Prevencia
PríznakyŽivotné prostredie a jeho ochrana sú pre mnohých abstraktným pojmom, ktorý sa končí nanajvýš pri tom, že nehádžeme odpadky na zem. Výskum však ukázal, že máme viac dôvodov, prečo myslieť aj na ekológiu dopravy.
Koncom 90. rokov sa takmer 1 500 Američaniek zúčastnilo rozsiahleho zdravotného výskumu, vrátane prehliadky magnetickou rezonanciou. Výskum potom zopakovali na prelome rokov 2005 až 2006.
V tom čase mali ženy 71 až 89 rokov. Vedci ich rozdelili do skupín – podľa stupňa znečistenia životného prostredia, v ktorom žili. Skupiny určovali podľa výskytu prachových častíc (po anglicky PM 2,5).
Prečo skúmať prach?
Emisie, čiže drobné pevné častice vo vzduchu, sú menšie ako 10 nanometrov, a môže ich tvoriť sotva pár molekúl. Emisie sú natoľko ľahké, že ich dokáže unášať vzduch, a pritom nespadnú na zem v podobe jemného poprašku. Najčastejším zdrojom emisií sú spaľovacie motory – tieto sú pre človeka nebezpečné, pretože môžu obsahovať atómy dusíka a síry.
Vedcov zaujímajú emisie z dôvodu, že ich zvýšená inhalácia môže spôsobovať vážne zdravotné problémy. Emisie poškodzujú hlavne pľúcny a srdcovo-cievny systém, čo sa po krátkodobej inhalácii prejaví ako zápalové ochorenie pľúc, no pri dlhodobej inhalácii aj ako chronická obštrukčná pľúcna choroba. Platí pritom, že čím menšie častice, tým vážnejší môže byť ich dosah na zdravie človeka.
Emisie sa totiž dokážu zachytiť napríklad na chĺpkoch v nose, a nespôsobia teda väčšie problémy. Ale menšie častice – 2,5 μm a menej, prenikajú za hrtan do dolných dýchacích ciest. Jemné častice, veľké 2,5 μm, sa zvyčajne usadzujú v prieduškách, ešte menšie častice (1 μm a menej) môžu preniknúť až do pľúcnych mechúrikov a do krvi.
Z tohto pohľadu je napríklad pobyt pri otvorenom ohnisku menej nebezpečný, než vdychovanie exhalátov z dieselového motora, pretože z neho unikajú menšie čiastočky, ktoré prenikajú do menších telesných štruktúr.
Nielen pľúca a srdce, ale aj mozog
Vedci z Oddelenia preventívnej medicíny na Lekárskej fakulte univerzity v Južnej Kalifornii sa však zamerali na inú časť tela, keďže negatívny vplyv emisií na srdce a pľúca už bol dokázaný vo viacerých štúdiách. Tentoraz ich zaujímalo, či jemné častice emisií majú vplyv aj na mozog, resp. ako ovplyvňujú jeho činnosť.
Ukázalo sa, že každý nakumulovaný mikrogram jemných častíc v tele spôsobuje takmer dvojnásobný úbytok bielej mozgovej hmoty (3,49 mikrogramov sypkej hmoty v tele spôsobí úbytok 6,23 cm³ bielej mozgovej hmoty). Inými slovami, čím znečistenejšie je prostredie, v ktorom dlhodobo žijeme, tým rýchlejšie starne náš mozog – v priemere o dva roky rýchlejšie, než by fyziologicky mal.
Začať treba od seba
Prirodzene, ak máme pocit, že nám hlava funguje čoraz horšie, nemožno za to viniť iba priemyselné znečistenie. Na dobré fungovanie mozgu má rovnako vplyv aj fajčenie (aj pasívne), fyzická aktivita, pomer tuku v tele, krvný tlak, a v neposlednom rade vzdelanie a príjem.
Vedúci štúdie, Dr. Jiu-Chiuan Chen pre denník New York Times uviedol, že škodlivý vplyv emisií na človeka možno (okrem srdcovo-cievneho a dýchacieho systému) rozšíriť aj o nervový systém, teda emisie pokladať za neurotoxické.
O dôvod viac, prečo odložiť kľúčiky od auta, a začať viac používať svoje nohy…
Ilustračné fotografie
Tento článok vyšiel v tohtoročnom Neuro magazíne číslo 2. Ak máte záujem o celý časopis, môžete si ho objednať po kliknutí na obrázok.
