Click here!

Inkontinencia: Muži, na slovíčko…

Podľa odborníkov stále pribúda mužov trpiacich únikom moču. Mnohí z nich ale tento problém taja. Skorá diagnostika však môže problém vyriešiť.

Únik moču je diskrétna téma, no lekári upozorňujú, že jej ignorovaním sa problém nevyrieši. Naopak, neliečená inkontinencia moču sa rokmi zhoršuje.

Podľa niektorých odhadov, až tretinu ľudí trpiacich únikom moču tvoria muži. Odborníci tiež upozorňujú, že tento chúlostivý problém môže byť prejavom vážnejších ťažkostí, napríklad rakoviny prostaty. Inkontinencia moču môže vzniknúť aj po prekonaní zápalov močovej sústavy, alebo pri cukrovke.

.>> Čítajte u nás: Rakoviny prostaty – všetko čo ste nechceli, ale musíte vedieť

„V posledných rokoch, vďaka preventívnym urologickým vyšetreniam u mužov, zaznamenávame nárast počtu nádorových ochorení prostaty. Vo väčšine prípadov ide o nádory zachytené vo včasnom štádiu, keď je možné radikálnym odstránením prostaty pacienta úplne vyliečiť,“ hovorí MUDr. Jozef Babeľa z II. Urologickej kliniky SZU vo FNsP F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici.

Práve operačné riešenie pokročilého štádia rakoviny prostaty nesie so sebou riziko vzniku inkontinencie moču (mimovoľný únik moču). Ani po takomto radikálnom zákroku však nie je všetko stratené.

Nepodceňujte prevenciu

Rakovina prostaty je na Slovensku tretím najčastejším zhubným nádorom u mužov. Rizikové faktory, spájané s týmto ochorením, sú:

– vek,

– dedičnosť,

strava,

– hormonálne zmeny,

– životné prostredie.

Začiatočné štádium tohto ochorenia zvyčajne nevyvoláva výraznejšie ťažkosti. Časom sa objavujú:

– problémy s močením,

– neschopnosť kompletne sa vyprázdniť,

– časté močenie (obvykle v noci),

– bolesti a pálenie pri močení,

– prítomnosť krvi v moči,

– chronická bolesť dolnej časti chrbta, panvy a hornej časti stehien.

Väčšina prípadov rakoviny prostaty sa vyskytuje u mužov vo veku nad 50 rokov. Preventívne vyšetrenie prostaty uhrádzajú zdravotné poisťovne (podľa platných právnych predpisov) každé tri roky od 50. roku veku, niektoré poisťovne však po štyridsiatke, každé dva roky.

Vyšetrenie vykonáva urológ. Kompletná preventívna urologická prehliadka zahŕňa:

– fyzikálne vyšetrenie,

– palpačné (pohmatové) vyšetrenie prostaty cez konečník,

– palpačné vyšetrenie semenníkov,

– ultrazvukové vyšetrenie močových ciest a obličiek.

.>> Čítajte u nás: Čo čítame z krvného obrazu

V priebehu preventívnej prehliadky sa odoberá krv na laboratórne vyšetrenie prostatického špecifického antigénu a kreatinínu, chemicky sa vyšetrí moč a močový sediment.

Nehanbite sa hovoriť

Počet pacientov trpiacich inkontinenciou moču varíruje pomerne široko. V literatúre sa uvádza výskyt tohto ochorenia v 2,5 až 87 %. Reálne sa podľa slovenských odborníkov toto číslo pohybuje medzi 2 – 10 %.

„Hodnotenie inkontinencie moču sa robí na základe štandardizovaného dotazníka, ako aj na základe počtu použitých vložiek za 24 hodín,“ upresňuje MUDr. Babeľa.

Po radikálnej prostatektómii, čiže bezprostredne po operačnom odstránení nádoru na prostate, býva inkontinencia moču závažnejšia, a časom sa jej frekvencia, ako aj závažnosť, znižuje.

„Reparačné procesy po tomto zákroku trvajú 12 mesiacov. Po uplynutí tejto doby je len minimálna šanca na ďalšie zlepšenie kontinencie – stav považujeme za definitívny,“ vysvetľuje urológ.

Únik moču sa dá riešiť

Bezprostredne po operácii je riešením použitie absorpčných inkontinenčných pomôcok (vložky). Ak inkontinencia pretrváva rok po operácii, je potrebné zhodnotiť jej závažnosť, a hlavne jej vplyv na kvalitu života pacienta.

Pri minimálnom úniku moču, ktorý sa vyskytuje len pri väčšom fyzickom zaťažení, nie je potrebný chirurgický zákrok. V takom prípade je postačujúce, aby pacient používal spomínané absorpčné pomôcky.

