PR správyKaždý rok začiatkom marca, sa pozornosť celého sveta upriamuje na problémy súvisiace s ľudským mozgom.
V rámci celosvetovej iniciatívy Týždeň mozgu, sa od 14. do 20. marca aj na Slovensku začína preventívna a edukačná kampaň Spolu proti demencii.
Cieľom je informovanie o Alzheimerovej chorobe a odstraňovanie predsudkov o tomto ochorení.
60 000 pacientov na Slovensku
Najčastejšou formou demencie je Alzheimerova choroba, ktorá je príčinou 50 až 60 % prípadov demencie. V roku 2015 malo demenciu až 46,8 miliónov ľudí na celom svete. Podľa odhadu WHO, sa počet chorých každých dvadsať rokov zdvojnásobí – v roku 2050 sa odhaduje nárast počtu pacientov až na 131,5 miliónov.
Na Slovensku neexistujú presné štatistiky o výskyte ochorenia, ale odhaduje sa, že ním trpí takmer 60 000 pacientov, o ktorých sa stará približne 150 000 opatrovateľov. Predpokladá sa, že v roku 2040 vzrastie počet pacientov až trojnásobne, na 180 000.
Prečo u niekoho vznikne ochorenie, a u iného nie, stále nie je známe. Demencia sa vyskytuje u každého 20. človeka nad 65 rokov, výskyt narastá s pribúdajúcim vekom. Po 80. roku života je to každý piaty človek. Demencia sa výnimočne môže začať už okolo tridsiatky.
Ľudia s Alzheimerovou chorobou a ich opatrovatelia bojujú s rôznymi predsudkami a mýtami. Mýty v spoločnosti spôsobujú, že pacienti sa k lekárovi dostanú oveľa neskôr, ako by bolo potrebné, pretože spoločnosť vníma zabúdanie ako normálnu, prirodzenú súčasť starnutia.
Práve preto vznikol projekt odborníkov z Centra MEMORY – Spolu proti demencii, realizovaný s finančnou podporou Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky.
„Cieľom projektu je komplexne informovať verejnosť o Alzheimerovej chorobe, ako o najčastejšej forme demencie, o jej varovných príznakoch a štádiách, o potrebách pacientov a rodinných opatrovateľov, o spôsobe zvládania prejavov ochorenia v rodine, či zariadení, a v neposlednom rade o prevencii a možnostiach včasnej diagnostiky,“ približuje ciele nového projektu riaditeľka Centra MEMORY, PaedDr. Mária Čunderlíková, a dodáva:
„Chceme sa zamerať na odbúravanie predsudkov voči ľuďom s Alzheimerovou chorobou, naučiť rodinných príslušníkov a opatrovateľov, aké sú špecifiká správania pacientov, a aké majú potreby. Chceme odstrániť mylné predstavy o demencii. Dôraz kladieme aj na preventívne opatrenia, ktoré postup ochorenia spomalia.“
Opatrovatelia často potrebujú nielen správne nasmerovať, ale aj povzbudiť. V tomto opatrovateľom, ako aj pacientom, pomáha Centrum MEMORY.
„Potvrdilo sa nám, že opatrovanie človeka s demenciou je nielen fyzicky, ale aj psychicky veľmi náročné, vyžaduje si komplexnú spoluprácu rodiny s odborníkmi, ktorí majú dlhoročnú prax. Starostlivosť o pacienta je emočne veľmi náročná, pretože v mnohých prípadoch ide o vlastných rodičov, či blízkych členov rodiny. Opatrovatelia majú záujem využiť špecializované pracoviská, ako je napríklad Centrum MEMORY,“ vysvetľuje riaditeľka Centra MEMORY, PaedDr. Mária Čunderlíková.
Dni otvorenej mysle
Ďalšou z aktivít projektu Spolu proti demencii, sú Dni otvorenej mysle, ktoré budú prebiehať od 14. do 16. marca 2016 v priestoroch Centra MEMORY v Bratislave. Počas troch dní budú na programe prednášky a zážitkové terapie.
Ľudia, ktorí majú problémy s pamäťou, inými poznávacími funkciami, či ľudia s Alzheimerovou chorobou, sa dozvedia viac o svojej chorobe a o možnostiach terapie a starostlivosti. Získajú potrebné informácie o tom, aká forma pomoci existuje na Slovensku, môžu sa poradiť o priebehu Alzheimerovej choroby, a ich blízki sa naučia základné spôsoby komunikácie s chorým. V prípade záujmu, sa budú môcť objednať na individuálne bezplatné testovanie pamäti.
Kampaň sprevádza aj spustenie webovej stránky www.spoluprotidemencii.sk.
„Nová stránka je základnou informačnou platformou o demencii, ktorá na Slovensku doteraz chýbala. Užívateľ sa dozvie, čo je to demencia, ktoré choroby zahŕňa, ako sa tieto ochorenia prejavujú a ako prebieha liečba. Stránka bude informovať aj o tom, ako sa dá znížiť riziko demencie už počas aktívneho života. Chceme u užívateľov zachytiť problémy s pamäťou ešte predtým, ako sa prejaví vážna porucha,“ hovorí Darina Grniaková, projektová manažérka Centra MEMORY.
