1. Štítna žľaza je súčasťou endokrinného systému človeka. Má tvar motýlika či malej podkovičky, váži 20 až 40 gramov a skrýva sa na prednej strane krku. Aj keď je rozmermi malá, pre človeka má nesmierny význam. 2. Štítna žľaza produkuje hormón tyroxín obsahujúci jód, ktorý usmerňuje a diriguje chod ľudského organizmu a zasahuje do všetkých procesov v ľudskom tele. Ak štítna žľaza správne funguje, hormóny usmerňujú látkovú premenu v organizme, vo výraznej miere ovplyvňujú rast a vývoj, pôsobia aj na celý nervový systém, na metabolizmus, svalstvo, činnosť srdca atď. Štítnu žľazu možno obrazne nazvať aj „fabrikou na dokonalosť“. Ak v nej niečo zaškrípe, hneď sa to niekde prejaví – niektorým pacientom spôsobí vážne ochorenie, ktoré môže obrátiť ich život naruby. O ochoreniach štítnej žľazy, diagnostike a liečbe sme sa rozprávali s MUDr. Janou Kollerovou, endokrinologičkou V. Internej kliniky FN v bratislavskom Ružinove (na snímke).
Čo je úlohou štítnej žľazy?
Štítna žľaza je v organizme najväčší orgán s hormonálnou produkciou. Produkuje niekoľko hormónov, najdôležitejší predstavuje tyroxín. Medzi jeho účinky patrí zabezpečenie správneho vývoja plodu a dieťaťa, vplýva na srdcový rytmus a výkonnosť srdca, pohyblivosť tráviaceho traktu, moduláciu výdaja energie, produkciu tepla, hmotnosti, tiež vplýva na správnu funkciu nervovo-svalového aparátu a ovplyvňuje aj iné hormonálne osi. Úloha štítnej žľazy v organizme je komplexná a životne dôležitá. Štítnu žľazu reguluje hypotalamus a hypofýza, ktoré sa nachádzajú v mozgu. Za normálnych okolností funguje medzi hormónmi spätná väzba: nízka hladina tyroxínu centrálne hormóny stimuluje, no vysoká hladina ich tvorbu potláča.
Aké procesy v ľudskom tele hormóny štítnej žľazy ovplyvňujú?
Okrem toho, čo som spomenula, z hľadiska metabolizmu má štítna žľaza podstatnú úlohu v tom, že jej hormóny „zrýchľujú“ metabolizmus. To znamená, že zvyšujú produkciu tepla, ovplyvňujú metabolizmus cukrov a tukov. Pri patologických zmenách preto dochádza aj ku zhoršeniu výsledkov, napríklad pri cukrovke alebo poruche metabolizmu tukov.
Aby štítna žľaza mohla plniť svoju funkciu, musíme mať dostatok jódu. Ako sa prejaví jeho nedostatok?
Deficit jódu je najčastejšou príčinou zníženej funkcie štítnej žľazy. Organizmus sa snaží jeho nedostatok najprv vykompenzovať adaptačnými mechanizmami – zväčšením štítnej žľazy. Ak tento mechanizmus nie je postačujúci, dochádza k poklesu funkcie štítnej žľazy. Na Slovensku tento problém nie je taký významný, pretože od zavedenia jodizácie soli sa v populácii príjem jódu upravil, významne klesli priemerné hodnoty veľkosti štítnej žľazy a znížil sa výskyt strumy. Sú však určité potraviny, ktoré môžu prísun jódu znižovať, preto je potrebné ich konzumáciu obmedziť. Bohatým zdrojom jódu sú napríklad morské ryby, obilniny, zelená paprika, kaleráb. Mať dostatočný prísun jódu je dôležité hlavne v tehotnosti. Treba mať však na mysli, že aj priveľa jódu môže v určitých špecifických situáciách pacientovi spôsobiť komplikácie. Preto by si najmä pacienti so známym ochorením štítnej žľazy a tehotné ženy mali výživové doplnky s obsahom jódu rozumne dávkovať a konzultovať so svojím lekárom.
Aké príznaky naznačujú, že sa so štítnou žľazou niečo deje?
