PrevenciaZdroj foto: www.stock.adobe.com
Zamysleli ste sa nad tým, aký je vlastne zmysel života? K tejto a podobným otázkam prichádzame najmä vtedy, keď prežijeme nečakanú, zvyčajne traumatizujúcu skúsenosť. Mnohí z nás si myslia, že cieľom života je byť šťastní. Avšak šťastie nie je zmyslom života. Je ním naplnenie, zmysluplnosť v živote. Pocit, že ste dosiahli a dosahujte to, čo je pre vás dôležité. To, z čoho majú úžitok aj iní, nielen vy sám/sama.
Ako ovplyvňuje chápanie zmyslu života duševné zdravie jednotlivca?
Ako sa dá vôbec prísť na to, v čom spočíva zmysel života konkrétneho človeka?
Aký je rozdiel medzi šťastím a naplnením?
Ovplyvňujú traumy a traumatické zážitky to, ako vnímame zmysel vlastného života? Ako?
Definovať pojem šťastie nie je jednoduché a pre každého z nás môže znamenať niečo iné. Keď sa Albert Einstein podelil so svetom o svoju teóriu šťastia, uviedol: „Pokojný a skromný život prináša viac šťastia ako honba za úspechom v kombinácii s neustálym nepokojom.“ Dnes vieme, že mal jednoznačne pravdu. Ak sa opýtate okolitých ľudí, či sa cítia šťastí, verte tomu, že mnohí vám odpovedia záporne. Americký prieskum Survey of American Happiness z roku 2017 dokonca ukázal, že len tretina účastníkov štúdie sa cíti šťastná. A pritom sa všetci naháňame za šťastím. Prečo táto honba za šťastím zlyháva?
Posadnutosť šťastím nevedie k pochopeniu zmyslu života
Spisovateľka a inštruktorka pozitívnej psychológie na Pennsylvánskej univerzite Emily Esfahani Smith tvrdí, že naša posadnutosť snahou o osobné šťastie nevedie k pochopeniu zmyslu života. Psychológovia definujú šťastie ako stav pohody, v ktorej sa momentálne cítime dobre. Reálny zmysel života má hlbší význam. Vyplýva z toho, že patríme alebo „slúžime“ niečomu, čo nás presahuje. Niečomu, čo z nás robí lepšie ja.
Premárnený čas i energia
Ak sa stanete obeťou myšlienky, že cesta ku šťastiu je úspech, stratíte roky života a množstvo energie hľadaním ideálnej práce, dokonalého priateľa, krásneho bytu. Po pár rokoch honby za šťastím zistíte, že sa cítite úzkostne, osamelo, nešťastne. Môže hľadanie šťastia spôsobiť, že budeme nešťastní? Paradoxne áno.
Vedci zistili, že naháňanie sa za šťastím môže byť sebazničujúce. Platí totiž, že čím viac túžime po šťastí, tým je pravdepodobnejšie, že sa budeme cítiť sklamaní. Mnohí sa pri hľadaní vlastného šťastia cítili beznádejne, depresívne a osamelo. Naopak, ak nájdete niečo, čo dáva vášmu životu zmysel – či to je starostlivosť o rodinu, tvorba umeleckého diela, štúdium či profesia, vtedy sa zvýši vaše sebavedomie. S ním rastie pocit spokojnosti a klesá riziko úzkostných stavov.
Ako žiť zmysluplnejšie?
Keď nebudete hľadať šťastie ako také, ale zmysel svojho života, budete odolnejší, bude sa vám lepšie dariť v škole, v práci, v súkromí. Emily Esfahani Smith sa snažila nájsť spôsob, ako môžeme žiť zmysluplnejší život. Strávila päť rokov rozhovormi so stovkami ľudí a triedila výskumy v oblasti psychológie, neurovedy a filozofie. Vyhodnotila štyri najdôležitejšie piliere, ktoré pomôžu nájsť, čo vás skutočne napĺňa:
1. Spolupatričnosť
Spolupatričnosť znamená byť vo vzťahoch, kde si vás vážia za to, kým skutočne ste. A vy si vážite ostatných. Najjasnejším príkladom sú rodinné väzby.
Spolupatričnosť si však netreba zamieňať s lacnými formami „vzájomnosti“, pri ktorých si vás ľudia vážia nie preto, kým ste, ale preto, čomu veríte alebo koho nenávidíte.
2. Nájdite svoj účel
Nájsť svoj účel nie je to isté ako nájsť prácu, ktorá vás robí šťastnými. Nájsť svoj účel spočíva v tom, čo dávate, nie v tom, čo chcete. Môžeme ho definovať ako použitie svojich silných stránok na službu druhým. Keď sa nám to podarí, budeme sa cítiť potrební, čo je už len kúsok k zmysluplnosti.
3. Meditujte, spojte sa „s vyššou realitou“
Až keď sa dokážete povzniesť, pozastaviť, meditovať, pochopíte márnosť mnohých ľudských snov a túžob. Rovnako aj banalitu každodenných životov. Nájdite vlastný spôsob, ako sa zahĺbiť a dostať do stavu, v ktorom pocítite prítomnosť niečoho takého veľkého, že to presahuje naše pochopenie sveta.