Ak však dochádza k úniku moču aj pri bežnej aktivite, napríklad pri chôdzi, možno uvažovať o chirurgickom riešení.

„V prípade, že pacientovi nekontrolovane a trvale uniká moč, bez ohľadu na fyzickú aktivitu, v noci, aj cez deň, riešením je implantácia tzv. umelého zvierača. Kontinencia je zabezpečená permanentným tlakom „manžety“ na močovú rúru. Každé močenie si vyžaduje deaktiváciu zvierača pacientom,“ objasňuje doc. MUDr. Ivan Minčík, primár Urologického oddelenia FNsP J. A. Reimana v Prešove.

Iným riešením je implantácia tzv. bulbouretrálneho slingu (ľudovo sa označuje aj ako „uropáska“). Ide o špeciálnu pásku, ktorá spevňuje močovú rúru, alebo zadnú časť močového mechúra.

„Existuje niekoľko typov slingov, fungujúcich buď na princípe kompresie močovej rúry, alebo tie novšie – na princípe repozície močovej rúry a spevnenia zadného kompartmentu, čo pomáha zvýšiť účinnosť zvierača,“ približuje odborník.

V podstate ide o podchytenie močovej rúry alebo močového mechúra, aby sa optimalizoval uhol medzi močovou trubicou a močovým mechúrom, a tým sa odstránila inkontinencia.

„V prípade správnej indikácie a nekomplikovaného priebehu je účinnosť oboch metód vysoká.“

Uropásky aj manžeta riešia únik moču

Umiestnenie slingov (teda spevňujúcich pások) a zavedenie umelého zvierača sa robí v celkovej alebo spinálnej anestéze. Operácia sa vykonáva plánovane, a vopred ju schvaľuje zdravotná poisťovňa.

Žiadosť o úhradu osobitne hradeného materiálu (v našom prípade slingu) nepodáva pacient, ale urologické pracovisko. Po schválení žiadosti poisťovňou sa určí termín operácie.

.>> Čítajte u nás: Vo svete bez bolesti: Nebojte sa narkózy

Výsledok operácie sa vyhodnocuje po odstránení močového katétra, čo je vo väčšine prípadov na druhý deň po operácii. V ideálnom prípade je pacient kontinentný, a dokáže voľne močiť. Môže nastať aj situácia, že pacient nie je schopný močiť.

„V takom prípade ponechávame močový katéter na 2 – 4 týždne. V prípade, že nedôjde k obnoveniu mikcie, potrebná je reoperácia, s korekciou uloženia slingu,“ vysvetľuje postup MUDr. Babeľa.

Môže nastať aj opačná situácia, keď únik moču pretrváva. Tento však býva zvyčajne mierneho stupňa.

V prípade väčšie úniku je možné dodatočne korigovať polohu pásky. Na definitívne zhodnotenie je potrebné počkať minimálne 2 – 3 mesiace, kým sa organizmus adaptuje na sling.

Ako každý iný operačný zákrok, aj umiestnenie slingov nesie určité riziká. Po operácii môže dôjsť k infekcii operačnej rany, čo môže viesť až k odstráneniu slingu. Podľa slovenských odborníkov sa to stáva výnimočne, a toto riziko sa snažia znížiť tým, že sa pred operáciou urobí kultivačné vyšetrenie moču.

„V prípade, že sa potvrdí infekcia v močových cestách, najprv ju potrebujeme dôsledne preliečiť antibiotikami. Okrem toho, každému pacientovi podávame profylakticky antibiotiká pred, ako aj po operácii,“ dodáva doc. Minčík.

Ďalšou možnou komplikáciou je erózia močovej rúry – je to vtedy, ak je tlak na močovú rúru príliš intenzívny. V takomto prípade je jediným riešením odstránenie slingu.

„V prípade, že sa sling fixuje pomocou závesu retropubicky, tzn. za lonovou kosťou, je väčšie riziko poranenia močového mechúra. Z tohto dôvodu je dnes väčšina slingov fixovaná transobturatórne.“

V prípade nekomplikovaného priebehu operácie je možné očakávať dlhodobý výsledok. Toto konštatovanie vychádza z údajov z pracovísk v zahraničí, kde majú s týmto typom operácie dlhšie skúsenosti. Jednoznačnú odpoveď na túto otázku v našich podmienkach tak môže dať až čas.

„Naše doterajšie výsledky sú však veľmi povzbudivé,“ uzatvára MUDr. Babeľa.

Ilustračné fotografie

Tento článok vyšiel v tohtoročnom Neuro magazíne číslo 1. Ak máte záujem o celý časopis, môžete si ho objednať po kliknutí na obrázok.


Pridaj komentár