Prevencia
PríznakyZdroj foto: www.stock.adobe.com
Pondelňajšie rána nebývajú vždy také ružové, ako by si človek prial, ale keď vás práca baví, tešíte sa skoro na každý deň. A to je práve môj prípad. Pracujem ako psychiater a veľmi rád v praxi zažívam, ako moje rady a správne ordinované terapie pomáhajú.
Ale počkajte, v čakárni už cvakla kľučka. Že by prvý klient v tomto týždni? Pozriem sa do diára…no áno, pán Peter. Ešte mám chvíľu čas, zoznámiť vás.
Peter má 40 rokov, má ženu, dve deti a dalo by sa povedať, že žije spokojným životom. Ešte pred rokom to ale bolo inak. V práci začali prepúšťať, kamaráti odchádzali a Peter v tom čase skoro nespal. Keď už si myslel, že má najhoršie za sebou, prišla výpoveď.
Na novú prácu nemohol dlho naraziť. S manželkou splácali hypotéku, prišli hádky s deťmi, strácal trpezlivosť, a ku všetkému – Petrov brat vážne ochorel. Petr začal dochádzať na Úrad práce, ale prestával zvládať aj bežné denné fungovanie. Nedokázal sa z ničoho radovať. Nemal na nič chuť. Ani si nedokázal spomenúť, kedy sa naposledy zasmial. Televízia ho nebavila, do kina sa mu nechcelo, nad knihou sa nedokázal sústrediť. Trpel veľkými výčitkami, že stratil prácu, že nedokáže uživiť rodinu, že je neschopný. Prestal si veriť a začal sa vyhýbať ľuďom. Schudol 10 kg. Občas mu napadlo, že by bolo lepšie, keby nežil. Ale čo by potom bolo s rodinou?
A práve rodina mu pomohla. Manželka chodila cestou do práce okolo psychiatrickej ambulancie, a nakoniec sa jej podarilo presvedčiť manžela, aby tam zašiel na konzultáciu. A tak som sa pred dvanástimi mesiacmi stretol s pánom Petrom. Bol neistý, sklamaný a bez nádeje, ale keď som ho povzbudil, zveril sa mi so všetkým, čo ho v poslednom čase trápilo. Ponúkol som mu dočasnú podporu pomocou liekov, než sa situácia vyrieši. Peter po krátkom premýšľaní súhlasil, nemal čo stratiť.
Prvé dva týždne po nasadení antidepresív sa však nič nedialo. Potom si všimol, že má viac energie a že sa dokáže občas i usmiať. Situáciu dorazu nevidel tak úplne čierno. Začal opäť veriť, že si nájde prácu. A tiež bol pokojnejší, čo ocenila hlavne rodina. Začal lepšie spávať a trochu pribral. Cez deň dokázal lepšie fungovať. Po niekoľkých mesiacoch sme sa dohodli na znížení dávky liekov. Ale teraz ho už naozaj musím pozvať ďalej.
„Dobrý deň, Peter, ako sa máte?“
„Dobrý deň, pán doktor, cítim sa stále lepšie. Predstavte si, že mám novú prácu!“
„No, tak to sa teším. Ja som vedel, že to skôr či neskôr musí prísť.“
„Síce sa budem učiť kopu nových vecí, ale verím, že to zvládnem.“
„Myslím, že vám dám ďalší darček – znížime ešte o niečo lieky.“
„Pán doktor, pred rokom som v to neveril, ale naozaj mi tie prášky pomohli, zachránili mi rodinu. Bál som sa, že si ľudia budú myslieť, že som blázon, keď k vám chodím, a že po liekoch budem ako robot. Nechápem, prečo som neprišiel skôr…“
Ešte chvíľu sme sa rozprávali a v dobrej nálade sme sa rozlúčili. Premýšľal som o tomto nádejnom klientovi. Ešte by som mu minimálnu dávku liekov ponechal, ale tak o pol roka – pokiaľ sa problémy nevrátia – vysadíme antidepresíva úplne. Vyzerá to tak, že prídem o pacienta…
Čo je depresia?
Asi všetci sme niekedy zažili stav, keď sme mali zlú náladu, do ničoho sa nám nechcelo, a boli sme trebárs aj mrzutí. Príčinou tohto stavu mohla byť napr. hádka, zlé správy, alebo nespokojnosť so správaním ľudí v našom okolí. Aj keď sa v danú chvíľu necítime práve dobre, stále zvládame – bez väčšieho úsilia – pracovať, sústrediť sa, stále máme chuť do jedla, a často i nerušený spánok.
Obvykle nám stačí, keď situáciu preberieme s druhým človekom, alebo si posťažujeme, a hneď cítime úľavu a zmenu nálady. Niekedy tiež pomáha, keď si zašportujeme alebo vypočujeme obľúbenú hudbu. Skleslosť je teda bežná aj u zdravého človeka, a zo psychiatrického hľadiska by sme ju nemali označovať ako depresiu.
