Zväčšenie lymfatických uzlín. Čo znamená a o aké ochorenia môže ísť?

Zdroj foto: www.stock.adobe.com

Lymfatické uzliny si zvyčajne nevšimneme, kým na seba neupozornia svojou nadmernou veľkosťou alebo bolestivosťou. Zväčšenie lymfatických uzlín sa odborne nazýva lymfadenopatia. Popri lymfatických uzlinách sa môže zväčšiť aj iné lymfatické tkanivo, napríklad slezina či mandle. Príčiny zväčšených lymfatických uzlín bývajú rôzne. Čo si všímať?

Čo si všímať na uzlinách?
Kedy je dôvod vyhľadať lekára?
Aké bývajú príčiny zväčšených lymfatických uzlín?
Čo je to lymfóm a aké má príznaky?
Kedy sú zväčšené uzliny u detí a u dospelých v poriadku?

Zväčšené lymfatické uzliny – čo si všímať

Ak máte niektoré lymfatické uzliny zväčšené, lekár prezrie aj ostatné, ktoré sú pri vyšetrení dostupné – uzliny na krku, v podpazuší, v slabinách. Prehmatá brucho kvôli slezine, ktorá obsahuje lymfatické tkanivo. Je dôležité, či sú zväčšené uzliny vo viacerých oblastiach tela (celkovo) alebo len v určitej jednej (regionálne). Regionálne zväčšené uzliny skôr poukazujú na problém tých orgánov, s ktorými priamo súvisia. Systémové zväčšenie lymfatických uzlín môže upozorniť na systémové ochorenie alebo ochorenie samotného lymfatického tkaniva.

Lekár bude skúmať aj charakter uzliny – či je koža nad uzlinou začervenaná, či je možné uzlinou pohybovať oproti spodine, či sú uzliny oddelené alebo splývajú do takzvaných paketov, aká je konzistencia zväčšenej uzliny a jej veľkosť. Taktiež skúma bolestivosť a citlivosť uzliny.

Ak si nahmatáte zväčšenú lymfatickú uzlinu, zamyslite sa, či ste neboli v kontakte so zvieratami, necestovali v poslednom čase do zahraničia, nestretli sa s chorým človekom, neporanili sa, neschudli v poslednom čase alebo necítite iné zdravotné ťažkosti.

Zväčšené lymfatické uzliny – príčiny

Sú rôzne kategórie chorôb, pri ktorých môžeme pozorovať zväčšenie lymfatických uzlín. Nie každá zväčšená uzlina znamená hneď lymfóm či inú rakovinu. V niektorých prípadoch sú príčiny banálne. Čo spôsobuje zväčšenie lymfatických uzlín?

1. Virózy

Reakcia tela na vírus sa môže prejaviť aj zväčšením lymfatických uzlín. Pri niektorých virózach býva obzvlášť výrazné, typicky napríklad pri infekčnej mononukleóze, ktorú spôsobuje vírus Epstein-Barrovej. Zväčšené uzliny bývajú aj pri osýpkach či rubeole, avšak očkovanie proti týmto chorobám je súčasťou povinného očkovacieho kalendára.

2. Bakteriálne infekcie

  • Angína – streptokoková infekcia, ktorá sa prejaví horúčkou, bolesťami pri prehĺtaní, malátnosťou a celkovou nevoľnosťou, u detí sú časté aj bolesti bruška. Zväčšené mandle zvyčajne na krku dotvárajú celkový obraz choroby spolu s belavými povlakmi na boľavých mandliach.
  • Tuberkulóza – okrem zväčšených uzlín v úvode ochorenia býva prítomné nočné potenie, chudnutie, nechutenstvo, zvýšenie telesnej teploty.
  • Záškrt – choroba, proti ktorej sa povinne očkuje. Prejavuje sa štekavým kašľom, zachrípnutým či slabým hlasom až stratou hlasu, môžu sa objaviť ťažkosti s dýchaním.
  • Infekcie v zuboch a dutine ústnej sa často prejavujú aj zväčšením lymfatických uzlín pod sánkou či na krku.
  • Kožné infekcie sa často prejavia v najbližších lymfatických uzlinách.
  • Syfilis spôsobuje vo svojom druhom štádiu aj zväčšenie všetkých uzlín v tele, a to spolu s príznakmi podobnými chrípke.
  • Chlamýdiová infekcia prenášaná pohlavným stykom môže zväčšiť uzliny v slabinách.
  • Borelióza, ktorú prenáša nakazený kliešť, môže v úvodnej fáze taktiež zväčšiť uzliny popri príznakoch podobných chrípke a charakteristickej vyrážke na koži.
  • Infekcia HIV spôsobuje zväčšenie lymfatických uzlín v celom tele.
  • Choroba z mačacieho poškriabania – objavuje sa po kontakte s mačkou, najčastejšie cez poškriabanie kože. Asi 30 dní na to si všimnete zväčšenie uzlín v okolí predošlej rany alebo v podpazuší či na krku, únavu, horúčku, bolesti hlavy. Uzliny sú často bolestivé.
Aj škrabanec od mačky môže byť príčinou uzlín. Zdroj foto: www.stock.adobe.com

3. Parazity

  • Toxoplazmóza, ktorú prenášajú mačky či psy, spôsobuje zväčšenie lymfatických uzlín. Nebezpečná je v tehotenstve.
  • Vši spôsobujú podráždenie kože a môžete si všimnúť zväčšenie uzlín najmä v oblasti záhlavia.

