(Zdroj foto: Stock.adobe.com)
Kto by už nepoznal frázu „úsmev lieči“? Spomenieme ju, keď je niekto smutný, alebo keď potrebuje podporiť.
Úsmev a smiech nie sú maličkosti, ktorými si iba zlepšujeme náladu. Dokážu omnoho viac.
Viete, čo sa skrýva za pojmom „terapia smiechom“? Je to návod, ako sa zasmiať, aj keď vám do smiechu vôbec nie je.
Čo je terapia smiechom?
Prečo je smiech zdravý?
Pomôže smiech pri rakovine a iných vážnych stavoch?
Na čo sa pripraviť u terapeuta?
Môže liečba smiechom uškodiť?
Čo je terapia smiechom?
Liečba smiechom sa neznalému môže javiť ako niečo „cirkusantské“, teda čosi, čo zlepšuje náladu iba na chvíľu, ale v konečnom dôsledku nemá na zdravie veľký vplyv. Z odstupu to vyzerá ako krátkodobý trik, ktorý má rozveseliť úzkostných a depresívnych ľudí.
Dá sa povedať, že liečivej sile smiechu už neveríme. Na rozveselenie – prečo nie? Ale ako terapeutická metóda? To už trošku preháňate.
Možno radšej „hlceme“ antidepresíva, alebo si „zlepšujeme“ náladu tradične alkoholom, dokonca drogami. Kam nás to privedie, o tom netreba dlho hovoriť.
Základ liečby smiechom – endorfíny
Vždy, keď sa smejeme, telo uvoľňuje endorfíny – „hormóny šťastia“. Tie potláčajú stres. Vieme, že endorfíny sa uvoľňujú aj pri cvičení – preto tá dobrá nálada po tréningu.
Smiechom sa však uvoľňuje oveľa viac endorfínov, a úplne bez námahy. Najzaujímavejšie na tom je, že telo nedokáže rozlíšiť, či sa smejeme alebo usmievame prirodzene alebo falošne!
Vyplavenie endorfínov je teda výsledkom akéhokoľvek smiechu – od srdca, i toho umelého. Práve na tomto poznatku je založená terapia smiechom.
Endorfíny sú známe aj ako blokátory bolesti. Okrem toho, pri smiechu si dobre precvičíme tvárové svaly. Aj preto sa hovorí, že smiech omladzuje.
Stres – základ fyzických problémov
Ak si myslíte, že smiech má len psychický efekt, mýlite sa. Dnes už vieme, že ak sa v našich životoch hromadí negatívna energia a neventilujeme ju, nezmizne len tak, ale odzrkadlí sa to na fyzickej úrovni. Samozrejme, nie pozitívne.
Samotný stres dnes stojí za mnohými, aj veľmi vážnymi diagnózami. Na začiatku sme ubití iba na duši, ale časom sa všetko prejaví aj na tele. Napríklad, v strese sa automaticky hrbíme. Prvý príznakom stresu sú potom bolesti chrbta.
Úloha terapeuta pri liečbe smiechom
Terapia smiechom nie je to isté, ako zábavný večer pri humornom filme alebo na párty. Je to seriózna záležitosť, ktorú by sme mali brať s plnou vážnosťou.
Aj keď smiech nikdy neuškodí, ak chcete dosiahnuť najlepšie výsledky, oslovte certifikovaného terapeuta. Existujú 2 formy terapií – skupinové a individuálne.
Skupinové terapie majú väčší efekt najmä preto, že sa ľahšie uvoľníte, keď vidíte, ako pracujú ostatní. Navyše, smiech je nákazlivý. Lekcia sa začína rozcvičkou, po ktorej nasledujú aktivity a situácie, ktoré majú vyvolať smiech, dokonca rôzne druhov smiechu.
Ak sa však cítite lepšie osamote, vyberte si individuálnu terapiu. Ibaže, málokto sa dokáže zasmiať len tak „z ničoho nič“, najmä ak na to nemá dobrý dôvod alebo náladu.
A práve to je úloha terapeuta. Ide totiž o to, aby sme vedeli smiať „pre nič za nič, alebo sa smiali častejšie, možno aj bez zjavného dôvodu.
Existujú dôkazy, že liečba smiechom funguje?
Za otca „gelotológie“ (z gréckeho slova gelos – smiech) je považovaný Dr. William F. Fry, psychiater zo Stanford University v Kalifornii. Fyziologické účinky smiechu začal skúmať na konci 60. rokov 20. storočia.
Fry dokázal, že „veselý smiech“ je skvelým telesným cvičením, zároveň znižuje predpoklad infekcií dýchacích ciest. Americký lekár tiež zdokumentoval vplyv smiechu na tvorbu endorfínov.
V 70. rokoch minulého storočia pribúdali ďalšie dôkazy v prospech smiechu. Novou terapiou sa začali zaoberať viacerí uznávaní lekári. Jedným z nich bol Dr. Lee Berk z Loma University Medical Center v Kalifornii.
