Baktérie, huby, červy, vírusy: Ako odstrániť patogény z nášho tela?

Baktérie nie sú jediné mikroorganizmy, s ktorými sme každodenne v kontakte. Rovnako nás môžu „napadnúť“ huby, prvoky, vírusy či červy. Väčšinou sa s nimi vieme sami vyrovnať, ale niekedy sa tieto malé beštie zahniezdia v našom organizme bez toho, že by sme o tom vedeli. Vtedy môžu byť nebezpečné.

Viete o tom, máte telo plné mikroorganizmov?
Čo ohrozuje tráviaci trakt?
Ako funguje imunitný systém?
Prečo netreba hneď užívať antibiotiká?
Ktoré patogény sú najrozšírenejšie?

Predpokladá sa, že každý živý organizmus na našej planéte je objektom nejakého typu infekcie alebo parazitizmu. Z pohľadu hostiteľa patogény vnímame nepriateľsky. Považujeme ich za útočníkov, ktorí napádajú naše telo a spôsobujú nám rôzne ochorenia.

Avšak patogén, ako každý iný organizmus, sa proste snaží prežiť a rozmnožovať sa. Žiť na úkor hostiteľského organizmu je bezpochyby veľmi atraktívna a pohodlná stratégia.

Ľudský hostiteľ znamená na živiny bohaté, teplé a vlhké prostredie, so stabilnou telesnou teplotou. Navyše sa neustále sa obnovuje. Niet divu, že mnohé z nich si vyvinuli schopnosť nielen prežívať, ale aj množiť sa v tomto výhodnom útočisku.

Vlastných buniek máme menej ako baktérií a iných mikróbov

Naše telo tvorí približne 10¹³ ľudských buniek a 10¹⁴ bakteriálnych, plesňových a protozoálnych buniek, ktoré predstavujú tisíce druhov organizmov. Tieto symbiotické mikróby, ktoré nazývame „normálna flóra“, sú zvyčajne obmedzené na určité oblasti, vrátane kože, úst, hrubého čreva a pošvy.

Okrem toho vždy nás infikujú vírusy, o prítomnosti ktorých nevieme, pretože väčšina z nich sa zriedka prejaví nejakými príznakmi, alebo sa vôbec neprejavia.

Všetky vonkajšie plochy ľudského tela pokrývajú mikroorganizmy, ktoré za normálnych okolností neškodia – v skutočnosti sú dokonca prospešné. Tieto symbiotické organizmy sa nachádzajú na koži. Pomáhajú rozkladať odumreté bunky kože, rozrušujú odpad vylučovaný mnohými drobnými žľazami a pórmi, vyúsťujúcimi na povrchu kože.

Aj mnohé druhy mikroorganizmov v tráviacom trakte rozkladajú komplexné odpadové produkty na jednoduché látky. Ďalšie pomáhajú pri výrobe chemických zlúčenín, nevyhnutných pre život.

Tráviaci trakt, baktérie a iné patogény

Ústa, nos a dutiny majú priamy kontakt s vonkajším prostredím. Práve preto ich, podobne ako tráviaci trakt, husto obývajú mikroorganizmy. Niektoré z nich sú práve symbionty. Žijú v nás a potravu získavajú z povrchových buniek – bez toho, aby nám uškodili.

Ďalšie mikroorganizmy sú na nerozoznanie od choroboplodných zárodkov. Tieto môžu s nami spolunažívať ako pravé symbionty v určitej časti traktu, no nikdy nevyvolajú ochorenie, hoci majú potenciál, aby to urobili.

Pri zmene prostredia však môžu vyvolať závažnú chorobu alebo infikujú ďalšie osoby s vážnym ochorením, pričom pôvodnému hostiteľovi neškodia.

Prečo je dôležitý silný imunitný systém?

Určite mnohí sa v duchu pýtate: ak je normálne, žiť tak dôverne so širokou škálou mikróbov, ako je potom možné, že niektoré sú schopné spôsobiť chorobu alebo smrť?

