Blog(Zdroj foto: Shutterstock.com)
Už samotný fakt, že máte zdravotné ťažkosti, alebo sa vám pritrafil úraz, nie je vôbec príjemný. O následnom riešení starostí, ktoré s tým súvisia, to platí dvojnásobne.
V lepšom prípade si dokážete pomôcť sami, v horšom musíte vyhľadať odbornú pomoc. A práve niekde v tomto bode nastáva situácia, ktorá je pre väčšinu z nás obrovskou skúškou trpezlivosti.
Ako inak nazvať nekonečné vysedávanie v čakárni u lekára spolu s desiatkami ďalších, viac či menej chorými ľudí, ktorí sa dožadujú rovnakej pozornosti zdravotníckeho personálu?
Ako inak nazvať netaktné správanie často vyhoretých sestričiek a lekárov, ktorým sa v ambulancii striedajú pacienti v minútových intervaloch?
A ako sa nepohádať s vedľa sediacimi ľuďmi, ktorí sa sťažujú na nádchu a teplotu 37,2, keď vaše dieťa potrebuje pomoc oveľa urgentnejšie?
Hlavné mesto, jedna detská pohotovosť
Nočná mora nejednej mamičky. Choré dieťa, prípadne dieťa, ktoré nešťastne spadlo, a k tomu symptómy, ktoré nás nútia k okamžitej návšteve lekára. Vidina niekoľkohodinového čakania na detskej pohotovosti je síce dokonale odstrašujúca, no zdravie dieťaťa hrá prím.
Takmer každý rodič, ktorý už musel s dieťaťom navštíviť pohotovosť, vám čas tu strávený opíše ako nervy drásajúci. Obyvatelia Bratislavy majú k dispozícii jednu detskú pohotovosť, čo je vzhľadom na počet obyvateľov a detí žalostne málo.
Svedčia o tom podnety od občanov, ktorí sa prostredníctvom príslušných webových portálov obracajú na kompetentných s otázkami a pripomienkami typu:
- „Je vôbec možné, aby v Bratislave bola iba jedna detská pohotovosť, aj to až na Kramároch?
- „Prečo nemôžu byť detské pohotovosti zriadené v každej bratislavskej nemocnici? Prečo musí rodič s chorým dieťaťom absolvovať dlhú cestu na Kramáre?“
- „Uvedomujete si, že pre celú Bratislavu existuje od roku 2005 jediná detská pohotovosť!“
Takto vyzerajú príspevky od nahnevaných Bratislavčanov…
A prečo? Hlúpa otázka. Predsa – chýbajú peniaze.
Záchrana pre Bratislavu
Ak bývate v našom hlavnom meste, potom ste už určite zaregistrovali informáciu, že rodičia môžu využiť mobilnú detskú zdravotnú pohotovosť, ak zavolajú na telefónne číslo 0904/00 80 90.
Linka dokáže mnohé veci uľahčiť a má aj ďalšie výhody. Nemusíte s chorým dieťaťom cestovať cez celé mesto a tráviť hodiny vysedávaním v čakárni (spolu s ďalšími chorými deťmi), detská pohotovosť príde (pri rovnakom poplatku, ako keby ste navštívili štátne zdravotné zariadenie) priamo k vám.
Na lekársku pomoc tak čakáte v pohodlí domova, bez stresu a čo je najdôležitejšie – v rámci možností s kľudným dieťaťom. Lekár z výjazdovej pohotovosti má so sebou navyše CRP prístroj, vďaka čomu ľahšie vyhodnotí zdravotný stav dieťaťa.
Úrazy neošetria
Aj pomoc detskej mobilnej pohotovosti má však svoje limity, a nielen tie územné. Bratislavský samosprávny kraj jej vymedzil spádové územie – okresy Bratislava I, II, III, IV, V a Malacky. Bez ohľadu na váš trvalý pobyt, dieťa možno vyšetriť iba v spádovom území.
Definovaný je tiež rozsah služieb, ktoré môžu malým pacientom poskytnúť. Na stránke www.vydepo.sk sa píše, že pohotovostná jednotka chodí najčastejšie k deťom s/so:
- zvýšenými teplotami,
- kašľom,
- vracaním,
- vyrážkami,
- bolesťami hrdla i brucha.