4. Zápalové choroby

  • Reumatoidná artritída – uzliny sa pri aktívnej fáze choroby zväčšia v príslušnej oblasti, kde je aj bolestivý kĺb.
  • Systémový lupus erytematodes – choroba spojiva, pri ktorej môžete cítiť aj horúčku, vyčerpanosť, stratu hmotnosti.

5. Rakovina

Lymfatické uzliny nezachytávajú len vírusy a baktérie, ale aj škodlivé bunky v našom tele. Bývajú preto prvé, do ktorých sa rakovina šíri z napadnutého orgánu. Ak vám zistia rakovinu v niektorom orgáne, lekári vždy skúmajú aj okolité lymfatické uzliny, či obsahujú nádorové bunky. V takomto prípade ide o metastázy nádoru, ktorý máte v inom orgáne.

Iným prípadom je lymfóm – rakovina lymfatických uzlín, rakovinou je postihnuté priamo lymfatické tkanivo uzliny. Typicky sa objavuje v staršom veku. Príznaky lymfómu sú nebolestivé zväčšené lymfatické uzliny hocikde na tele, strata hmotnosti, horúčka a nočné potenie.

Leukémia, rakovina bielych krvniniek (leukocytov) sa tiež môže prejaviť zväčšením lymfatických uzlín spolu s horúčkou, náchylnosťou na infekcie a únavou.

6. Reakcia na lieky

Zväčšenie lymfatických uzlín môžu spôsobiť aj niektoré lieky, napríklad viaceré antibiotiká: fenytoín, alopurinol, karbamazepín, atenolol, izoniazid či iné.

7. Iné príčiny

Lymfatické uzliny sa môžu zväčšiť aj pri rôznych iných okolnostiach – vaskulitídach, Kawasakiho syndróme, po podaní vakcíny, toxoplazmóze či iných parazitmi vyvolaných chorobách a podobne.

Zdroj foto: www.stock.adobe.com

Zväčšené uzliny u detí a u dospelých – kedy je to normálne?

Nie vždy je dôvod na paniku. Zväčšené uzliny sú bežným sprievodným javom pri virózach a aj niekoľko dní po ich prekonaní, a to najmä u detí. U dospelého za normálnych okolností nie sú lymfatické uzliny hmatné.

Deti majú normálne hmatné uzliny na krku, v podpazuší, v slabinách, pričom u dospelého by sa podobný nález považoval už za lymfadenopatiu. U detí však dochádza po narodení až do veku 8 – 12 rokov k prirodzenému zmnoženiu lymfatického tkaniva, ktoré sa na parametre dospelého mení počas puberty. Za normálne preto u detí považujeme uzliny v prednej časti krku do 2 cm, v podpazuší do 1 cm, v slabinách do 1,5 cm. Podozrivé v týchto lokalitách sú až uzliny nad 3 cm.

Ak zistíte čo i len mierne zväčšené uzliny nad kľúčnou kosťou či nad výbežkom stehennej kosti, vyžaduje tento nález bližšie vyšetrenie.

Lekára navštívte, ak:

  • je uzlina začervenaná, bolestivá, teplá, prípadne cítite vo vnútri akoby tekutinu,
  • nahmatáte si uzliny priamo nad kľúčnou kosťou alebo výbežkom stehennej kosti (epitrochleárne),
  • uzliny sú tvrdé, nepružné, nepohyblivé, prípadne splývajú,
  • zväčšené uzliny pretrvávajú viac ako 3 týždne,
  • uzliny sú zväčšené zdanlivo bezdôvodne,
  • uzliny sú hmatné len jednostranne (napríklad iba v jednej slabine, na jednej strane krku a podobne),
  • máte aj iné príznaky okrem zväčšených uzlín, napríklad strata hmotnosti, nočné potenie, horúčka, malátnosť a podobne.

Odbornú kontrolu zabezpečila MUDr. Jana Straková, praktická lekárka pre dospelých s atestáciou z endokrinológie, členka výboru Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva.

Zdroje:

https://emedicine.medscape.com/article/956340-clinical#b4

https://www.netdoktor.de/symptome/geschwollene-lymphknoten/

https://www.aafp.org/afp/1998/1015/p1313.html

Pridaj komentár