PríznakyBoľavé rameno, trasenie rúk, depresia… aj s takýmito ťažkosťami prichádzajú pacienti k neurológovi MUDr. Ivanovi Droppovi, primárovi Neurologického oddelenia NsP Brezno.
„Spomalenosť motoriky, to znamená pomalšie pohyby, šuchtavá chôdza, tras končatín, hlavy, celého tela…,“ vymenúva MUDr. Ivan Droppa rôzne príčiny, pre ktoré prídu do neurologickej ambulancie ľudia s podozrením na Parkinsonovu chorobu.
Jej prejavy môžu byť pritom pre laikov veľmi nezvyčajné – napríklad 90 % chorých má poruchu čuchu. Kto by povedal, že takáto zdanlivo banálna vec môže naznačovať neurologické ochorenie?
„Príznačný tras, ktorý je pre mnohých synonymom Parkinsonovej choroby, môže mať množstvo iných príčin, a tiež rozoznávame viaceré druhy trasu,“ zdôrazňuje s tým, že nie každé chvenie rúk znamená práve túto obávanú diagnózu. „Ďalším pomerne častým dôvodom, prečo sa ku mne dostanú pacienti, sú poruchy rovnováhy.“
Častejšie pády však tiež môžu mať rozličné vysvetlenia. Podľa neurológa sú pre Parkinsonovu chorobu typické špecifické druhy pádov alebo zakolísaní, ťah alebo pád dopredu a do strán.
„Niekedy je to naozaj na obozretnosti a informovanosti všeobecného lekára, ktorý si pospája viacero nenápadných prejavov, a získa podozrenie, že by mohlo ísť o Parkinsonovu chorobu. Napríklad, nie každý vie, že jedným z prejavov tohto ochorenia je depresia. Približne 30 – 40 % pacientov s Parkinsonovou chorobou má depresiu. To nie je zanedbateľné číslo,“ hovorí MUDr. Droppa.
Parkinsonova choroba je navždy
Choroba, ktorá dostala svoj názov po anglickom lekárovi v 19. storočí, je dodnes nevyliečiteľná. Je však liečiteľná, čo znamená, že jej príznaky sa dajú liečiť.
Odborníci teda hovoria o symptomatickej a substitučnej liečbe – určitými látkami sa príznaky ochorenia dajú tlmiť, zmierňovať, a zároveň sa telu dodávajú látky, ktoré mu chýbajú. V tomto prípade ide predovšetkým o dopamín.
Dopamín je látka stimulujúca nervové dráhy. Pri Parkinsonovej chorobe sa – ako základ liečby – používa prekurzor dopamínu – čiže látka, ktorá nie je dopamínom, ale v tele sa naň môže premeniť. Súčasná terapia ponúka lekárom pomerne široké možnosti rôznej farmakologickej, aj nefarmakologickej liečby.
„Esenciálnou liečbou Parkinsonovej choroby je levodopa, ktorá sa podáva viackrát denne. Najmä u mladších pacientov a v počiatočných štádiách ochorenia, sa namiesto levodopy pacienti liečia modernými preparátmi, tzv. agonistami dopamínu. U niektorých pacientov sa tieto lieky kombinujú, aby sa dosiahol ich lepší účinok. Levodopa a agonisty totiž účinkujú na rôznych úrovniach problému, a spolu majú synergický efekt. Samozrejme, k tomu sa môžu pridať rôzne ďalšie lieky, ktoré tlmia viaceré iné klinické príznaky tohto ochorenia,“ vysvetľuje MUDr. Droppa.
Ochorenie spočíva v poškodzovaní nervových buniek, ktoré sa nachádzajú hlavne v hlbokých štruktúrach mozgu a v jeho strednej oblasti (substancia nigra). Práve v substancii nigra sa u zdravého jedinca vytvára dopamín, ktorý je neuromediátorom, čiže akýmsi pomocníkom pri prenose vzruchov.
Ak je ho nedostatok, nervové signály sa nemôžu správne šíriť, a vzniká tras, poruchy rovnováhy, sťažuje sa hybnosť, alebo svaly dokonca stuhnú. V súčasnosti je na lekárovi, pre akú formu liečby sa u daného pacienta rozhodne – či bude kombinovať viaceré preparáty, alebo postačí monoliečba.
„V každej praxi to asi závisí od toho, akú má daný lekár skladbu pacientov, ale dalo by sa povedať, že pomer nových pacientov a dlhoročných je jedna k jednej. Podľa toho sa aj lieči iba agonistami (prvé štádium a ľahké príznaky) alebo levodopou či ich kombináciou (ťažšie klinické prejavy ochorenia),“ odpovedá neurológ na otázku, akých pacientov je najviac.