Oproti tomu – depresia je psychická choroba, ktorá trvá dlhšie, než len niekoľko dní. Rozhovor s iným človekom alebo šport zásadnú zmenu nálady neprinášajú. Zatiaľčo skleslosť často „prejde sama“, depresiu je nutné liečiť, pretože je spojená s rizikom ďalšieho prehlbovania, a často aj so samovražednými myšlienkami.
Ako častá je depresia?
Depresiu v priebehu svojho života zažije takmer 15 % obyvateľstva, teda každý šiesty človek. Do značnej miery záleží aj od pohlavia – udáva sa, že depresiu zažije aspoň raz za život 20 % žien a 10 % mužov. Aktuálne trpí na depresiu cca 7 % obyvateľstva.
Tieto počty však vychádzajú z oficiálnych štatistík. Udáva sa, že až 50 % chorých sa k lekárovi vôbec nedostane, čo má často za následok postupné zhoršovanie stavu, ktoré môže viesť až k pokusu o samovraždu.
Ako sa depresia prejavuje?
Hlavným príznakom depresie je chorobne smutná (depresívna) nálada. Táto nálada sa väčšinou nedá zlepšiť vonkajšími udalosťami a trvá minimálne 2 týždne. Často možno vysledovať jej kolísanie, napríklad ráno môže byť horšia a navečer sa postupne zlepšuje.
Táto ranná zlá nálada sa označuje ako ranné pesimé. Ide o typickú situáciu, keď chorý má narušený spánok, najmä v tom zmysle, že sa zobudí nadránom, nemôže zaspať, a ani nemá energiu vstať. V tom čase zápasí s výčitkami a premýšľa, ako vyriešiť pre neho neriešiteľnú životnú situáciu.
Inokedy môže mať nálada opačný charakter – ráno je o niečo lepšie, zatiaľčo s rastúcou únavou a blížiacim sa večerom, sa postupne zhoršuje. Človek ide spať úplne vyčerpaný, spí celú noc, nad ránom sa neprebudí, naopak, rád by si ešte „pospal“.
Ďalším príznakom môže byť znížená energia, vyčerpanosť (tzv. exhauscia) a nedostatočná motivácia čokoľvek urobiť, teda nedostatok vôle (tzv. hypobúlia, až abúlia). Chorý teraz musí činnosti, ktoré predtým zvládal, prerušovať a vykonávať na etapy, napríklad upratovať a variť. Nič preňho nemá cenu, nemôže sa k ničomu odhodlať, často len vyčerpane leží v posteli, zároveň však nedokáže zaspať. K vonkajším podnetom je ľahostajný, nič ho nedokáže vytrhnúť z letargie (hypopatia, až apatia).
Obvykle je tiež narušená sústredenosť (tzv. hypoprosexia, až aprosexia), keď chorý nevydrží pri knihe alebo televízii. Sústredenie vyžaduje veľkú námahu, ktorej nie je schopný. Nemá preto zmysel, nútiť ho, aby sa zabavil pri televízii, alebo dokonca, aby sledoval komédie, v naivnom presvedčení, že sa tak vylieči. Rovnako býva narušená pamäť, preto musíme často informácie opakovať a ich zapamätanie si overovať. Pamäť však býva narušená až sekundárne, na základe slabej sústredenosti – chorý si nedokáže veci zapamätať, pretože neudrží pozornosť.
Ďalším príznakom býva nechuť do života, čo sa prenesie aj do stravovania (tzv. hypoorexia). Dotyčný nemá chuť na jedlo, musí sa doň nútiť, čo vedie k chudnutiu.
V niektorých prípadoch však, naopak, hmotnosť stúpa. Nechuť do života sa prejavuje obmedzením záujmov, zníženou „chuťou“ na sex. Činnosti, ktoré chorého dovtedy napĺňali, ho už teraz nepriťahujú, naopak, je z nich „otrávený“. Keď ich vykonáva, potom skôr mechanicky a zo zvyku, než kvôli vnútornej radosti, ktorá chýba (tzv. hypedónia, až anhedónia).
Pacient tiež obmedzuje stretávanie sa s ľuďmi, nechce s nikým hovoriť, nemá nič hodnotné, čo by mohol s nimi zdieľať (sociálne stiahnutie sa). Kontakt so zdravými ľuďmi ho vyčerpáva, nestačí ich tempu, a situácie, na ktorých sa ostatní smejú, nepovažuje za vtipné. Keď sa usmeje, potom skôr zo spoločenských dôvodov – „na tvári ľahký smiech, v srdci hlboký žiaľ.“ Táto pretvárka ho ďalej vyčerpáva.
U mnohých chorých sa objavujú i výčitky (tzv. autoakuzácia). Ak má depresívny stav jasnú príčinu, napr. pacient neúmyselne spôsobil inému ujmu, potom sú výčitky namieste. Veľmi často sa však výčitky objavujú „nelogicky“, keď si je chorý vedomý vlastných obmedzení, a vyčíta si ich ako lenivosť.