Odpoveď je nasledujúca:

Patogény sa od symbiotickej našej normálnej flóry odlišujú. Naši „bežní mikrobiálni obyvatelia“ spôsobujú problémy len vtedy, keď je náš imunitný systém slabý, alebo v prípade, že preniknú do prirodzene sterilnej časti tela. Napríklad perforácia čriev umožňuje črevnej flóre, aby vstúpila do dutiny brušnej, z čoho môže vzniknúť smrteľné ochorenie – zápal pobrušnice.

Ako sa proti baktériám a ďalším patogénom bráni naše telo?

Patogény sú mikroorganizmy – baktérie, huby, prvoky a červy, ktoré spôsobujú choroby tým, že uvoľňujú toxíny do napadnutého organizmu. Vírusy, na rozdiel od patogénov, poškodzujú naše telo priamo. Patogény nevyžadujú, aby sme mali narušenú imunitu, ani nie je potrebné, aby sme sa poranili.

U patogénov sa vyvinuli vysoko špecializované mechanizmy, ktoré im umožňujú prechod cez bunkovú a biochemickú bariéru hostiteľa. Navyše, vyvolávajú také špecifické reakcie v hostiteľskom organizme, ktoré im umožnia, aby prežili a množili sa v ňom.

Prečítajte si tiež:

Čo potrebuje patogén, aby bol v ľudskom tele úspešný:

• kolonizovať človeka,
• nájsť nutrične vhodné prostredie,
• rozvrátiť alebo obísť vrodené a adaptívne imunitné reakcie človeka,
• množiť sa (za použitia ľudských zdrojov),
• opustiť ľudské telo,
• napadnúť nového jedinca a šíriť sa v ňom.

Ľudské telo má k dispozícii veľa prirodzenej obrany proti niektorým bežným patogénom. Náš imunitný systém potrebujeme na prežitie vo svete, ktorý je plný potenciálne nebezpečných mikroorganizmov. Vážne zhoršenie už len jednej zo zložiek tohto systému, však môže spôsobiť náchylnosť k závažnej, aj život ohrozujúcej infekcii.

Poznáte 2 úrovne imunitného systému?

1. nešpecifická – nazýva sa aj vrodená (prirodzená) imunita,
2. špecifická – získaná imunita.

Prostredníctvom nešpecifickej imunity sa ľudské telo chráni voči cudziemu materiálu, ktorý je vnímaný ako škodlivý. Naša imunita dokáže napadnúť nielen malé mikróby ako vírusy a baktérie, ale aj väčšie organizmy, napr. červy. Ak tieto organizmy spôsobujú ochorenia u hostiteľa, nazývame ich spoločne – patogény.

Prvou líniou našej obrany sú vonkajšie mechanické prekážky, ako koža a sliznice. Keď patogény preniknú cez vonkajšiu bariéru, napríklad prostredníctvom povrchovej rany, alebo pri vdýchnutí do pľúc, môžu spôsobiť vážne poškodenie – najmä vtedy, ak infekciu nestačí zlikvidovať naša bunková bariéra, ktorú predstavujú leukocyty – makrofágy.

Telo sa chráni aj vlastnou chémiou

Chemickú ochranu tvoria antibakerálne enzýmy – lyzozým v slzách a slinách, proteolytické enzýmy sekrétov – v dýchacích cestách, sekréty žliaz – v zažívacom systéme, kyslé prostredie – v genitáliách, a antivírusový interferón.

• Oči – slzy vyplavujú patogény. Lyzozým, ktorý sa v slzách nachádza, zabíja patogény.
• Nos – hlien zachytáva patogény, ktoré prehltneme, alebo „vyfúkneme“ pri kašli alebo kýchnutí.
• Ústa – užitočné baktérie zabraňujú rastu škodlivých patogénov. Sliny vyplavujú a odstraňujú baktérie.
• Koža – vonkajšia vrstva kože je mŕtva, a preto je pre patogény ťažké, aby na nej rástli, alebo cez ňu prenikli. Jedine poranenie umožňuje patogénu, aby vnikol do tela.
• Pľúca – hlien zachytáva patogény a spóry húb. Jemné vlásky, zvané cílie, presúvajú hlien do zadnej časti hltana, a tak ho prehltneme.
• Žalúdok – kyselina chlorovodíková pomáha sterilizovať potravu.
• Hrubé črevo – probiotiká (užitočné baktérie) pomáhajú zastaviť rast škodlivých patogénov. Výkaly obsahujú viac ako 30 % živých baktérií.
• Rozmnožovací systém – slabo kyslé podmienky vo vagíne a v močovom systéme pomáhajú zastaviť rast patogénov.

