Zdroj foto: www.stock.adobe.com
Porucha sluchu, hluchota alebo strata sluchu znamená úplnú alebo čiastočnú neschopnosť počuť zvuky. Príznaky môžu byť rôzne intenzívne – od miernych cez stredne závažné až po závažné. Pacient, ktorý stratil sluch, i keď len čiastočne, už nemusí porozumieť reči, najmä ak je okolo hluk. Osoby so stredne ťažkou hluchotou zvyčajne potrebujú načúvacie prístroje. Niektorí ľudia o sluch prišli úplne a pri komunikácii s ostatnými sa spoliehajú na odčítanie z pier alebo im pomáha posunková reč.
Aké choroby vyvolávajú problémy so sluchom?
Viete, z čoho sa skladá ucho?
Ako funguje sluch?
Aké typy straty sluchu existujú?
Ako sa zlý sluch lieči?
Pre koho je riešením kochleárny implantát?
Strata sluchu znamená čiastočné alebo úplné zníženie schopnosti počuť zvuky. Zhoršujúci sa sluch a dokonca i hluchotu môžu zapríčiniť niektoré choroby alebo okolnosti. Patria k nim:
- ovčie kiahne,
- cytomegalovírus,
- mumps,
- meningitída,
- kosáčikovitá anémia,
- syfilis,
- lymská choroba,
- diabetes – štúdie ukázali, že ľudia s cukrovkou majú väčšiu pravdepodobnosť straty sluchu,
- liečba tuberkulózy (TBC), streptomycín,
- hypotyreóza,
- artritída,
- niektoré druhy rakoviny,
- pasívne fajčenie.
Treba si tiež uvedomiť, že vnútorné ucho obsahuje najjemnejšie kosti v tele. Zhoršený sluch a hluchotu vyvolá aj poškodenie ušného bubienka alebo stredného ucha, a to hneď viacerými spôsobmi.
Strata sluchu verzus hluchota
Zlý sluch neznamená hneď hluchotu, ani to, že sa jej v budúcnosti nevyhnete. Veľmi dôležité je rozlišovať medzi rôznymi úrovňami straty sluchu. Strata sluchu znamená zníženú schopnosť počuť zvuky rovnakým spôsobom ako ostatní ľudia. O hluchote hovoríme, keď človek nerozumie hovorenej reči (ak nezapojí odčítavanie očami z pier hovoriaceho), a to ani v prípade, keď dotyčný kričí.
Hlboká hluchota je úplný nedostatok sluchu – pacient nedokáže vôbec rozpoznať žiaden zvuk.
Závažnosť poruchy sluchu odborníci hodnotia podľa toho, o koľko je potrebné zvýšiť hlasitosť, aby pacient zaznamenal zvuk.
Ako fungujú ľudské uši?
Zvukové vlny z vonkajšieho prostredia vstupujú do ucha, prechádzajú cez zvukovod a narážajú na bubienok, ktorý sa rozvibruje. Vibrácie z ušného bubienka prechádzajú do troch kostí známych ako kostičky stredného ucha. Vibrácie zachytia malé bunky v časti ucha nazvanej slimák a začnú sa pohybovať. Údaje o ich pohybe prechádzajú cez sluchový nerv do mozgu. Mozog spracuje tieto doručené dáta a my vieme povedať, čo počujeme.
3 základné typy straty sluchu
Prevodová strata sluchu
Vibrácie z vonkajšieho ucha neprechádzajú do vnútorného ucha, konkrétne do slimáka. Tento typ môže zapríčiniť nahromadený ušný maz, ušná infekcia so zápalom a hromadením tekutín, perforovaný alebo poškodený bubienok.
Infekcie uší, ako je napríklad zápal stredného ucha, môžu zanechať zjazvené tkanivo, čo znižuje funkciu bubienka. V dôsledku infekcie alebo úrazu sa neraz poškodia aj kostičky.
Senzorineurálna strata sluchu
Strata sluchu je spôsobená dysfunkciou vnútorného ucha, slimáka, sluchového nervu alebo poškodením mozgu. Najčastejšie sú na vine poškodené vlasové bunky v slimáku. Starnutím strácajú časť svojej funkcie a sluch sa zhoršuje.
