Prevencia
Prvá pomoc(Zdroj foto: AdobeStock.com)
“Ja nechcem ísť do školy! “
Táto veta spôsobila už nejednej matke nočné mory.
Ako sa vysporiadať so strachom dieťaťa zo školy?
Ak chceme pochopiť, prečo sa deti školy boja, musíme najskôr vedieť, čo je to vlastne strach.
Nové prostredie – nové situácie
Život každého človeka sa skladá z niekoľkých dôležitých míľnikov. V detstve sem zaraďujeme vstup do materskej školy, neskôr na základnú alebo strednú školu. Významné sú aj prvé zlé známky v škole, celoživotné priateľstvá, či prvé lásky.
Pre vývin zdravý vývin mladého človeka je najpriaznivejšie, ak zlomovými udalosťami prechádza bez výraznejších negatívnych skúseností. Vo veľkej miery to vie zabezpečiť aj samotný rodič, ktorý je najkompetentnejší v komunikácii so svojím dieťaťom.
Spomienky na školské obdobie sa líšia od človeka k človeku. Ľudia sa rozdeľujú na tých, ktorí školu milovali a radi na ňu spomínajú, a na tých, ktorí o nej nechcú už nič počuť.
Čo je strach a ako sa prejavuje?
Strach radíme medzi základné emócie – patrí k nášmu každodennému životu. Ide o nepríjemnú emóciu či znepokojenie z blížiaceho sa “zla”. Strach je sprevádzaný nielen nepríjemnými duševnými pocitmi, ale i rôznymi telesnými prejavmi:
- bolesť hlavy alebo brucha,
- zrýchlené dýchanie,
- búšenie srdca,
- zblednutie v tvári,
- poruchy spánku,
- iné.
Strach sa u človeka objavuje vtedy, keď sa nachádza v nebezpečenstve, či už v skutočnom alebo domnelom. Strach nás upozorňuje na blížiace sa nebezpečenstvo, preto je to veľmi dôležitá emócia.
Viete, čo sú 3 najčastejšie reakcie, keď sa bojíme? Útok, útek alebo strnutie. Tieto reakcie máme spoločné so zvieracou ríšou, u ľudí sú však oveľa komplikovanejšie. Veľkú úlohu tu zohráva genetika, prístup k životu či výchova.
Strach je dobrý, ale nesmie nás ovládať
Ľudský strach je z veľkej časti naučená schopnosť. Ak nás napadne a pohryzie veľký pes, môžeme sa začať báť všetkých psov. Ak sme mali autonehodu, môžeme sa báť riadiť auto, dokonca natrvalo odložiť vodičský preukaz.
V takýchto prípadoch hovoríme o osobnostných predispozíciách. Buď so strachom bojujeme, alebo pred ním utečieme. Preto ak sa dieťa naučí pracovať so strachom už v detstve, má dobré predpoklady na to, aby zvládlo každodenný stres v ďalšom živote.
A podobným spôsobom sa môže prejaviť aj strach zo školy. Napríklad, istý zážitok vyvolá u dieťaťa silnú negatívnu emóciu, čo ho ovplyvní natoľko, že sa začne školy báť. Alebo môže ísť o sériu menších nepríjemných podnetov, ktoré keď sa nahromadia, raz vyplávajú na povrch v podobe somatických a psychických ťažkostí.
Zaujímavosť: Strach sa významne odlišuje od úzkosti. Pre strach je charakteristické, že človek zažíva obavy z konkrétnej veci, činnosti alebo osoby. Úzkosť je strach z neznámeho. Nevieme popísať, prečo sa cítime nepríjemne a čo tento pocit vyvolalo.
Čo teda môže vyvolať strach zo školy?
Strach zo školy môže mať rôzne príčiny, preto musíme rozlišovať. Iný strach pociťuje predškolák, ktorý ešte v škole nebol, a iné pocity zažíva školák, ktorý už skúsenosti so školou má. Najskôr si popíšeme strach zo školy u predškolákov, pričom uvedieme 3 najčastejšie oblasti.
1. Zaradenie do nového prostredia a kolektívu
Strach u detí vo veku 6 – 7 rokov sa najčastejšie spája s novou rolou, o ktorej nevedia nič konkrétne. Deti majú pocit, akoby vstupovali na cudzie územie. Negatívne očakávania môže rodič zahnať tak, že sa bude s dieťaťom o škole pravidelne rozprávať. Môže mu hovoriť o vlastných pozitívnych skúsenostiach, vysvetľovať, ako to v škole vyzerá, koho tam dieťa stretne a podobne.
