(Zdroj foto: AdobeStock.com)
Závislosť od sexu je chúlostivá téma, ktorej sa väčšina ľudí vyhýba.
Ide o stav, keď človek prežíva zvýšenú potrebu sexuálnej aktivity – v porovnaní s väčšinou obyvateľstva.
Niektorí hovoria o zvýšenej sexuálnej aktivite ako o poruche, druhí za ňu skrývajú svoje nezodpovedné správanie.
Ako je to však v skutočnosti?
Čo je to závislosť?
Definujme si, čo vo všeobecnosti znamená závislosť. Ide o stav naliehavej túžby (či potreby) opakovane a pravidelne privádzať do svojho tela napr. určitú látku: drogy, alkohol, tabak a podobne.
Avšak, nie vždy ide len o potrebu prijatia návykovej látky. V psychológii hovoríme aj o nutkavej potrebe istej formy správania sa, bez ohľadu na dôsledky konania.
K takémuto návykovému konaniu patrí napríklad:
- gambling – patologické hráčstvo,
- workoholizmus – závislosť od práce,
- kleptománia – patologické nutkanie kradnúť,
- sexuálna závislosť.
Čo je to sexuálna závislosť?
Poznáme viacero výrazov, ktoré sú spájané so zvýšenou sexualitou. Odborníci používajú najčastejšie výraz hypersexualita (zvýšená sexuálna aktivita). Podobný termín je erotománia (posadnutosť všetkým, čo sa týka sexu, zvýšená pohlavná reaktivita) či sexholizmus.
Hypersexualita sa u mužov označuje ako satyriáza, u žien ako nymfománia. Sexuálna závislosť znamená silnú potrebu sexuálnej aktivity (hypersexualitu), pričom ak sa neuskutoční, môžu sa dostaviť abstinenčné príznaky, objavujúce sa pri iných závislostiach:
- nervozita,
- napätie,
- podráždenosť,
- nesústredenosť,
- úzkosť.
Kedy ide o závislosť od sexu?
Je veľmi náročné, stanoviť si kritériá, podľa ktorých by sme diagnostikovali sexuálnu závislosť. Ide totiž o individuálnu záležitosť každého človeka.
Okrem toho, aj kultúrne odlišnosti hrajú významnú rolu v posudzovaní, čo je „normálne“, a čo už nie. Niekomu môže vyhovovať pohlavný styk 5x za deň, u druhého to môže pôsobiť rušivo. V prípade, že sa stretnú dvaja partneri, ktorým zvýšené sexuálne nastavenie vyhovuje, môžu žiť dlhodobo v harmonickom zväzku.
Hypersexualita sa stáva problémom vtedy, keď začína narušovať bežné fungovanie človeka v partnerskom či spoločenskom živote, alebo keď človek začne uprednostňovať sexuálnu aktivitu pred inými, predtým pre neho hodnotnejšími aktivitami. Vtedy už môžeme začať hovoriť o závislosti.
Závislosť od sexu je taká istá, ako závislosť od inej látky, človek však väčšinou nie je schopný „zastaviť sa“, dokonca je presvedčený, že to zvládne sám (bez adekvátnej liečby). Pritom využije každú príležitosť k sexuálnemu styku, aj keď by to malo byť s úplne neznámym človekom, ktorého stretol len pred pár minútami.
Najčastejšie príznaky sexuálnej závislosti:
- nadmerná masturbácia,
- časovo náročné plánovanie sexuálnej aktivity,
- pravidelné sledovanie pornografie (či webových stránok „pre dospelých“),
- nadmerné používanie služby „sex cez telefón“,
- časté mimomanželské pomery (alebo častý sex s viacerými partnermi),
- sexu na jednu noc (napríklad i s prostitútkami),
- oddeľovanie svojich citov od sexuálnych partnerov – závislí ľudia nie sú schopní nadviazať normálny, zdravý vzťah so sexuálnym partnerom (dôvodom býva aj hlboko zakorenená sebanenávisť či hanba),
- častý sex bez ochrany – človek nedokáže zvážiť riziká svojho konania (vyššia pravdepodobnosť získania pohlavných chorôb);
- posadnutosť niekým, kto je sexuálne nedosiahnuteľný – fixácia môže viesť až k prenasledovaniu, či obťažovaniu tohto človeka; v niektorých prípadoch môže dôjsť až k znásilneniu.
Hypersexualita vs. promiskuita. Je medzi nimi rozdiel?
Promiskuitný človek nehľadá svojich sexuálnych partnerov kvôli neuspokojenej sexuálnej túžby, ale napríklad z túžby po väčšej neviazanosti, či zo strachu z citovej blízkosti.
Naopak, hypersexuálny človek vyhľadáva partnerov, pretože doma nenachádza dostatočné uspokojenie. Takéhoto človeka ženie neukojiteľná sexuálna túžba, a je neustále frustrovaný, keďže ani 20 orgazmov mu neprináša dostatočné uspokojenie.
Hypersexualita sa dá vysvetliť z viacerých hľadísk:
- môže byť vrodená,
- môže byť únikom pred problémami v partnerskom vzťahu, spoločenskom živote, či v zamestnaní,
- môže slúžiť ako kompenzačný prostriedok nízkej sebadôvery,
- môže ísť o psychickú poruchu, napr. o druh obsedantno-kompulzívnej poruchy – keď človek pociťuje úzkosť, práve sexuálnym stykom dosiahne uspokojenie, ktoré je však dočasné; človek sa takto dostáva do začarovaného kruhu, z ktorého niet úniku,
- vo výnimočných prípadoch sa vyskytla po chirurgických zásahoch v mozgu.
Liečba sexuálnej závislosti
Tak, ako pri každej závislosti látkového alebo nelátkového charakteru, aj pri sexuálnej závislosti si človek musí v prvom rade priznať, že má problém. Ide o prvý a najdôležitejší krok, ktorý môže vykonať pre svoje dobro.
A čo ďalej?
Najčastejšie sa využívajú individuálne terapie, pri ktorých si jedinec môže uvedomiť, čo pre neho sexuálny akt znamená, ako ho kontrolovať, a ako sa ho naučiť ovládať, aby sám nebol ovládaný. V psychoterapii sa využívajú hlavne dynamické prístupy, ktoré pátrajú po koreňoch problémov, alebo behaviorálne prístupy, pri ktorých sa pacient učí novým zvyklostiam.
V USA sa často využívajú aj podporné (terapeutické) skupiny, podobné známym AA skupinám (anonymní alkoholici). V skupinách sa stretávajú ľudia s podobnými problémami, navzájom sa podporujú, chránia a chápu.
Okrem uvedených terapií, niekedy sa využíva i medikamentózna liečba, napr. pri obsedantno – kompulzívnej poruche (na potlačenie veľmi nutkavej sexuálnej závislosti).
V každom prípade – ak už preferujete frekventovanejší sexuálny styk, podstatné je, aby to škodlivo nezasahovalo do vášho každodenného života.
Myslite tiež na to, že sexuálna neviazanosť by mohla mať pre vás tragické následky.
Zdroje:
http://www.hypersexualdisorders.com/
http://www.opsychologii.cz/clanek/16-zavislost-na-sexu-patologie-nebo-variace-normalniho-chovani/
Redakčne upravené (jam)