Častou príčinou poškodenia vlasových buniek je dlhodobé vystavenie hlasitým, najmä vysokofrekvenčným zvukom. Žiaľ, poškodené vlasové bunky sa nedajú nahradiť. V súčasnosti sa výskum zameriava na využitie kmeňových buniek na pestovanie nových vlasových buniek.
Senzorineurálna úplná hluchota zvyčajne vzniká v dôsledku vrodených deformácií, infekcií vnútorného ucha alebo úrazu hlavy.
Zmiešaná strata sluchu
Ide o kombináciu prevodovej a senzorineurálnej straty sluchu. Niekedy pomôže obnoviť sluch chirurgický zákrok, no nie vždy je účinný.
Hluchota a reč
Strata sluchu ovplyvňuje aj schopnosť hovoriť, samozrejme, vplyv závisí od toho, kedy k nej dôjde. Ak dieťa nepočuje úplne alebo čiastočne ešte predtým, ako sa naučí hovoriť a rozumieť reči, hovoríme o prelingválnej hluchote. Tieto deti majú zvyčajne počujúcich rodičov a súrodencov. Mnohí sa rodia aj do rodín, ktoré vôbec nepoznali posunkovú reč. Preto je vývoj jazyka pomalší a náročnejší.
Dobrou správou je, že ak deti s prelingválnou hluchotou dostanú kochleárny implantát pred dosiahnutím veku 4 rokov, majú šancu úspešne si osvojiť reč.
Reč a schopnosť používať sociálne podnety spolu veľmi úzko súvisia. Preto u detí s poruchou sluchu často dochádza nielen k oneskorenému vývinu reči, ale aj k spomaleniu sociálneho vývinu a neraz aj k sociálnej izolácii.
Jednostranná a obojstranná hluchota
Jednostranná hluchota sa vzťahuje na poruchu sluchu len na jednom uchu, zatiaľ čo obojstranná hluchota je porucha sluchu v oboch ušiach.
Pre ľudí s jednostrannou poruchou sluchu je ťažké viesť rozhovor, ak je druhá osoba na ich strane nepočujúceho ucha. Taktiež ťažšie rozumejú v hlučnom prostredí. Ak však v pozadí nie je hluk, má osoba s jednostrannou hluchotou prakticky rovnaké komunikačné schopnosti ako zdravo počujúci človek.
Príznaky poruchy sluchu
Príznaky poruchy sluchu závisia od príčiny. Niektorí ľudia sa narodia už s poškodeným sluchom alebo hluchotou, iní náhle ohluchnú v dôsledku nehody alebo choroby. U väčšiny ľudí príznaky hluchoty prichádzajú postupne.
Štyri stupne hluchoty
Existujú štyri stupne hluchoty alebo poruchy sluchu:
- Mierna hluchota alebo mierna porucha sluchu: dokážete rozpoznať zvuky iba medzi 25 a 29 decibelmi (dB). Môže byť pre vás ťažké porozumieť slovám, ktoré hovoria iní ľudia, najmä ak je v pozadí veľa hluku.
- Stredná hluchota alebo stredne ťažká porucha sluchu: dokážete rozpoznať zvuky iba medzi 40 a 69 dB. Sledovanie rozhovoru pomocou sluchu je bez použitia načúvacieho prístroja veľmi ťažké.
- Ťažká hluchota: počujete iba zvuky nad 70 až 89 dB. Pri komunikácii potrebujete buď čítať z pier, alebo používať posunkovú reč, aj keď máte načúvací prístroj.
- Hlboká hluchota: Každý, kto nepočuje zvuk pod 90 dB, má hlbokú hluchotu. V takomto prípade nepočujete vôbec nič, bez ohľadu na úroveň decibelov. Komunikácia sa uskutočňuje pomocou posunkovej reči, čítania z pier alebo čítania a písania.
Ako sa diagnostikuje zhoršený sluch?
Ak máte podozrenie, že s vaším sluchom nie je niečo v poriadku, navštívte lekára. Po vstupnom rozhovore vás vyšetrí otoskopom – nástrojom, ktorý umožňuje preskúmať vnútro ucha. Vďaka tomuto prístroju môže zistiť napríklad: zablokovanie spôsobené cudzím predmetom, poškodený ušný bubienok, nahromadenie ušného mazu, infekciu vo zvukovode, zápal stredného ucha, kožný výrastok za bubienkom, tekutinu vo zvukovode.
