Čo je gangréna?
Toto ochorenie možno definovať ako nebezpečný, až život ohrozujúci stav, pri ktorom dochádza k odumieraniu ľudského tkaniva, najčastejšie na rukách, nohách a prstoch. Môže sa však vyskytnúť i vnútri tela, teda vo svaloch, či v orgánoch.
Vzniká ako dôsledok:
- nedostatočného prekrvenia,
- bakteriálnej infekcie,
- kombinácie oboch zdravotných komplikácií.
Rizikové faktory gangrény
Faktorom, ktorý najčastejšie zvyšuje riziko vzniku gangrény, je kôrnatenie ciev – ateroskleróza. Tá postupne zužuje tepny, čo môže viesť k obmedzenému prísunu kyslíka, a neskôr až k odumretiu tkaniva.
K ďalším rizikových faktorom patrí diabetes typu I. i II. Je všeobecne známe, že práve cukrovka ohrozuje pacientov už spomínanými bakteriálnymi infekciami, či tzv. syndrómom diabetickej nohy.
Riziko gangrény zvyšuje aj:
- zápal ciev,
- veľmi slabá imunita (v dôsledku chemoterapie, HIV, drogovej závislosti),
- popálenina, či omrzlina,
- akútna apendicitída (akútny zápal červovitého prívesku),
- fajčenie,
- obezita.
Tri typy gangrény
Odborníci rozdeľujú gangrénu na 3 hlavné typy – suchá, mokrá a plynová. Tá posledná sa líšia prejavmi i prvotnou príčinou vzniku. Vo všeobecnosti však platí, že pokiaľ sa určitý typ baktérií dostane do okolitých tkanív a krvného obehu, každá gangréna predstavuje smrteľné nebezpečenstvo.
Suchá gangréna
Suchá gangréna (gangraena sicca) vzniká vtedy, keď sa preruší prívod kyslíka do danej oblasti, a to aj bez bakteriálnej infekcie. Tkanivo kvôli nedostatočného okysličeniu začne odumierať, pričom okrajové časti končatín postupne tmavnú a vysychajú. V postihnutom mieste sa môžu najskôr objaviť červené fľaky, ktoré sa zväčšujú a menia farbu na čiernu.
Ťažká forma suchej gangrény pripomína telesné pozostatky po mumifikácii. U starších ľudí ju najčastejšie spôsobuje spomínaná cukrovka, ateroskleróza, zranenia (pri športe alebo dopravných nehodách), resp. omrzliny.
Suchá gangréna spomedzi všetkých typov napreduje najpomalšie. Progres z jedného štádia do toho ďalšieho môže trvať týždne až mesiace, no neplatí to tak vždy. Ak je suchá gangréna neliečená, môže viesť k druhému typu ochorenia – mokrej gangréne.
Mokrá gangréna
Mokrú gangrénu (gangraena humida) takmer vždy spôsobuje masívna bakteriálna infekcia. Pokiaľ je to tak, riziko úmrtia je v porovnaní so suchým typom oveľa vyššie, a to kvôli sepse – ľudovo nazývanej otrava krvi. Infekcia sa totiž môže rýchlo rozšíriť do iných častí tela, čo pri neliečení predstavuje takmer istú smrť. U niektorých pacientov to trvá niekoľko dní, u ďalších len niekoľko hodín.
Dá sa ľahko rozpoznať podľa hnisania a zápachu, ktorý je veľmi výrazný. Takto infikované ľudské tkanivo sa postupne rozkladá a mení na zelenkavú hmotu, ktorá – na rozdiel od suchého typu – nevysychá. Má aj svoj vlastný podtyp, nazývaný vnútorná gangréna, ktorá sa objavuje v mokrých tkanivách – najčastejšie v ústach, črevách či pľúcach. Pre nebezpečné baktérie je to ideálne prostredie, v ktorom sa rýchlo množia.
Plynová gangréna
Tretím typom je plynová gangréna (gangraena emphysematosa), ktorú spôsobujú anaeróbne baktérie, nazývané klostrídie. Tie sa bežne vyskytujú napríklad v prachu, či v pôde.
Ide o život ohrozujúcu infekciu, vznikajúcu po zranení. Pokiaľ telu chýba kyslík, baktérie produkujú jedovaté toxíny, ktoré zapríčinia odumieranie ľudského tkaniva, spolu s tvorbou plynu. Ten sa postupne hromadí pod kožou, preto postihnuté miesto opúcha a je veľmi bolestivé.
Pre tento typ gangrény je typické žltohnedé až modročierne zafarbenie infikovanej oblasti. Stav postupuje veľmi rýchlo. Pri neliečení hrozí smrť už v nasledujúcich 48 hodinách od prvých príznakov.
Fournierova gangréna – gangréna pohlavných orgánov
Existuje ešte jeden špecifický podtyp – tzv. Fournierova gangréna. K jej rizikovým faktorom patrí porucha imunity, cukrovka či morbídna obezita. Žiaľ, aj pri tomto type je úmrtnosť vysoká, a to napriek rýchlej liečbe.
V drvivej väčšine vyskytuje u mužov, len vzácne u žien. Tento podtyp postihuje výhradne oblasť pohlavných orgánov – u mužov je to okolie penisu, u žien zase oblasť hrádze, pričom sa môže rozšíriť aj na brucho či stehná.
Spôsobujú najčastejšie infekcie močového ústrojenstva, abscesy či poranenia genitálnej oblasti, u žien zase hysterektómia, u detí napríklad obriezka. Predpokladom na vznik Fournierovej gangrény je prítomnosť rany, ktorá umožňuje vstup pre baktérie alebo plesne.