Úrazy však neošetria, keďže tie patria do rúk chirurga, čo si veľakrát vyžaduje širšie diagnostické zázemie (napríklad RTG). Priemerný čas, kým sa k vám jednotka dostane, je 1 a pol hodiny, pričom najviac výjazdov bolo opakovane zaznamenaných v piatok, sobotu a v nedeľu medzi 20. a 23. hodinou.
Rodičia môžu zavolať detskú mobilnú pohotovosť iba pri príznakoch, kedy by bežne navštívili pediatra, počas víkendov neobmedzene a cez pracovné dni v čase od 18:00 – 6:00.
Pohotovosti pre deti nájdeme v týchto mestách
V prípade, že nepatríte do spomínaného spádového územia, a nemáte tak možnosť využiť mobilnú výjazdovú jednotku, detské pohotovosti nájdete v súčasnosti v týchto slovenských mestách:
Pezinok, Revúca, Štúrovo, Senica, Veľký Krtíš, Kráľovský Chlmec, Svidník, Partizánske, Stará Ľubovňa, Ružomberok, Trstená, Rožňava, Brezno, Košice, Trebišov, Komárno, Bardejov, Malacky, Žiar nad Hornom, Vranov nad Topľou, Košice-Šaca, Skalica, Čadca, Rimavská Sobota, Spišská Nová Ves, Piešťany, Lučenec, Bratislava, Dunajská Streda, Humenné, Poprad, Michalovce, Martin, Banská Bystrica, Levice, Zvolen, Prievidza, Považská Bystrica, Nové Zámky, Galanta, Trenčín, Žilina, Trnava, Nitra, Prešov.
Zmätok v tiesňových linkách
Kam sa má obrátiť človek, ktorého trápi zdravotný problém, no zároveň nechce čeliť podozreniu, že linku núdzovej pomoci 112 zneužíva?
Kedy vytočiť pomerne frekventované čísla 112 a 155, a aký je medzi nimi rozdiel?
Pre ujasnenie:
Číslo 112 bolo na Slovensku zriadené v júli 2003 a predstavuje integrovaný záchranný systém – ide teda o európske číslo tiesňového volania. Funguje vo všetkých štátoch Európskej únie, okrem toho aj v Turecku, Nórsku, Srbsku a na Islande.
Jeho zavedenie bolo podmienené povinnosťou Slovenska zriadiť a zaručiť dostupnosť využívania linky tiesňového volania 112 podľa nariadenia Rady Európskej únie.
Číslo 112 slúži na privolanie zložiek integrovaného záchranného systému v tiesni (hasiči, záchranná zdravotná služba, horskí záchranári či polícia). Je k dispozícii 24 hodín denne, a to z akéhokoľvek telefónu (pevnej linky, mobilu i telefónneho automatu).
Jeho nespornou výhodou (v porovnaní s národnými číslami tiesňového volania) je existencia lokalizácie, možnosť dovolať sa na číslo z mobilného telefónu bez SIM karty, a to aj pri výskyte volajúceho v mieste bez pokrytia mobilnou sieťou.
Tiesňové číslo 155 treba zvoliť, akonáhle došlo k:
- náhlej zmene zdravia,
- väčším nehodám,
- ťažkým úrazom,
- ohrozeniu života,
- urgentným stavom (infarktu, otrave liekmi alebo chemikáliami, popáleninám),
- krvácaniu.
Treba si však uvedomiť, že záchranná zdravotná služba nesupluje nemocnicu – funguje ako tzv. prednemocničná starostlivosť a poskytuje prvú, neodkladnú pomoc. Pacienta čo najskôr prevezie do zdravotníckeho zariadenia, kde mu už bude poskytnutá zdravotná starostlivosť, s prihliadnutím na jeho aktuálny zdravotný stav.
Faktom ale ostáva, že dve tiesňové čísla spôsobujú chaos. Ľudia v panike častokrát volia práve jednoduchšie zapamätateľné číslo 112, čím môžu nechtiac spôsobiť zdržanie. Pri ohrození zdravia totiž operátor musí hovor prepojiť na linku 155, kde sedí službukonajúci zdravotník.
Existuje teda pravidlo, ktorým sa možno v daných situáciách riadiť?
Prezident Slovenského Červeného kríža Viliam Dobiáš radí, že ak sa stane povedzme hromadná dopravná nehoda, pri ktorej je potrebná súčinnosť viacerých záchranných zložiek, je lepšie zvoliť číslo 112. Ak ale ide o čisto zdravotný problém, v takom prípade vytočte číslo 155.