„Cieľom stránky je informovať a destigmatizovať. To znamená, začleniť ľudí s demenciou do našich životov, poskytnúť im pomoc, nehanbiť sa za demenciu, a prijať ju nielen samotným pacientom, ale predovšetkým okolím. Naša skúsenosť hovorí, že ľudia s demenciou chcú a vedia žiť naplno, ak im vytvoríme vhodné podmienky. Stránka je koncipovaná tak, že ju budú vedieť ovládať aj pacienti v prvých štádiách demencie,“ dodáva Darina Grniaková.
Súčasťou projektu je vydanie špecializovanej publikácie.
„Pre všetkých záujemcov sme pripravili odbornú príručku „Ako si poradiť s demenciou“, kde nájdu všetky potrebné informácie. Veríme, že aj vďaka projektu Spolu proti demencii, sa nám spoločnými silami podarí rozprúdiť diskusiu o tomto ochorení,“ uzatvára PaedDr. Mária Čunderlíková z Centra MEMORY.
Čo by ste mali vedieť o Alzheimerovej chorobe?
Alzheimerova choroba je najčastejšou príčinou demencie. Prvýkrát ju identifikoval (v roku 1907) nemecký lekár Alojz Alzheimer, po ktorom dostala meno.
Alzheimerova choroba je progresívne degeneratívne ochorenie mozgu, ktoré sa prejavuje poruchou kognitívnych funkcií, s postupným úpadkom pamäti, myslenia, reči, úsudku, či schopnosťou učiť sa. Kognitívne funkcie sú myšlienkové procesy, ktoré nám umožňujú spoznávať, pamätať si, učiť sa, prispôsobovať sa meniacim sa podmienkam prostredia. Ide o vnímanie, pamäť, koncentráciu, rýchlosť myslenia, porozumenie informáciám, plánovanie.
Prejavy Alzheimerovej choroby môžu byť rôzne. Prvé príznaky sú mnohokrát pripisované starnutiu, stresu alebo depresii. Starší človek sa začína povahovo meniť, prestáva sa zaujímať o svoju prácu a koníčky, a často sa opakuje. Ochorenie môže spustiť úraz, chirurgický zákrok, alebo aj pobyt v nemocnici.
10 varovných príznakov Alzheimerovej choroby:
- Zhoršovanie najmä krátkodobej, ale aj dlhodobej pamäti.
- Ťažkosti s vykonávaním predtým známych činností.
- Ťažkosti s rečou.
- Dezorientácia v čase a priestore.
- Zhoršený úsudok.
- Problémy s abstraktným myslením.
- Nesprávne umiestňovanie predmetov.
- Zmeny nálady a správania.
- Zmeny osobnosti.
- Strata iniciatívy.
Porucha pamäti je základným, a zväčša prvým príznakom ochorenia, reč a úsudok bývajú postihnuté neskôr. Pamäťové poruchy sa prejavujú ľahkých zabúdaním na nedávne udalosti alebo skutočnosti, či v schopnosti šoférovať auto. Neskôr sa pridružia zmeny osobnosti a pokles kognitívnych funkcií, schudobnie abstraktné myslenie, i schopnosť racionálne uvažovať. Človek zlyháva v posudzovaní a riešení jednoduchých úloh.
Špecifickým prvkom je zmena osobnosti – apatia, strata záujmu o okolie, o iných, izolácia. Človek s demenciou často trpí depresiou a poruchami spánku. V strednej fáze ochorenia prestáva chápať nové informácie, nezriedka sa stratí, a to i v známom prostredí. Má porušenú dlhodobú pamäť, je ohrozený pádmi, potrebuje pomoc pri bežných činnostiach.
Neskôr sa pridajú zmeny v správaní, i úplná časopriestorová dezorientácia. V pokročilom štádiu Alzheimerovej choroby, pacient prestáva chodiť a vykonávať bežné činnosti, môže mať problémy s inkontinenciou. Krátkodobá a dlhodobá pamäť sa úplne stratia, môžu sa pridružiť problémy s prehĺtaním. Ľudia s Alzheimerovou chorobou žijú po diagnostikovaní od dvoch do dvadsať rokov (v priemere od osem do desať rokov).
Alzheimerova choroba najčastejšie postihuje ľudí nad 65 rokov a ženy
K ďalším rizikovým faktorom patria:
- pozitívna rodinná anamnéza, genetická záťaž,
- úrazy hlavy,
- vysoký krvný tlak,
- zvýšená hladina cholestorolu,
- zvýšená hladina homocysteínu,
- poruchy prekrvenia mozgu,
- vzdelanie.
Alzheimerovou chorobou trpí približne dvakrát viac žien nad 65 rokov, ako mužov. Tento rozdiel sa však nevysvetľuje len dlhovekosťou žien, ale aj tým, že ochorenie je u žien spojené s nedostatkom estrogénu po menopauze. Rizikovým faktorom, ktorý môže každý z nás ovplyvniť, je nízka mentálna aktivita.
Existuje prevencia?