Dobrou prípravou sú napr. prechádzky do okolia školy, aby sa dieťa s prostredím pomaly stotožňovalo (hoci len spoza plota). Je dôležité, aby rodič dieťa úmyselne nezastrašoval: “Veď počkaj, keď pôjdeš do školy, tam ti takéto správanie nebudú tolerovať!”. Aj nevinné poznámky totiž môžu u dieťaťa vyvolať neopodstatnené obavy, dokonca odmietanie nástupu do školy.
2. Dieťa nechodilo do škôlky
U detí, ktoré nenavštevovali predškolské zariadenie, to môže byť náročnejšie. Dieťa prežíva strach z odlúčenia od matky alebo otca, s ktorými doteraz trávilo celý čas. Ak sa rodičia rozhodnú nedať dieťa do škôlky, je vhodné, aby sa pokúsili o iné sociálne začlenenie do kolektívu rovesníkov, napríklad v parkoch či detských kútikoch.
Tento krok má dvojaký význam. V prvom rade, dieťa spozná iné deti, ich zvyklosti, či správanie sa voči druhým. Takto dôjde k prirodzenej socializácii, takže nástup do školy môže prebehnúť bez ťažkostí. A po druhé, práve na ihrisku dieťa často spozná iné dieťa, ktoré bude navštevovať rovnakú školu. A keď bude mať v triede spolužiaka, ktorého už pozná, bude sa do školy tešiť.
3. Vplyv staršieho súrodenca
Strach zo školy môže u dieťaťu vyvolať aj jeho starší súrodenec. Napríklad ho zastrašuje tým, koľko sa bude musieť učiť, že bude mať zlú pani učiteľku a podobne. Vtedy sa musíme porozprávať so starším dieťaťom a vysvetliť mu situáciu. Keďže však starší súrodenec nie je vždy taký chápavý a tolerantný voči mladšiemu, ako by sme si želali, prichádzajú na pomoc vyššie uvedené intervencie.
Dobrou motiváciou pre mladšie dieťa býva to, keď ho povzbudzujeme, aby ukázalo staršiemu súrodencovi, že to dokáže, že sa bude dobre učiť, atď. Podstatné je, aby dieťa poznalo všetky pozitíva, ktoré vyplývajú z chodenia do školy – noví priatelia, nové knižky, hračky, vedomosti. Dieťa môže byť očarené napríklad tým, že bude poznať hodiny, vedieť si zrátať peniažky a podobne.
Strach zo školy u detí, ktoré do nej už chodia
Na rozdiel od predškolákov, školáci už majú isté skúsenosti so školou, s predmetmi, so spolužiakmi, s učiteľmi. Preto môže ísť o iný druh strachu. Najdôležitejšie je, aby sme vedeli rozlíšiť, či ide o “obyčajný” strach zo školy, alebo o tzv. školskú fóbiu, s ktorou už pracujú odborníci – detskí psychiatri, psychológovia, výchovní poradcovia, pedagógovia. Teraz si popíšme 6 najčastejších dôvodov, prečo má staršie dieťa strach zo školy.
1. Šikana v škole (od spolužiakov alebo iných detí zo školy)
Pri šikane sa stretávame s náročným procesom odhaľovania a dokazovania. Nie vždy vieme, kto šikanuje, akým spôsobom a čo tým chce dosiahnuť. Ak sa rodič dozvie, že jeho dieťa je šikanované, mal by sa obrátiť na školu a odborníkov (napríklad psychológov), nie na rodičov „malých tyranov.“ Keďže ide o veľmi rozsiahlu tému, v tomto článku sa jej nebudeme podrobnejšie venovať.
2. Strach z učiteľa (učiteľov)
Strach môže vyvolať príliš dominantný a direktívny učiteľ. Skúste sa s dieťaťom porozprávať, vypočujte si konkrétne situácie, ktoré u neho vyvolávajú strach. V prípade, že išlo o neprimerané zásahy pedagóga, kontaktujte jeho, aj vedenie školy.
Niekedy majú pravdu deti pravdu a učiteľ skutočne koná neprimerane. Niekedy však môžu deti situácie zveličovať, a preto dôverujte, ale preverujte. Buďte v pravidelnom kontakte s učiteľom. Pozná vaše dieťa aj z inej strany, než vy – ako pracuje v kolektíve, ako sa správa k iným deťom alebo autoritám.
3. Nezvládanie školských povinností
Nie každé dieťa je študijný typ a nie každé dieťa baví školská látka. Niektoré deti majú radšej napríklad manuálne činnosti, a to je v poriadku, no školské povinnosti si musia plniť. Nezvláda dieťa iba jeden konkrétny predmet? Nebavia ho domáce úlohy? Učivo je preň celkovo náročné?
Komunikujte s dieťaťom a zisťujte príčiny. Napríklad ak dieťa neznáša dejepis, skúste na internete nájsť rôzne videá a zaujímavosti, ktoré mu dejepis „skrášlia“. Pracujte spoločne, pochváľte dieťa aj za menšie úspechy, oceňte jeho snahu.
