PríznakyZdroj foto: www.stock.adobe.com
Každý z nás pozná EKG vyšetrenie, ale viete, čo je to EMG? Názov takmer rovnaký, no ide o diametrálne odlišné vyšetrenie. EMG odhaľuje hlavne neurologické a svalové poruchy. Zdravý človek ovláda svaly pomocou nervov. Bez zdravých nervov by sval nemohol fungovať. Ale platí to aj naopak – nervy by nič nevykonali bez zdravých svalov.
Správnu funkciu „tandemu“ svaly-nervy môže narušiť úraz, zápal, nadmerný tlak, toxické látky, ale aj vrodené vývojové chyby.
Čo je to EMG?
Aké ochorenia odhalí?
Ako sa pripraviť na EMG vyšetrenie?
Kedy budete vedieť výsledky?
Má EMG aj nežiaduce účinky?
Aké ďalšie testy vám môže lekár odporučiť?
Čo je EMG vyšetrenie?
Elektromyografia (EMG) je diagnostická procedúra, ktorou sa skúma zdravie svalov, ale tiež nervových buniek, súvisiacich s činnosťou svalov. Vďaka signálom, ktoré EMG prístroj prekladá do reči grafov a čísel, lekár veľmi presne a pomerne rýchlo stanoví diagnózu.
Elektromyografické vyšetrenie odhalí prítomnosť, umiestnenie, stupeň i rozsah poškodenia. Zhodnocuje sa stav periférnych nervov, teda takmer všetkých nervov v tele, okrem mozgu a miechy. Práve takto lekári odhalia mnoho nervových a svalových porúch, alebo ich kombinácie.
Kedy vám lekár odporučí EMG vyšetrenie?
Najmä vtedy, ak máte príznaky nejakej svalovej, nervovej alebo neuromuskulárnej poruchy, resp. choroby. Najčastejšie je to brnenie, resp. jemné tŕpnutie, necitlivosť, stuhnutosť svalov, nedobrovoľné zášklby (tiky), svalová bolesť alebo slabosť, až paralýza končatín.
Vo všeobecnosti neurológ odporučí vyšetrenie EMG, ak má podozrenie na tetániu, polyneuropatiu, poškodenie periférnych nervov (či nervových koreňov pri hernii disku), alebo poruchy nervovo-svalového prenosu.
EMG najčastejšie odhalí tieto choroby a poruchy:
- svalové poruchy – napríklad svalová dystrofia,
- myasténia gravis,
- radikulopatia,
- poruchy periférneho nervu – hlavne syndróm karpálneho tunela,
- nervové poruchy – napr. amyotrofická laterálna skleróza.
Ako sa pripraviť na EMG vyšetrenie?
Vopred informujte lekára o všetkých liekoch, ktoré užívate na predpis, najmä ide o lieky na zrážanlivosť krvi. Takisto mu povedzte o všetkých voľnopredajných liekoch. V prípade, že máte kardiostimulátor alebo implantovaný defibrilátor, opäť to nezamlčte.
Predovšetkým defibrilátor je absolútnou kontraindikáciou k vyšetreniu. Vtedy vám lekár EMG vyšetrenie pravdepodobne neodporučí. Príprava na samotné vyšetrenie nie je zložitá, ale oplatí sa ju dodržať:
- minimálne 3 hodiny pred zákrokom nefajčite, nepite kofeínové a energetické nápoje,
- doma sa dôkladne umyte, ale nepoužívajte žiadne krémy,
- zvoľte pohodlné oblečenie – lekár tak získa ľahší prístup k vyšetrovanému miestu (na niektorých klinikách dostanete nemocničné oblečenie).
Ak ráno užívate lieky na upokojenie, alebo horčík, v deň vyšetrenia ich vynechajte.
Ako prebieha EMG vyšetrenie?
Ľahnete si na lôžko, alebo sadnete do sklopeného kresla. Lekár vám na kožu umiestni malé senzory, tzv. povrchové elektródy, ktoré budú posudzovať, či vaše motorické neuróny dokážu vysielať elektrické signály. Po skončení vyšetrenia lekár elektródy z kože odoberie.
Na druhú časť vyšetrenia sa používa tzv. elektromyografická ihla. Je to ihlová elektróda, ktorú vám lekár vsunie priamo do svalového tkaniva (nebojte sa, predtým ju dezinfikuje). Počas vpichovania ihly môžete cítiť mierne nepohodlie, alebo miernu bolesť.
Cieľom vyšetrenia je vyhodnotenie aktivity svalu, keď je v pokoji, a potom aj pri kontrakcii. Ihly sú veľmi tenké a elektrický prúd je slabý, takže nič špeciálne necítite. Môžete si všimnúť na len reakcie svalu na impulz. Po vyšetrení lekár ihlu vyberie.