Prevenciou pre vznikom Alzheimerovej choroby je zdravý životný štýl, dostatok pohybu, ale najmä zachovanie mentálnej aktivity. K oddialeniu choroby prispievajú i rôzne aktivity, ako zaujímanie sa o svet okolo seba, lúštenie krížoviek či čítanie.
V špecializovaných centrách, ako je napríklad Centrum MEMORY, môže ktokoľvek absolvovať špeciálny tréning pamäti (pod vedením odborníkov). Dôležitá je aj pestrá strava s dostatkom vitamínov a minerálov, ktoré sa vo vyššom veku horšie vstrebávajú.
Máme účinnú liečbu?
Napriek pokroku modernej medicíny, nevieme Alzheimerovu chorobu vyliečiť, ale vieme spomaliť jej priebeh. Pacientom sú v súčasnosti k dispozícii lieky, ktoré dokážu oddialiť najťažšie štádiá ochorenia, zlepšiť kvalitu života, udržať ich samostatnosť, a tak znížiť záťaž na opatrovateľov.
Popri užívaní liekov, ktoré predpisuje lekár, sú vhodné aj rôzne formy nefarmakologických terapií. Je to stimulácia psychickej činnosti prostredníctvom činnosti, hudby či kreatívnych techník. Aktivitu mozgu účinne stimulujú moderné prístupy, ako reminiscenčná, teda spomienková terapia, ktorá využíva spomienky ako vhodný prostriedok ich aktivizácie a stimulácie duševných schopností. Spomienkovú terapiu využívajú pri svojej každodennej práci i odborníci z Centra MEMORY v Bratislave.
Alzheimerovou chorobou trpelo (a trpí) veľa známych osobností:
- americký prezident Ronald Reagan,
- britský ministerský predseda Winston Churchill,
- anglický spisovateľ Charles Dickens,
- francúzsky hudobný skladateľ Maurice Ravel,
- holywoodská diva Rita Hayworth,
- americký herec Peter Falk (poručík Colombo),
- bluesový kráľ B. B. King,
- český hudobný skladateľ Petr Hapka,
- česká herečka Květa Fialová,
- americký herec Sean Connery (jeden z predstaviteľov agenta 007).
Kto bol Alois Alzheimer?
Alois Alzheimer sa narodil 14. 6. 1864 v Nemecku. Lekársky titul získal v roku 1887 na Wűrzburgskej univerzite. Psychiatrickú prax začal v Nemocnici pre duševne chorých a epileptikov vo Frankfurte nad Mohanom, kde sa zaujímal o liečbu duševných chorôb.
Veľmi skoro sa stal uznávanou autoritou na klinike stareckej demencie. Od roku 1902 pracoval na univerzite v nemeckom Heidelbergu u profesora Emila Kraepelina, zakladateľa modernej klinickej psychiatrie. Keď bol Kraepelin poverený vedením nového klinického a výskumného strediska v Mníchove, vzal vtedy tridsaťdeväťročného Alzheimera so sebou. Výsledky jeho výskumov výrazne posunuli hranicu poznania v oblasti patologických zmien ľudského mozgu.
V roku 1907 publikoval Alzheimer prácu s názvom „O zvláštnej chorobe mozgovej kôry“, v ktorej popísal prípad pani Augusty D., prijatej na psychiatrickú kliniku v novembri 1901. Pacientku ako prvý vyšetroval práve Alzheimer. Konštatoval celý súbor príznakov, ktoré významne limitovali jej schopnosť logického myslenia i pamäti, poruchy reči, časopriestorovú dezorientáciu, nepredvídateľné správanie, depresiu, sluchové halucinácie.
Prípad pani Augusty D. je prvým odborným popisom tejto choroby. V roku 1910 bol Emilom Kraepelinom (v 8. vydaní známej učebnice psychiatrie) navrhnutý názov pre novopoznanú formu demencie – Alzheimerova choroba. Kráľ Wilhelm II. vymenoval Aloisa Alzheimera v roku 1912 za profesora psychiatrie na Univerzite Friedricha Wilhelma vo Wroclawi.
Alois Alzheimer zomrel 19. 12. 1915 vo Wroclawi, vo veku 51 rokov. Pochovaný je v Nemecku, vo Frankturte nad Mohanom.
Štatistické údaje
- Vo svete žije 46,8 miliónov ľudí s demenciou.
- Každé 3 sekundy pribudne na svete 1 prípad demencie.
- Najčastejšou formou demencie je Alzheimerova choroba.
- Demencia sa vyskytuje u každého 20. človeka nad 65 rokov. Po 80. roku života je to každý 5. človek.
- V roku 2050 sa odhaduje počet pacientov s demenciou na 131,5 miliónov.
- Len 1 zo 4 prípadov Alzheimerovej choroby je potvrdený diagnosticky.
- Vek je najvýznamnejším rizikovým faktorom Alzheimerovej choroby.
(Zdroje údajov: alzheimer.sk, alzheimers.net, alz.co.uk, alzheimer-europe.org)
Redakčne upravené (jam)
Fotografie: Ilustračné (shutterstock.com a google.com)