Antidepresíva
Poslaním antidepresív je zlepšenie nálady a odoznenie ostatných príznakov depresie. To nastane väčšinou v priebehu 2 až 4 týždňov – antidepresíva nezaberajú hneď.
Ako dlho užívať antidepresíva?
Minimálne 6 až 9 mesiacov. Ak sme zvolili správne antidepresívum, čo sa veľakrát nedá dopredu odhadnúť, prejaví sa efekt väčšinou medzi 3. a 4. týždňom liečby.
Po prvej epizóde depresie sa odporúča užívať antidepresíva 6 až 9 mesiacov. Po druhej epizóde – 2 roky, po tretej – 5 a viac rokov. Nezabúdajme, že s každou ďalšou epizódou sa zvyšuje riziko návratu depresie.
K dvojročnej liečbe pristupujeme už po prvej epizóde, ak:
- majú poruchy nálady aj blízki príbuzní,
- vyskytol sa vážny samovražedný pokus,
- nedosiahli sme plnú remisiu ochorenia, alebo sú známky rezistencie na liečbu (antidepresíva nezaberajú),
- pacient má nad 65 rokov.
Dĺžku užívania antidepresív, najmä v prípade úzkostných porúch a reaktívnych depresií, ovplyvňuje aj prostredie, v ktorom sa človek pohybuje. Zjednodušene povedané – ak pretrváva veľká záťaž, ktorá viedla k vzniku depresií (resp. úzkostí), treba antidepresíva užívať stále.
Po odoznení záťaže možno lieky pomaly vysadzovať, samozrejme, po dohode s lekárom. Záťaž môže odoznieť sama od seba (napr. po uzdravení sa z ťažkej telesnej choroby), alebo ju odstránime my (splatíme dlhy), alebo posilníme svoju odolnosť voči nej (napr. začneme chodiť na individuálnu psychoterapiu).
Sú antidepresíva návykové?
Nie sú. Po ich náhlom vysadení, a hlavne pri dlhodobom užívaní, sa môžu objaviť príznaky, ako napätie, nevoľnosť, úzkosti, nervozita. Nejde však o príznaky abstinenčného syndrómu, ale o narušenie vytvorenej rovnováhy. Do niekoľkých týždňov by tieto príznaky mali odoznieť. Odporúčame preto – antidepresíva vysadzujte pomaly.
Ako spoznám, že antidepresíva zaberajú?
Budete sa cítiť lepšie. Nečakajte však eufóriu. Skôr dôjde k ústupu príznakov depresie, ako narušený spánok, výčitky, problémy so sústredením sa, „spraví“ sa vám nálada, opäť sa budeme „normálne“ radovať.
Čo sa stane, keď si zabudnem vziať lieky?
V prípade antidepresív, sa nestane väčšinou vôbec nič. Efekt antidepresív nastupuje až po niekoľkých týždňoch každodenného užívania, a výpadok jedného dňa sa väčšinou neprejaví.
Ak však antidepresíva neužívate viac dní za sebou, stúpa riziko návratu príznakov depresie alebo úzkosti. Pokiaľ si zabudnete zobrať liek v jeden deň, pokračujte nasledujúci deň. Dávky nezdvojujte! Ak si vezmete tabletku o niekoľko hodín skôr (alebo neskôr), nič sa nedeje.
Mýty o antidepresívach
- Po antidepresívach sa priberá. Väčšina antidepresív hmotnosť nezvyšuje. Pri depresii sa často stretávame s nechutenstvom, stratou na hmotnosti. Návrat na pôvodnú hmotnosť nemusí byť nežiaducim účinkom antidepresíva, ale známkou vyliečenia. Z bežne používaných antidepresív zvyšuje hmotnosť hlavne mirtazapín.
- Po antidepresívach budem ospalý. U väčšiny pacientov to neplatí, práve naopak. Pri depresii je často narušený spánok. Chorý je preto počas dňa nesústredený a unavený. Vďaka antidepresívam sa zlepší nočný spánok, čím sa zníži ospalosť počas dňa.
- Antidepresíva zmenia moju osobnosť. Antidepresíva, žiaľ, takúto moc nemajú. Inak by sme ich mohli využívať v liečbe porúch osobnosti. Antidepresíva „len“ pôsobia na príznaky depresií a úzkostí.
- Antidepresíva zaberajú hneď. Účinok na depresiu sa prejaví až o niekoľko týždňov. Pri niektorých antidepresívach (napr. trazodon, mirtazapín) môže nastať zlepšenie spánku už do niekoľkých dní.
- Antidepresíva vyriešia všetky moje problémy. Bodaj by to tak bolo. Antidepresíva „len“ otvárajú dvere, poskytujú priestor na zmenu. Tú musí urobiť každý sám za seba, no môže mu v tom pomôcť psychoterapeut. Pokiaľ človek vo svojom živote nič nezmení, po vysadení antidepresív sa potiaže môžu zase vrátiť.
Zdroj: Úryvok z knihy Příručka duševního zdraví (MUDr. Ladislav Polách a kolektív)
Preklad: jam
Ilustračné fotografie