4. Zamyslite sa, čo hovoríte o sebe druhým
Uvedomili ste si niekedy, že tým, ako hovoríte o svojich skúsenostiach a o svojej minulosti, formujete vlastne svoj príbeh? Príbeh, ktorý o sebe vytvárate pre iných? Na základe toho, ako rozprávame, môžeme vytvoriť rozdielne príbehy, aj keď sme prežili to isté. A to sa odzrkadlí na spôsobe, ako nás vníma okolie.
Nie ste nadšení z toho, ako sa veci vo vašom živote vyvíjajú? Neviete, na čo sa zamerať, aby váš život nabral správny smer? Vždy je dobrou možnosťou návšteva terapeuta alebo nájdenie času na premyslenú sebareflexiu. Nehľadajte šťastie, to prichádza a odchádza. Život je skutočne dobrý vtedy, keď má zmysel.
Paradox: Šťastiu bráni práve honba za šťastím
K objasneniu výrazu „zmysluplnosť bytia“ prispel aj významný židovský psychiater a neurológ z Viedne Viktor Frankl. V septembri 1942 bol s manželkou i rodičmi transportovaný do nacistického koncentračného tábora. I keď väčšina jeho rodiny zahynula, on prežil. Vo svojej najpredávanejšej knihe z roku 1946 Hľadanie zmyslu života, ktorú napísal za neuveriteľných deväť dní, píše o zážitkoch z tábora.
V koncentračnom tábore pracoval ako terapeut a naplno sa venoval svojej profesii. Všimol si, že osoby, ktoré našli zmysel života aj v tých najstrašnejších podmienkach, boli oveľa odolnejšie voči utrpeniu ako tie, ktoré zmysel nenašli. „Človeku možno zobrať všetko, až na jednu vec, poslednú z ľudských slobôd – za akýchkoľvek okolností si zvoliť postoj, zvoliť si vlastnú cestu,“ píše v knihe.
Ako nájsť zmysel, aj keď je už všetko stratené?
Frankl uvádza tiež príklad dvoch väzňov, ktorí sa pokúsili o samovraždu. Obaja muži stratili nádej a mysleli si, že od života už nemožno očakávať nič viac a nie je pre čo žiť. Ako terapeut im pomohol uvedomiť si, že život od nich stále niečo očakáva. Pre jedného to bolo jeho malé dieťa, pre druhého, ktorý bol vedec, to bola séria kníh, ktoré potreboval dokončiť.
„Jedinečnosť, ktorá odlišuje každého jednotlivca a dáva zmysel jeho existencii, má vplyv na tvorivú prácu rovnako ako aj na ľudskú lásku… Človek, ktorý si uvedomí, akú zodpovednosť nesie voči inému, kto naňho s láskou čaká, alebo voči nedokončenému dielu, nikdy nemôže zahodiť svoj život,“ vysvetľuje psychiater a neurológ v jednej osobe.
Šťastie je prchavé, zmysel života sa nevyparí
Nájdenie zmyslu života nie je len o prekročení seba samého, ale aj o prekročení prítomného okamihu. Šťastie je prchavá emócia pociťovaná tu a teraz – nakoniec zmizne, rovnako ako všetky emócie. Zmysel je trvalý. Spája minulosť s prítomnosťou a budúcnosťou. Dokonca štúdie potvrdili, že ak aj zažijete negatívne udalosti, zníži to vaše šťastie, ale zvýši hodnotu zmyslu vášho života. K tomuto názoru sa pripája Viktor Frankl, ktorý hovorí: „Ak má život vôbec zmysel, potom musí mať zmysel aj utrpenie.“
Čo znamená podstata ľudskosti? Odložiť vlastné záujmy
Múdrosť, ktorú Viktor Frankl odvodil zo svojich skúseností priamo uprostred nepredstaviteľného ľudského utrpenia, je rovnako aktuálna i dnes: „Byť človekom vždy smeruje k niečomu alebo niekomu mimo seba samého. Čím viac zabúdame na seba – a namiesto očakávania dávame, slúžime – tým viac sme ľuďmi.“
Hľadanie zmyslu života je to, čo robí ľudské bytosti jedinečnými a odlišnými od zvierat. Tým, že odložíme svoje sebecké záujmy, že budeme viac „dávať“ ako „brať“, vyjadrujeme a uznávame, že dobrý život znamená omnoho viac ako len hľadanie šťastia.
Odbornú kontrolu zabezpečila Mgr. Alexandra Kaiser, klinická psychologička (znalkyňa v odbore psychológia, odvetvia klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých, psychológia sexuality).
Zdroje:
https://qz.com/1067774/the-purpose-of-life-isnt-to-be-happy-its-to-be-fulfilled/
https://www.theatlantic.com/health/archive/2013/01/theres-more-to-life-than-being-happy/266805/
https://www.cnbc.com/2017/11/01/4-ways-to-live-a-happier-and-fulfilling-life-according-to-psychology.html