Berk dokázal, že smiech vyháňa kortizol a podporuje imunitu
Berk v roku 1989 testoval účinky smiechu na zdravých mužoch. Polovica z nich sledovala hodinovú komédiu, druhá polovica nie.
Vzorky krvi potvrdili, že hladina kortizolu u tých, ktorí sledovali komédiu, rýchlo klesala. A v druhej skupine takmer vôbec. Na vysvetlenie, kortizol je „hormón stresu“.
Nejde však len o psychické účinky. Berkove výskumy ukázali, že so smiechom rastie aj počet imunitných buniek, ktoré odrážajú vírusové a nádorové bunky. Dlhodobý stres ich – naopak – ničí.
Čo to znamená? Že smiech je veľmi príjemným prostriedkom na podporu imunity. Pripíšte si ho teda k cesnaku, zázvoru, slepačej polievke a pohybu.
Smiech je rozcvičkou pre pľúca
Ďalším pozoruhodným faktom je to, že smiech posilňuje pľúca. Štúdia vedcov z University of Michigan ukázala, že len 20 sekúnd smiechu je pre pľúca rovnako dobrých, ako 3 minúty na veslovacom trenažéri.
Joga smiechu
Hoci boli terapeutické účinky smiechu študované od 70. rokov minulého storočia, až indický lekár Dr. Madan Kataria dosiahol, že sa terapia smiechom – konkrétne joga smiechu, dostala na verejnosť.
Dr. Kataria sa najviac zaslúžil o to, aby sme terapiu smiechom konečne zobrali vážne. Tento všeobecný lekár založil v roku 1995 vôbec prvý klub smiechu na svete. Dnes existuje viac ako 5 000 klubov smiechu v 60 krajinách sveta.
Joga smiechu a dýchanie
Joga smiechu je unikátne cvičenie, pri ktorom spájame zámerný smiech s hlbokým dýchaním. Tým podporíme uvoľňovanie endorfínov, ktoré vyháňajú z tela stresové hormóny, adrenalín a kortizol. Jogy smiechu má pozitívny vplyv aj na krvný obeh a trávenie.
Pomôže smiech aj pri rakovine?
Je množstvo situácií, keď nemáme na smiech alebo humor ani len pomyslenie. No ak si práve vtedy pomôžeme humorom, výrazne zmiernime stres. Keď sa napríklad dozviete, že máte rakovinu, môžete si zvoliť dve cesty:
- ponoríte sa do depresie – a potom bude váš boj s rakovinou ešte ťažší,
- zvolíte pozitívne myslenie – a získate viac energie na boj s chorobou.
Terapia smiechom je určená pre všetkých
Ako už zrejme tušíte, táto terapia je vhodná pre každého. Veď koho by mohol smiech ohroziť? Väčšina certifikovaných terapeutov však využíva smiech hlavne na zmiernenie stresu a uvoľnenie napätia.
Čo smiech lieči? Čo môžete očakávať od terapie?
- psychické povzbudenie,
- zvýšenie sebavedomia,
- lepší svalový tonus,
- prekrvenie srdca a ciev,
- vyššia hladina kyslíka v krvi,
- väčší objem pľúc.
Vedľajšie účinky terapie smiechom
Terapia smiechom je dosť intenzívna, takže po hodinovej lekcii môžete cítiť ľahké točenie hlavy (najmä ak sa smejete v ľahu). Terapiu radšej neskúšajte, ak ste nedávno podstúpili chirurgický zákrok v oblasti hrudníka alebo brucha, ani v pokročilých štádiách tehotenstva.
Samozrejme, bežný smiech vám neublíži, ale hodina každodenného „smiechového“ tréningu môže byť v týchto prípadoch nebezpečná. Počkajte, kým sa zotavíte, respektíve porodíte (a zotavíte sa).
Smejte sa, hoci sa vám nechce. Aj bez terapeuta
Z dlhodobého hľadiska vás terapia smiechom naučí, že sa môžete smiať aj vtedy, keď nie ste šťastní. Aj ľudia okolo vás budú mať prospech z vášho smiechu – bude sa to šíriť ako infekcia.
Smiech zoči-voči hnevu, stresu alebo úzkosti, je tou najvyššou ligou. Ak z rôznych dôvodov nechcete absolvovať terapiu u odborníka, pozrite si online návody, ktoré vás prevedú základmi.
Alebo jednoducho, pozerajte viac kvalitných komédií. A skúste byť viac „nad vecou“. Netrápte sa už pre veci, ktoré nedokážete zmeniť. Radšej sa na svojej bezmocnosti zasmejte.
Viete o tom, že deti sa smejú asi 400-krát denne, kým dospelí priemerne len 15-krát?
Zdroje:
- https://www.theguardian.com/lifeandstyle/2008/jul/06/healthandwellbeing4
- https://www.lifeatwork.sk/index.php/pristupy/joga-smiechu
- https://www.skillsyouneed.com/ps/therapeutic-laughter.html
- https://royalsocietypublishing.org/doi/full/10.1098/rspb.2011.1373
- https://science.howstuffworks.com/life/laughter-therapy.htm