Prejavuje opuchom, sčernením a hnisaním postihnutého tkaniva. Bežné sú aj plynové abscesy, ktoré pri zatlačení praskajú. Vo vážnych prípadoch sa stáva, že lekári musia odstrániť postihnuté tkanivo, teda aj pohlavné orgány.
Príznaky gangrény
Ak máte podozrenie na niektorý typ tohto závažného ochorenia, návštevu lekára určite neodkladajte. K úplne prvým príznakom zaraďujeme:
- začervenanie a opuch v okolí rany,
- postihnuté miesto zvykne silno bolieť, alebo (naopak) znecitlivie,
- vredy a pľuzgiere – krvácajú, alebo z nich vyteká zapáchajúca hnisavá hmota,
- pokožka v mieste zranenia zbledne, a v porovnaní so zvyškom tela je na dotyk neprirodzene studená,
- zvýšená srdcová frekvencia,
- vysoká horúčka, triaška,
- závraty,
- nechutenstvo.
Pokiaľ ste prekonali zranenie či operáciu, a rana sa ani po dlhom čase nezahojila, môže sa za tým ukrývať gangréna, a to napriek absencii ostatných príznakov v prvotnom štádiu!
Amputácia a septický šok
Najčastejšou komplikáciou gangrény je amputácia postihnutej končatiny. Úmrtie pacienta hrozí najmä v dôsledku tzv. septického šoku, ktorý môže nastať, ak sa infekcia dostane do krvného obehu a zapríčiní zlyhanie viacerých orgánov.
Keďže priebeh pri septickom šoku je naozaj rýchly a od úplného zlyhania organizmu delia pacienta iba hodiny, bezodkladne treba privolať záchrannú zdravotnú službu.
Septický šok sa prejavuje:
- veľmi nízkym krvným tlakom,
- zrýchleným tepom,
- zvracaním,
- dezorientáciou – najmä poruchou vedomia.
Diagnostika
Lekár diagnostikuje gangrénu na základe fyziologického vyšetrenia, výsledkov krvných testov a rozboru vzoriek postihnutého tkaniva. Pri podozrení na gangrénu vo vnútorných orgánoch, pacient zvyčajne absolvuje aj chirurgický zákrok.
Liečba
Na liečbu sa používajú silné antibiotiká, ktoré dostávate vo vysokých dávkach. V mnohých prípadoch je však nutná aj operácia, odborne nazývaná debridement. Chirurg počas zákroku oddelí „života neschopné“ tkanivo od toho zdravého, aby zabránil ďalšiemu šíreniu infekcie.
Pokiaľ to umožňuje situácia, v danom mieste možno vykonať aj kožný transplantát, keď sa z iného miesta na tele odoberie zdravá časť kože a umiestni sa na odobraté tkanivo. Žiaľ, v niektorých prípadoch – najmä pri ohrození života pacienta, je nevyhnutná amputácia prstov, či dokonca celej končatiny.
Ak ochorenie spôsobili anaeróbne baktérie, výborné výsledky dosahuje hyperbarická kyslíková terapia. Pacient je umiestnený do uzavretého priestoru – tzv. hyperbarickej komory, kde je vysoký obsah kyslíka, ktorý anaeróbne baktérie neznášajú, čo pomáha v rýchlejšom prekonávaní infekcie.
Dá sa gangréne vyhnúť?
Toto ochorenie hrozí najmä ľuďom s chorobami, ktoré sme spomínali na začiatku. Zvlášť opatrní musia byť diabetici a pacienti s aterosklerózou. Odborníci im odporúčajú, aby absolvovali lekársku prehliadku niekoľkokrát ročne.
Uvedení pacienti by mali venovať veľkú pozornosť najmä nohám. Gangrénu totiž často spôsobuje práve diabetická noha. Pokiaľ sa pacient o ňu dôkladne stará, predíde obom zdravotným komplikáciám.
Samozrejmosťou je každodenné umývanie nohy. Pozorne sledujeme akékoľvek zmeny na koži, či nechtoch. Rizikové môže byť nosenie tesnej a nesadnúcej obuvi, z ktorej máme odreniny či pľuzgiere.
Zlozvyky, ktoré ničia naše cievy
Najrozšírenejším zlozvykom, ktorý prispieva k nebezpečnému upchávaniu ciev, a teda aj k suchému typu gangrény, je fajčenie. Ľudia, ktorí sú okrem toho ešte aj obézni, majú oveľa väčšie predpoklady na vznik gangrény, než nefajčiari s normálnou váhou.
Platí, že prevencia srdcovo-cievnych chorôb je v boji s gangrénou kľúčová. Riziko gangrény výrazne znížime, ak dostaneme hodnoty krvného tlaku a cholesterolu do normálu, začneme sa lepšie stravovať a budeme sa viac hýbať.
Zdroje:
https://www.nhs.uk/conditions/gangrene/
https://www.medicinenet.com/gangrene/article.htm#what_causes_gangrene
https://www.webmd.com/skin-problems-and-treatments/guide/gangrene-causes-symptoms-treatments#1
https://medbroadcast.com/condition/getcondition/gangrene
https://www.mayoclinic.org/diseases-conditions/gangrene/symptoms-causes/syc-20352567
https://www.medicalnewstoday.com/articles/158770.php
https://www.medicalnewstoday.com/articles/320692.php
http://www.humanillnesses.com/Infectious-Diseases-Co-Ha/Gangrene.html
https://www.hopkinsmedicine.org/healthlibrary/conditions/infectious_diseases/gangrene_134,151
