Prirodzená povaha karcinómu prostaty je nejasná, plná otáznikov, a je jednou z najkontroverznejších tém v súčasnej urológii. Masový skríning zdravých mužov sa nikde nerobí.
Je až 12 génov, ktoré sa podieľajú na vzniku ochorenia. Prostredie v bunke sa mení aj po liekoch, pretože každý pacient reaguje inak. Lekári a vedci neustále hľadajú súvislosti medzi rakovinou prostaty a:
- hladinou pohlavných hormónov,
- obezitou, „západným“ štýlom stravovania,
- nízkou hladinou vitamínu D,
- ďalším sprievodnými faktormi, vrátane neuspokojivého sexuálneho života a tlaku muža na zabezpečenie rodiny.
Podľa urológa, doc. MUDr. Jozefa Marenčáka, PhD., muži za ním prichádzajú s tým, že:
- strácajú erekciu,
- nemôžu dobre močiť,
- majú krv v moči,
- bolesti v bedrách a pri sedení.
Väčšinu z mužov pritom vidí v sprievode manželky. Je im nepríjemné o tom hovoriť, sú k návšteve u lekára „dotlačení“.
Vyšetrenia, ktoré mužov tak „strašia“, sú tieto:
- nahmatanie prostaty rukou,
- biopsia,
- Rtg,
- CT,
- vyšetrenie skeletu,
- monogramy, tabuľky rizikovosti.
MUDr. Marenčák je pri pacientovi, robí preňho maximum. Odber vzorky z prostaty zmierňuje anestézou. S pacientom „sedí“ aj hodinu, nerieši, že zaňho nemá „body“ od poisťovne. Hľadajú spolu cestu, rozhodujú sa medzi:
- bdelým čakaním/aktívnym dohľadom,
- hormónmi,
- radikálnou prostatektómiou,
- radiačnou terapiou,
- experimentálnou lokálnou liečbou.
Dr. Marenčák je v prognóze pravdivý, má s pacientom súcit, nikdy nejde proti nemu. Ako uvádza, na Slovensku sme v liečbe karcinómu prostaty konzervatívnejší, ako povedzme v Amerike – preferujeme chirurgické zákroky.
Muži si ale nevedia predstaviť, že po operácii alebo ožarovaní nebudú sexuálne aktívni. Najviac sa toho boja tí, ktorí sú vo vzťahu s mladou partnerku, alebo žili „nezáväzne“.
Klinický obraz závisí od štádia ochorenia
Je známe, že najmä na začiatku býva aj dlhšiu dobu asymptomatický. Diagnostika sa robí na základe digitálneho rektálneho vyšetrenia, stanovenia krvnej hladiny špecifického antigénu PSA – enzýmu, ktorý produkujú bunky prostaty.
Platí, že čím vyššia je jeho hodnota, tým väčšia je pravdepodobnosť, že ide o karcinóm prostaty. Na potvrdenie diagnostiky je jednoznačne potrebný histologický dôkaz (na základe biopsie).
Rozlišujeme viaceré štádia karcinómu prostaty:
- lokalizovaný, kedy je ochorenie obmedzené len na prostatickú žľazu,
- lokálne pokročilý, keď karcinóm presiahol hranice prostaty, ale ešte neprišlo k vzdialenejšiemu rozšíreniu choroby,
- metastatický (diseminovaný) charakterizuje rozsev do lymfatických uzlín, kostí, prípadne iných orgánov tela.
Až 90 % vzdialených metastáz je v kostnom systéme. Pri rakovine prostaty (v jej začiatkoch), je možné muža úplne vyliečiť radikálnym odstránením celej prostaty (radikálnou prostatektómiou – robí sa dnes otvorenou cestou, laparoskopicky, aj roboticky), alebo s využitím žiarenia (aktinoterapia). V pokročilejších štádiách sa nasadzuje hormonálna liečba. Kastračne rezistentný karcinóm prostaty predstavuje (väčšinou) finálne štádium rakoviny prostaty.
Vývoj liekov
Lekárom sa darí predlžovať prežívanie pacientov – vďaka prípravkom, ktoré prichádzajú do klinickej praxe. Okrem klasickej chemoterapie (docetaxel), sú už k dispozícii aj nové prípravky: abiraterón acetát, enzalutamid (MDV 3100), alfaradín (Rádium 223), cabazitaxel a ďalšie. Uplatňujú sa tiež tzv. paliatívne možnosti liečby metastazujúceho karcinómu (kyselina zoledrónová, denosumab). Vo vývoji sú vakcíny (napr. sipuleucel – T) a ďalšia imunoterapia (ipilimumab, tremelimumab a iné).
Väčšina súčasných štúdií overuje efektivitu a bezpečnosť nových prípravkov v porovnaní s docetaxelom. Je snaha o testovanie kombinácií (aj nových) liekov u týchto pacientov. Pri liečbe pokročilého karcinómu je vždy nutný pravidelný monitoring pacienta a multidisciplinárny prístup (súčinnosť odborníkov viacerých špecializácií – urológa, onkológa, rádioterapeuta, psychológa, zdravotnej sestry atď.)
Slovensko v štatistikách
- Na Slovensku sa ročne zistí cca 1400 až 1500 nových pacientov.
- Asi 500 mužov ročne zomiera.
- Až 56 % mužov má v čase diagnózy viac ako 70 rokov (priemerný vek diagnostikovaných mužov na Slovensku je 73 rokov).
- Pacienti vo finálnom štádiu ochorenia majú pred sebou cca 11 mesiacov života.
- Prevenciou je prirodzená eliminácia rizikových faktorov. Včasná diagnostika (skríning) sa odporúča mužom už po štyridsiatke, no význam má do 75. roku života.
Redakčne upravené (Ján Mútala)
Ilustračné fotografie
