Click here!

Vedci odhalili nové riziká dlhého spánku

Spíte denne menej ako 6 hodín, a predsa sa cítite sviežo? Alebo naopak, bez svojich minimálne deviatich hodín ani nevyleziete ráno z postele? Vedci z Britskej Univerzity Cambridge zistili, že spánok u dospelých, dlhší ako 8 hodín, môže súvisieť s vyšším rizikom vzniku mozgovej mŕtvice.

Najnovšie neurologické analýzy, v ktorých sledovali spacie návyky u 9 700 osôb (priemerný vek bol 62 r.), preukázali možné prepojenie medzi neprimeranou dĺžkou spánku a rizikom mŕtvice, teda mozgovej príhody. Až 46-percentne vyššia šanca vzniku mŕtvice bola zistená u „spáčov“, ktorí prespia viac ako 8 hodín denne, v porovnaní s ľuďmi spiacimi spravidla 6 – 8 hodín za noc.

No aj u príliš krátkych „spáčov“, teda asi menej ako 6 hodín, dochádza k zvyšovaniu stresových hormónov, a tým k zvyšovaniu krvného tlaku a taktiež rizika mŕtvice.

Yue Leng, výskumníčka z Cambridgskej Univerzity v Británii, objavila súvislosť aj v zmene dĺžky spánku a zistila, že riziko je až štvornásobne vyššie u dobrovoľníkov, ktorí menili svoj návyk a v prvom kole výskumu spali menej ako 6 hodín, a v druhom kole zasa viac ako 8 hodín. Vedci však ešte nevedia s istotou určiť, či je dlhý spánok príčinou, výsledkom, či predzvesťou hroziacej mozgovej príhody.

Rozhodne však nie je riešením, radikálne skracovať čas spánku.

Sú známe ďalšie ochorenia

Rozvoj diabetu, ľudovo cukrovky, je viac pravdepodobný u ľudí spiacich príliš krátko, či príliš dlho. V spánku tiež spaľujeme kalórie, no ukázalo sa, že pravidelný spánok, dlhý 9 – 10 hodín, zvyšuje náchylnosť ku vzniku obezity až o 21 %, a to bez súvislosti s príjmom kalórií. Bolesť hlavy býva častá po dlhom spánku, alebo u ľudí, ktorí majú „obrátený denný režim“, keď spia viac cez deň, a v noci menej.

Najdôležitejšia úloha sa tu prikladá tzv. serotonínu, látke, ktorá v mozgu pomáha prenášať elektrické vzruchy, niekedy nazývanej aj hormón šťastia, či pohody. Bolesti chrbta dokonca dnes nútia obmedzovať dlhý spánok na úkor športovej aktivity, lebo len pohyb má preukázateľne pozitívne výsledky. Ďalej to môžu byť depresia, či iné srdcovo-cievne dopady, ako napr. infarkt myokardu – srdcový infarkt.

Prečo vlastne spíme?

Presný dôvod, prečo a ako dlho spíme, je stále nejasný. Vieme, že spánok je nevyhnutnou súčasťou správneho vývinu mozgu u bábätiek a malých detí. Tí najmenší bežne prespia aj 10 – 14 hodín denne, z toho polovicu vo fáze REM spánku, kedy sa nám najviac sníva.

U dospelých zas môžeme hovoriť o akejsi regenerácii, aby nám mozog mohol fungovať počas dňa bez väčšej námahy, aby sme mohli čerpať nové informácie, učiť sa, či formovať nové veci, myšlienky. Spánok uľahčuje našej imunite boj s bežnými chorobami, ako je chrípka, či prechladnutie. Automaticky nám teda vzniklo presvedčenie, že čím dlhšie spíme, tým zdravšie žijeme.

No je to naozaj tak?

Spánok je pre naše telo rovnako dôležitý, ako dýchať, piť či jesť. Denne sa snažíme túto nevyhnutnosť „ubrzdiť“, napr. kávou či energetickými nápojmi. Avšak – nakoniec každý jeden z nás musí oči zavrieť a pospať si. Koľko teda spať, aby sme to neprehnali, a boli dostatočne oddýchnutí?

Dĺžka spánku závisí od veku, aktivity, či súčasného fyzického stavu. Počas spánku sa regeneruje nielen mozog, ale aj iné systémy, ako cievy (klesá krvný tlak) a srdce, ktoré je vystavené každodenným stresovým situáciám a neustále pohotovo reaguje (napr. zvýšením tepu).

Je prirodzené, že čím sme starší, tým menej spíme. Vedci to pripisujú klesajúcej hladine hormónu melatonínu. Stále je však záhadou, prečo to tak je, a prečo vôbec musíme spať.

Každý sme iný

Je samozrejmé, že každý máme individuálny režim, a vyhovuje nám niečo iné. Ak však spíte pravidelne viac ako 8 hodín, netreba preto zúfať! Dbajte o správny životný štýl. Zdravo sa stravujte, a najmä pravidelne vykonávajte športovú, či inú pohybovú aktivitu!

Niekedy stačí, keď radšej pôjdete pešo, do schodov, než sa pohodlne viesť autom či výťahom. Krv v cievach tak bude ľahšie prúdiť aj do tých najmenších kútov vášho tela a mozgu, a to je jeden z predpokladov, ako predísť mozgovej príhode a celkovo sa udržať v dobrej kondícii.

Autorka študuje na Lekárskej fakulte UK

V súťaži reprezentuje Bratislavský spolok medikov

Zdroje: http://www.webmd.com/sleep-disorders/guide/physical-side-effects-oversleeping?page=2

http://consumer.healthday.com/cardiovascular-health-information-20/misc-stroke-related-heart-news-360/long-sleep-time-higher-stroke-risk-696828.html

Ilustračné fotografie

PageLines-Baner-UP-2015.png

Pridaj komentár