Príznaky zníženej alebo zvýšenej funkcie štítnej žľazy závisia od viacerých faktorov: od veku pacienta, od závažnosti deficitu alebo nadbytku hormónov, od rýchlosti vývoja… Často sú pomerne nešpecifické a možno ich pripísať iným ochoreniam. Pri zmene zdravotného stavu by mal na ochorenie štítnej žľazy (tyreopatiu) myslieť najskôr praktický lekár a prípadne vyšetriť skríningový hormón. Ak by sa u pacienta ukázala nejaká patologická hodnota, mal by ho odoslať ku špecialistovi – endokrinológovi.
Aké sú najčastejšie ochorenia štítnej žľazy?
Najčastejším ochorením štítnej žľazy v našej populácii je autoimunitný zápal štítnej žľazy, ktorý zvyčajne časom prejde do jej zníženej funkcie. Zriedkavejšie sa vyskytujú ochorenia spojené so zvýšenou funkciou štítnej žľazy, zápaly vyvolané vírusovou infekciou v organizme, ochorenia súvisiace s užívaním určitých liekov. Čoraz viac pozorujeme uzlové zmeny na štítnej žľaze, ktoré sa ukážu pri vyšetreniach krku (sonograficky, magnetickou rezonanciou alebo CT). Ich výskyt je veľmi vysoký, podľa niektorých zdrojov zo zahraničia ich má až polovica dospelej populácie. Prevažná väčšina nálezov je benígna. Len malé percento predstavuje onkologický nález.
Ako sa prejavuje zvýšená činnosť štítnej žľazy?
Príznaky zvýšenej funkcie sa prejavujú búšením srdca, nervozitou, trasením rúk, chudnutím, nadmerným potením, častou stolicou a môžu byť spojené i so zväčšením štítnej žľazy.
Pri zníženej funkcii štítnej žľazy teda prebiehajú opačné reakcie?
Znížená funkcia je následkom nedostatku hormónov. Prejavuje sa únavou, neznášanlivosťou chladu, zápchou, poruchami menštruácie u žien, suchou, svrbivou pokožkou, priberaním a podobne.
Môže porucha štítnej žľazy ovplyvniť správanie pacienta?
V určitých špecifických prípadoch pacientov s klinicky neprejavenou psychiatrickou diagnózou môže porucha funkcie štítnej žľazy spôsobiť aj jej manifestáciu.
Ktoré rizikové faktory najčastejšie vyprovokujú ochorenia štítnej žľazy?
Vnímavosť na ochorenie autoimunitného zápalu štítnej žľazy sa často v rodine u viacerých príbuzných dedí. Na jej prejavenie ale vplývajú i iné faktory, napríklad pohlavie, infekcie, lieky, fajčenie, prísun jódu, stres, toxické látky…
Prečo sa toto ochorenie vyskytuje dvakrát častejšie u žien ako u mužov?
Na prejavenie ochorenia má vplyv pohlavie – pohlavné hormóny i samotné chromozómy.
Aké sú možnosti liečby ochorenia štítnej žľazy?
Liečba závisí od konkrétnej choroby, od výsledkov, klinického stavu a veku pacienta. Najčastejšia porucha – znížená funkcia v dôsledku autoimunitného zápalu – sa dá pomerne jednoducho a bez komplikácií liečiť levotyroxínom. Na zvýšenú funkciu štítnej žľazy sú k dispozícii lieky, do úvahy môže prichádzať i podanie rádiojódu, no v prípade potreby i operačné riešenie.
Keďže človek nemôže žiť bez štítnej žľazy, dá sa nahradiť jej úloha po jej chirurgickom odstránení?
Levotyroxín je plne funkčná náhrada prirodzených hormónov bez pridaných nežiaducich účinkov vo forme drobnej tablety užívanej raz denne. Pacienta nastavíme na dávku lieku, ktorú organizmus potrebuje. Podľa hladín hormónov v krvi overujeme adekvátnosť substitúcie.
Ak sa pacient adekvátne nelieči, môžu vzniknúť komplikácie?
Neliečený ťažký nedostatok alebo nadbytok môže mať rôzne i závažné komplikácie s fatálnymi následkami. Ich charakter závisí od stupňa poruchy, veku pacienta i pridružených ochorení.
Dá sa preventívne zabrániť ochoreniu štítnej žľazy?
Prevenciou je na ochorenie štítnej žľazy myslieť, a to najmä u pacientov, ktorí majú toto ochorenie v rodine. V súčasnosti je legislatívne ukotvená i povinnosť na ochorenie štítnej žľazy skrínovať tehotné ženy v záujme správneho vývoja plodu a priebehu gravidity.