Prejavy Parkinsonovej choroby
Parkinsonova choroba sa prejavuje tzv. motorickými a nemotorickými príznakmi. K významným nemotorickým príznakom choroby patrí napríklad:
- potenie,
- slinenie,
- senzitívne príznaky (bolesť v ramene, bedre, bolesti svalov),
- syndróm nepokojných nôh.
MUDr. Ivan Droppa vyratúva aj ďalšie: „Napríklad aj nespavosť u starších ľudí môže byť prejavom iného problému. Nie vždy ale platí, že patrí k veku. Ľudia, ktorí po dvoch hodinách spánku nevedia zaspať, by sa mali hneď obávať, že trpia Parkinsonovou chorobu,“ približuje problematiku nemotorických príznakov odborník.
Nespavosť je iba jedným dielikom veľkej mozaiky, ktorá vypĺňa celkový diagnostický obraz. K nemotorickým prejavom ochorenia patrí tiež úporná obstipácia (zapekanie), ťažkosti s prehĺtaním alebo močením, posturálna hypotenzia (pokles krvného tlaku), niekedy demencia.
Niektoré príznaky sa dajú riešiť zmenou lieku, alebo zmenou spôsobu užívania daného lieku. Problémy s prehĺtaním alebo zábudlivosť pri užívaní lieku niekoľkokrát denne, sa dá vyriešiť trebárs výmenou tabletiek za náplasti.
„U tzv. rozliečených pacientov, teda takých, ktorí sa na Parkinsonovu chorobu liečia dlhší čas, sa tiež prejavuje fáza honeymoon (po anglicky svadobná cesta), čiže pomerne dlhý čas, keď liečba účinkuje relatívne dobre, pacient nemá nejaké závažné prejavy choroby, ktoré by ho mimoriadne obťažovali, alebo ak áno, dajú sa vykryť nejakou kombináciou liečiv. Po nej nasleduje fáza on-off (odomknutia a zamknutia). V nej mávajú pacienti krátkodobé alebo dlhodobejšie krízy, počas ktorých im tuhnú svaly, nevedia vstať z postele, zo stoličky, alebo sa dokonca nemôžu pohnúť,“ hovorí Droppa.
Za krátkodobú sa pritom považuje kríza trvajúca do pol hodiny, dlhodobá môže byť aj jeden – dva dni. Akinetická kríza sa rieši zmenou dávkovania liekov, alebo inou manipuláciou s liečbou.
Druhou podobou krízy je opak stuhnutosti – pacienti trpia nadmernými chaotickými pohybmi rúk alebo nôh, ktoré môžu až pripomínať zvláštny tanec, a nevhodne pôsobia hlavne na okolie. Aj tieto krízy sa riešia úpravou liečby. Ťažké formy ochorenia, pri ktorých je farmakologická liečba neúčinná, je možné zmierňovať aj chirurgicky – hĺbkovou stimuláciou mozgu.
„Premenlivosť príznakov je jedným z dôvodov, prečo sú pacienti s Parkinsonovou chorobou dispenzarizovaní, dlhodobo sledovaní. Hovoríme dokonca o titrovaní pacienta – drobnými úpravami dávkovania, formy a kombinácie liečby hľadáme stav, ktorý bude pre pacienta najpriaznivejší,“ dodáva špecialista.
Nežiaduce účinky
Opatrnosť je namieste aj vtedy, ak pacient trpí nadmernou spavosťou, má nutkanie na zvracanie, závraty, trpí srdcovo-cievnym ochorením alebo renálnou insuficienciou (ochorením obličiek). K ďalším vedľajším prejavom môžu patriť bolesti alebo kŕče svalov, depresia a v pokročilom štádiu aj demencia.
V niektorých štúdiách sa Parkinsonova choroba popisuje spolu s Alzheimerovou chorobou. K vedľajším účinkom liečby môžu patriť aj určité psychické poruchy alebo poruchy pamäti, ktoré sa podľa neurológa prejavia najmä vtedy, ak je dávka lieku priveľmi vysoká.
„Pacienti môžu mať divoké sny, a keď sa to dlhšie nerieši, dokonca aj nejaké vizuálne halucinácie. Je dôležité, aby pacient so svojím lekárom hovoril o všetkých ťažkostiach, ktoré ho trápia. Otvorenosť a dôvera by mali byť základom komunikácie medzi lekárom a chorým,“ upresňuje primár Neurologického oddelenia v Brezne.
Ilustračné fotografie
1 odpovedí na “Rôzne prejavy Parkinsonovej choroby”