Prečítajte si tiež:

Antibiotiká nie sú na prvom mieste – posilňujme imunitu

Stav nášho zdravia a kvalitný priebeh celého života, závisí od pripravenosti nášho imunitného systému. V prípade, že je reakcia organizmu rýchla a účinná, infekciu odstráni alebo pozastaví tak rýchlo, že vlastne ani neochorie. Keď však imunitu oslabíme dlhodobým stresom, môže – žiaľ – dôjsť k ochoreniu, vrátane ťažkých infekcií.

Studené počasie, napríklad jesenný dážď, je pre nás zaťažkávacou skúškou. Ak máme oslabenú imunitu, ľahko prechladneme, a aj najmenší nápor vírusov a baktérií nám môže infikovať horné dýchacie cesty.

Aby sa však infekcia nestala chronickou, nemali by sme hneď siahať po antibiotikách. Ich častým užívaním si môžeme vypestovať rezistenciu voči choroboplodným baktériám, hubové infekcie, alebo poškodiť črevnú mikroflóru.

Najrozšírenejšie baktérie

Baktéria Helicobakter pylori

Helikobakter pylori je robná špilárovitá baktéria, ktorá sa usídli v sliznici žalúdka. Spôsobuje gastritídu a peptický vred, najmä dvanástnika. Nákaza sa udeje najčastejšie v detstve (do veku 5 rokov), napríklad pri bozkávaní. V zrelšom veku to býva zriedkavejšie. Mnohí odborníci odporúčajú – nebozkávajte deti na ústa!

Baktéria Borrelia burgdorferi  

Drobná a aktívna špilárovitá baktéria, ktorá žije v žalúdku, v črevách a hemolymfe kliešťa. Ochorieť môže každý človek, prirodzená odolnosť neexistuje. Borélie môžu prenikať aj neporušenou kožou. Lymská borelióza vzdialene pripomína syfilis. Pri výletoch do prírody si obliekajte svetlé oblečenie s dlhými rukávmi, nohavice si zasúvajte do ponožiek.

Baktéria Chlamydia trachomatis

Nachádza sa v bunkách sliznice genitálií. Infikovať sa môžeme pri pohlavnom styku, alebo hoci aj z uteráka, ktorý pred nami použil nakazený človek. Chlamydia trachomatis je pôvodcom rôznych pohlavných chorôb. Najohrozenejší sú mladí ľudia vo veku 15 až 30 rokov. Tento druh chlamýdie je najčastejšou príčinou neplodnosti u žien i mužov.

Baktéria Chlamydia pneumoniae

Infikuje dýchacie cesty, napáda bunky mandlí, hrdla, priedušiek i pľúc, dokonca niektoré bunky imunitného systému. Chlamydie pneumoniae sú zákerné v tom, že časť z nich sa aktívne rozmnožuje a časť „akoby“ spí.  Dlhodobé následky bývajú vážne – srdcové a mozgové porážky. Je tiež dokázaná súvislosť s astmou, so sklerózou multiplex a s Alzheimerovou chorobou.

Najlepšia prevencia: pri prudkom, silnom ochorení dýchacích ciest ihneď vyhľadajte lekára.

Candida albicans

Candida nie je baktéria, ale kvasinková huba, ktorá hniezdi v črevách. Spôsobuje infekciu na mnohých miestach kože, či na slizniciach. Zapríčiňuje vaginálne infekcie, plienkovú dermatitídu dojčiat a hnilobné procesy v ústach. Candida albicans je jediná zo 190 druhov kvasinkových húb, ktorej neškodí pre človeka nebezpečné kyslé črevné prostredie.

Zdroj: Úryvok z knihy Patogény a parazity: Časovaná bomba v tele (Prof. RNDr. Katarína Horáková, DrSc.)

Redakčne upravila: Bc. Sabína Zavarská

Podporte nás

Pošlite jednorazový dar nášmu združeniu

Zapíšte sa k odberu nášho newsletteru

Staňte sa naším priateľom na FB

Pošlite článok niekomu, komu sa bude páčiť