Pri oboch vyšetreniach vysielajú elektródy do vašich nervov slabé elektrické signály. Celá procedúra trvá 30 až 60 minút, v niektorých prípadoch aj kratšie – podľa konkrétneho problému a testovanej oblasti).
Aké sú riziká EMG vyšetrenia?
Elektromyografia je vyšetrenie s minimálnym rizikom. Potom však môžete pociťovať bolesť v testovanej oblasti, ktorá môže trvať aj niekoľko dní. V zriedkavých prípadoch sa vyskytuje mravčenie, podliatiny, opuchy na miestach vpichu ihly.
V prípade, že cítite intenzívnejšiu bolesť, alebo sa opuch zväčší, konzultujte stav s lekárom. Vyšetrenie nijako nebráni pacientovi v ďalších aktivitách ani výkonoch – môžete pokračovať vo svojom bežnom programe.
Kedy budete vedieť výsledky?
Väčšina lekárov má výsledky hneď po zákroku – spravidla vidia krivku už na monitore, tak ju môžu priamo vyhodnotiť. Ak vám EMG odporučil iný lekár, ako vyšetrujúci, výsledky sa dozviete od neho. Ďalší postup závisí od toho, či sú výsledky dobré, alebo nie.
Čo znamenajú výsledky?
Pokiaľ EMG vyšetrenie odhalilo akúkoľvek elektrickú aktivitu vo svalov v stave pokoja, môžete mať svalovú poruchu, resp. poruchu, ktorá ovplyvňuje nervy vo svaloch. Vylúčiť sa nedá ani zápal (spôsobený poranením).
Ak EMG prístroj zaznamenal abnormálnu elektrickú aktivitu počas svalových kontrakcií, často ide o nervové poruchy – amyotrofická laterálna skleróza, herniovaný disk alebo syndróm karpálneho tunela.
Je možné, že na potvrdenie diagnózy budete musieť absolvovať ďalšie vyšetrenia alebo liečebné postupy. Prosím, spolupracujte s odborníkmi, nehnevajte sa na nich, že sú dôslední.
Pre zaujímavosť:
Vedeli ste, že prvé EMG vyšetrenie, hoci trochu nedokonalé, siaha do konca 18. storočia? S elektrickou energiou a so stehnami žiab experimentoval v tom čase taliansky lekár a prírodovedec Luigi Galvani. Zistil, že elektrický podnet vyvolá stiahnutie svalových vlákien.
Prirodzená elektrická aktivita, ktorá vzniká pri stiahnutí svalov, bola u človeka zistená až v polovici 19. storočia. Samotný pojem „elektromyografia“ sa začal používať v roku 1976.
Neuromuskulárne ochorenia a EMG
EMG vyšetrenie je dôležitou súčasťou diagnostiky neuromuskulárnych ochorení. Lekári takto ľahšie odhaľujú abnormality svalov a nervov, ktoré by sa pri iných metódach nemuseli ukázať. Viaceré štúdie potvrdili veľký význam EMG pri vyhľadávaní neuromuskulárnych ochorení.
Pri mnohých neuro-svalových ochoreniach je však potrebná spolupráca viacerých odborníkov. Okrem neurológa, sa často zapája aj interný lekár, fyzioterapeut, ortopéd, chirurg, neurochirurg, reumatológ, urológ, dokonca neraz aj očný lekár, či psychiater.
Ďalšie metódy, ktoré upresnia neuromuskulárne ochorenie:
- biopsia malej časti kože – na laboratórne preskúmanie nervových vlákien,
- záťažový test – pri poruchách, ktoré ovplyvňujú metabolické funkcie svalov,
- kvantitatívne senzorické testovanie – pri diagnostike a monitorovaní polyneuropatií,
- krvné testy – na upresnenie typu neuromuskulárnej poruchy,
- lumbálna punkcia – odobratie vzorku mozgomiechového moku – na upresnenie typu neuromuskulárnej poruchy,
- magnetická rezonancia,
- nervové alebo svalové biopsie – odber malej časti svalu alebo nervu.
Dobrá rada na záver
Kým neviete, čo vám naozaj je, nesnažte sa svoj stav liečiť voľnopredajnými preparátmi, domácimi receptmi, či liekmi z e-shopov, ktoré nemajú žiaden certifikát. Nikdy nemáte istotu, že vyriešia váš zdravotná problém, a ešte menej viete, či vám neuškodia. Verte radšej modernej diagnostike – napríklad aj EMG vyšetreniu.
Podporujeme projekt:
Viac informácií a kontakty na motivátorov nájdete na www.smesirovni.sk.
Zdroje:
healthline.com,
brighamandwomens.org,
kardioklub.biznisweb.sk,
sciencedirect.com.
