(Zdroj foto: Shutterstock.com)
Návštevy v našich nemocniciach sú väčšinou umožňované počas 2 až 3 poobedňajších hodín, prípadne mimo vizít.
V ambulanciách býva zase zvykom, že keď dovŕšime plnoletosť, dovnútra ideme sami.
Pýtate sa – musí to byť takto vždy? Nemôžete sa vy, ako rodina, zapojiť do liečby?
Odpoveď znie – môžete.
Aké možnosti máte?
Starostlivosť o príbuzného
Najmä v USA sa od 90. rokov rozvíja model takzvanej family centered care (FCC), teda starostlivosti zameranej nielen na pacienta, ale na celú rodinu. Tento model postupne prichádza aj k nám. Jeho podstatou je zapojenie rodiny na všetkých úrovniach starostlivosti o chorého.
Najzákladnejšiu starostlivosť o pacienta v nemocnici vykonávajú zdravotné sestry. Ide o kŕmenie, česanie, umývanie tela či zubov. Najmä u pacientov, ktorí sú v kóme, využívajú rodinní príslušníci možnosť zapojenia sa do týchto činností, no aktívni môžu byť pri hocijakom ochorení. K starostlivosti o príbuzného patrí napr.:
- podávanie liekov,
- asistovanie pri cvičeniach,
- sprevádzanie na prechádzkach,
- spoločné trávenie voľného času.
Dnes väčšinou platí, že keď prichádza čas vizity, rodina musí ísť von. Nemocnice, ktoré sa riadia princípmi FCC, však nevyháňajú príbuzných za dvere, ale ponúkajú im príležitosť, aby sa zapojili do diskusie o zdravotnom stave príbuzného. S lekármi a ostatným personálom konzultujú výsledky testov a možnosti liečby. Ak si to zdravotný stav pacienta vyžaduje, rodina je s ním počas umelého spánku, sprevádza ho na operačnú sálu, pomáha lekárom v monitorovaní jeho zdravotného stavu, alebo upozorní personál, keď sa kompletne preberie zo spánku.
Nemocnice, ktoré fungujú podľa modelu FCC, zapájajú pacientov aj do tvorby prepúšťacieho plánu, teda toho, kedy a ako budú prepustení do domácej starostlivosti. Samozrejmosťou je, že nemocnice umožňujú rodinným príslušníkom, aby zostali na noc. V nemocnici v kanadskom Pittsburghu napríklad vytvorili rodinní príslušníci tzv. tím rýchleho zásahu, ktorý – pokiaľ majú podozrenie, že starostlivosť o ich príbuzných neprebieha poriadne – prichádza skontrolovať stav na oddelení.
V ambulantnej starostlivosti môžete sprevádzať príbuzného do ambulancie, či byť pri ňom po celý čas výkonu, ak si to želá. V liečbe niektorých psychických diagnóz sa využívajú napríklad rodinné sedenia, na ktorých sa učíte pochopiť ochorenie príbuzného.
Aj drobnosti pomôžu
Pokiaľ je váš príbuzný v domácej starostlivosti, môžete mu pomôcť s bežnými dennými činnosťami, ako upratovanie, nakupovanie, starostlivosť o záhradu. Ak váš príbuzný užíva veľa liekov, môžete mu pomôcť pri dodržiavaní liečebného plánu, pripomínať mu, aby lieky užiť, či asistovať pri pichaní injekcií.
Dôležitá je tiež emocionálna podpora. Angažujte sa pri vybavovaní emailov, pošty, poistenia a ostatnej zdravotnej komunikácie, sprevádzajte blízkeho na vyšetrenia, tlmočte lekárovi jeho ťažkosti. Rodinní príslušníci sa ukázali ako veľmi vhodní pomocníci pri zaznamenávaní zdravotných výsledkov (napríklad pri pravidelnom meraní cukru v krvi, ak je príbuzný diabetik), či pri sledovaní toho, ako liečba zaberá. A sú to práve rodinní príslušníci, ktorí si najskôr všimnú náhle zmeny zdravotného stavu, ako malátnosť alebo pokles krvného tlaku.
Zapojiť sa môžete aj do starostlivosti o umierajúceho príbuzného. Hoci podľa výskumov nie sú rodinní príslušníci úplne presní, čo sa týka predpovedania posledných želaní, sú výrazne presnejší, ako ošetrujúci personál a opatrovatelia.
Pomoc ďalším rodinám
Mnohé rodiny, ktoré si náročným obdobím u svojho príbuzného už prešli, sa neskôr rozhodnú zapojiť do činnosti organizácií, ktoré združujú pacientov s rovnakou diagnózou. Organizujú sedenia a stretnutia pre rodiny, ktorých členovi práve diagnostikovali ochorenie, pomáhajú im s hľadaním zdrojov a zástupcov. Taktiež pripravujú laické materiály na zvyšovanie verejného povedomia o danom ochorení.
Členstvo v komisiách
Ako rodinný príslušník sa dnes už môžete zapojiť aj do výborov a komisií, ktoré sa podieľajú na tvorbe zdravotnej politiky a celkovej zdravotnej starostlivosti. Hlas pacienta a jeho rodiny je v poslednej dobe čoraz dôležitejší, čoho príkladom je, že Európska agentúra pre lieky (EMA) umožňuje zástupcom pacientov, aby spolurozhodovali pri posudzovaní nových liekov. Zástupcovia rodín pacientov podobne informujú štátne organizácie, aké problémy ich trápia a ktorým smerom chcú posúvať napríklad vývoj nových liekov.
Ako pristupovať k chorému?
Pokiaľ sa rozhodnete zapojiť do starostlivosti o vášho príbuzného, pamätajte na to, že ešte dôležitejšie, než zapojiť sa, je spôsob, ako to robíte. Výskumy ukazujú, že nadmerná kontrola a ochraňovanie, kritizovanie či citové vydieranie, ak príbuzný nedodržiava liečbu, sa neukázali ako účinné. Naopak, je potrebné chorému vysvetliť, prečo musí podstúpiť dané vyšetrenie/užívať dané lieky, resp. prejaviť empatiu a záujem.
Väčšina ľudí si napríklad nezapamätá všetko, čo im v ambulancii povie lekár, a práve na to ste tu vy.
Starostlivosť o príbuzného – zlepšuje psychiku, šetrí lieky a náklady
Zapojenie rodiny do liečebného procesu minimalizuje stres, hnev a plač pacientov, znižuje počet preležanín, skracuje pobyt na lôžku, zvyšuje počet vyliečených, a keďže s lepšou psychickou pohodou prichádza aj tá fyzická, šetria sa lieky a celkové náklady na liečbu.
Prieskumy, ktoré uskutočnili v nemocniciach, kde funguje FCC model, zaznamenali zvýšenú spokojnosť medzi zamestnancami, pričom sa znížilo ich pracovné zaťaženie, keďže časť starostlivosti prevzala rodina.
Zapojiť sa do starostlivosti o vášho blízkeho môžete vždy, všade a na akejkoľvek úrovni. Či už sprevádzate ženu-príbuznú pri pôrode, robíte spoločnosť umierajúcemu, navštevujete spoločne ambulanciu, alebo ste aktívni pri tvorbe zdravotnej politiky. Hlas rodiny v 21. storočí naberá na sile.
Autor je farmaceut