4. Problémy s učením
Často sa stáva, že dieťa zlyháva v škole, a vy neviete prečo. Doma sa s ním učíte celé hodiny, venujete mu čas a množstvo podnetov, a napriek tomu vám domov prinesie pätorky. Dieťa je potom frustrované, začne sa báť školy.
Každá porucha učenia potrebuje istý spôsob práce, čo vám už povedia konkrétni odborníci. Nebojte sa tejto diagnostiky, ide len o sériu testov, ktorými vedia odhaliť, na čom treba s dieťaťom pracovať. Obvykle pomôžu iné spôsoby učenia, napr. čítanie s porozumením, obraznejšie počítanie, úprava techniky písania atď.
5. Perfekcionistické rysy osobnosti a strach zo zlyhania
Dieťa, ktoré sa snaží byť “čistý jednotkár”, je s vysokou pravdepodobnosťou perfekcionista. Práve preto trpí stresom viac, ako ktokoľvek iný. Takéto dieťa sa neustále snaží niečo vylepšovať, aj najmenšiu chybu vníma ako osobné zlyhanie. Neučte deti dokonalosti, tá neexistuje. Ak sa však dieťa nájde v predmete, ktoré ho naplno zaujíma a baví, vyhrali ste na celej čiare.
6. Nátlak zo strany rodičov
Naša doba je zameraná na výkon. Výsledky sa pritom vyžadujú nielen u dospelých, ale aj u detí. Mať samé jednotky, v najhoršom prípade dvojky, navštevovať 3 krúžky do týždňa, cez víkend sa venovať 2 cudzím jazykom? Nie, neberte deťom ich detstvo, budú z nich smutní dospelí.
Stačí ubrať z požiadavok. Každý deň si nájdite čas na spoločnú zábavu, hrajte sa spolu, rozprávajte. Takto si vytvoríte dôverný vzťah s dieťaťom, ba čo viac – vychováte šťastného človeka.
Ako rozpoznať strach zo školy, keď dieťa mlčí
Je ľahšie, ak máte dieťa, ktoré príde domov a povie, že ho v škole šikanujú a ono sa bojí. To sa však stáva výnimočne. Všímavejší rodič dokáže rozpoznať, že sa s dieťaťom niečo deje, a to na základe rôznych príznakov:
- odmieta ísť do školy – opisuje ju negatívne, dramaticky,
- vidíte na ňom známky depresie, úzkosti,
- dieťa v škole plače,
- dieťa je agresívne, snaží sa byť v centre pozornosti,
- dieťa predstiera chorobu, ráno sa pravidelne sťažuje na bolesti,
- má problémy s nadväzovaním nových sociálnych vzťahov (aj mimo školu),
- trpí prehnanou sebakritikou, cíti sa menejcenné,
- má sklony k perfekcionizmu,
- túži byť doma, aby vraj nezmeškalo niečo dôležité v domácnosti.
Pokiaľ u dieťaťa pozorujeme telesné ťažkostí, ktoré sa objavujú vždy ráno, pri vstavaní do školy (bolesti hlavy, brucha, zvracanie), môže ísť o psychosomatické prejavy. Je dôležité, aby pediater o týchto ťažkostiach vedel a dieťa bolo sledované, resp. vyšetrené, čím sa vylúčia reálne zdravotné problémy.
Najdôležitejšia je komunikácia
Základom dobrého vzťahu medzi vami a dieťaťom je každodenná komunikácia. Zdá sa to ako jednoduchá vec, no nie je to vždy tak. Počúvať svoje dieťa, nie je to isté, ako ho vypočuť.
Viete, čo je dobrý signál, že vám dieťa dôveruje? Keď vám dokáže povedať pravdu, hoci vie, že ho bude čakať trest. Takto sa dieťa učí prijímať zodpovednosť za svoje chyby a činy, čím sa pomaly vyrovnáva dospelým.
Každý predebatovaný a vyriešený konflikt je predprípravou pre zrelú a šťastnú osobnosť. Myslite na to, že keď zosmiešňujete detské problémy, zosmiešňujete aj svoje dieťa. Deti síce žijú v inom svete ako my, dospelí, to však neznamená, že udalosti, ktoré vnímajú ako dôležité, sú hlúpe alebo nepodstatné.
Uvedomte si, že vaše dieťa bude chodiť do školy aspoň 12 rokov. To je veľmi dlhý čas, a zvlášť vtedy, keď v školskom prostredí nepretržite trpí. Budete sa tomu prizerať, alebo urobíte niečo pre to, aby vaše dieťa preplávalo školami bez psychickej ujmy?