Ak nenašiel žiaden evidentný problém, podstúpite ďalšie testy (audiometrický test, test kostného oscilátora), ktoré robia ORL lekár a audiológ.
Sluchové pomôcky: načúvacie prístroje
Pre mnohých pacientov so zhoršenou schopnosťou počuť sú záchranou v bežnom živote načúvacie aparáty. Je nepopierateľné, že zvyšujú kvalitu života.
Existuje niekoľko typov načúvacích prístrojov. Majú rôzne veľkosti, obvod a výkon. Tieto zariadenia neliečia hluchotu ani poruchy sluchu, ale zosilňujú zvuk, ktorý vstupuje do ucha. Sú zložené z batérie, reproduktora, zosilňovača a mikrofónu. Dnešné načúvacie prístroje sú veľmi malé, diskrétne a zmestia sa aj do ucha. Moderné verzie dokážu rozlíšiť hluk v pozadí od zvukov v popredí, ako je napríklad reč.
„Strojček do uší“ však nie je vhodný pre osoby s hlbokou hluchotou.
Čo je to kochleárny implantát
V prípade, že váš ušný bubienok a stredné ucho fungujú správne, môže vám pomôcť kochleárny implantát. Je to tenká elektróda, ktorá sa vloží do špirálovitej časti vnútorného ucha – slimáka, odborne kochlea. Pomocou malého mikroprocesora umiestneného pod kožou za uchom vytvára elektrinu a stimuluje nervové bunky.
Kochleárny implantát je určený pre pacientov, ktorých porucha sluchu je spôsobená poškodením vlasových buniek v slimáku. Implantáty zvyčajne zlepšujú porozumenie reči. Najnovšie kochleárne implantáty majú technológiu, ktorá pomáha pacientom užívať si hudbu, lepšie rozumieť reči aj pri hluku v pozadí a môžu ich využívať aj pri plávaní.
Deťom sa zvyčajne dávajú kochleárne implantáty do oboch uší, dospelí majú zvyčajne iba jeden.
Ako si chrániť uši?
Problémom so sluchom, ktoré vznikajú pri narodení, alebo poruchám sluchu v dôsledku chorôb či nehôd zabrániť nevieme. Môžeme však urobiť niečo na ochranu sluchu – zníženie rizika straty časti sluchu:
- Ak trávite dlhý čas vo veľmi hlučnom prostredí, používajte štuple do uší alebo protihlukové slúchadlá – dlhodobé vystavenie hluku nad 85 dB (hlasitosť bežnej kosačky) môže nakoniec spôsobiť stratu sluchu.
- Televízor, rádio, prehrávače hudby a hračky nenastavujte na príliš vysokú hlasitosť. Deti sú obzvlášť citlivé na škodlivé účinky hlasnej hudby. Hlučné hračky môžu ohroziť sluch detí.
- Nepoužívajte do uší vatové tampóny ani tyčinky na čistenie ušného mazu, zvyčajne urobia viac škody ako úžitku.
Ako teda čistiť uši?
Vonkajšiemu uchu prospieva čistenie počas sprchovania, stačí na to trocha mydla, vody a handrička. Buďte jemní. Samotný zvukovod nie je vo väčšine prípadov potrebné čistiť. Počas umývania vlasov alebo sprchovania sa do zvukovodu dostane dostatok vody na uvoľnenie nahromadeného mazu. Ten sa väčšinou uvoľní a vypadne sám, keď spíme. Vstup do ucha si môžete ráno jemne utrieť mäkkou vreckovkou.
Zdroje:
https://www.mayoclinic.org/diseases-conditions/hearing-loss/symptoms-causes/syc-20373072
https://www.healthyhearing.com/help/hearing-loss
https://my.clevelandclinic.org/health/diseases/17673-hearing-loss
https://www.hearingloss.org/hearing-help/hearing-loss-basics/types-causes-and-treatment/
https://www.medicalnewstoday.com/articles/249285