Liečba
Príznaky
VyšetrenieZdroj foto: www.stock.adobe.com
Vitiligo je ochorenie kože, pri ktorom dochádza k strate kožného pigmentu melanínu. V koži postupne ubúda počet pigmentotvorných buniek – melanocytov, s následným deficitom pigmentu v bunkách kože a vlasov. V postihnutých oblastiach je pokožka biela, nikdy sa neopáli a veľmi ľahko sa vplyvom UV žiarenia spáli. Ak je ložisko vo vlasoch, v obočí alebo na riasach, tieto vyrastajú biele a uvedený stav označujeme ako poliózu. Čo treba vedieť, ak vás trápi vitiligo?
Ako súvisia melanocyty s pigmentom?
Prečo vlastne vitiligo vzniká?
Ako sa toto ochorenia prejavuje?
Ako prebieha diagnostika a liečba vitiliga?
Kedy pomôže laser alebo transplantácia?
Strata pigmentu pri vitiligu môže byť lokalizovaná, keď je postihnutá jedna menšia oblasť, alebo častejšie generalizovaná. Vtedy je postihnutá viac ako jedna oblasť, napríklad ruky a okolie očí (tzv. akrofaciálny typ). Jednotlivé depigmentované ložiská majú tendenciu časom sa zväčšovať.
Vitiligo a melanocyty
Pri vitiligu dochádza k postupnej deštrukcii melanocytov. Ide o bunky, ktoré produkujú kožný pigment – melanín. Nachádzajú sa vo viacerých tkanivách, najviac však v najvrchnejšej vrstve kože – v epiderme, vo vlasových folikuloch a v dúhovke oka. Preto od množstva melanínu závisí farba kože, vlasov, chlpov a očí.
Počet melanocytov v pokožke je u každého človeka geneticky daný, geneticky predurčené je aj množstvo vyprodukovaného pigmentu jednotlivými melanocytmi, čo určuje náš fototyp. Melanocyty v závislosti od zmien vonkajšieho prostredia môžu regulovať hladinu svojej produkcie melanínu, t. j. zvyšovať ju alebo znižovať. Tento proces ovplyvňuje množstvo génov a hormónov.
Dôležitosť melanínu a jeho funkcie
V bunkách pokožky sa zhromažďuje melanín nad jadrami buniek vo forme melanínových zrniečok, kde vytvára akoby pigmentovú čiapočku. Jadrá jednotlivých buniek pokožky obsahujú genetický materiál, tzv. DNA, ktorá je veľmi citlivá na poškodenie rôznymi vplyvmi z vonkajšieho prostredia, najmä však na UV žiarenie, s ktorým sa naša pokožka stretáva najčastejšie.
Koža nedostatočne chránená pred UV žiarením, či už z dôvodu vrodeného bledšieho fototypu, vrodenej alebo získanej poruchy pigmentu, prípadne nedostatočnou fotoprotekciou, má tendenciu podliehať rôznym patologickým zmenám.
Čo je príčinou vzniku vitiliga?
Príčina vzniku ochorenia nie je doposiaľ stále presne objasnená. Tvorba melanínu v melanocytoch je komplexný proces riadený množstvom génov a hormónov. Deštrukcia melanocytov môže mať aj genetický podklad. Teórií o príčine vzniku vitiliga je viacero, najpravdepodobnejšou sa zdá byť tzv. autoimunitná teória, podľa ktorej dochádza k tvorbe protilátok proti vlastným melanocytom, čo následne vedie k ich zániku. Túto teóriu podporuje aj fakt, že s vitiligom sú spojené aj rôzne iné autoimunitné ochorenia, ako napr. ochorenie štítnej žľazy či cukrovka. Autodeštruktívna teória predpokladá poruchu antioxidačného systému v melanocytoch, keď sa hromadia voľné kyslíkové radikály, enzýmy superoxiddismutáza a kataláza, ktorých obsah je v depigmentovaných ložiskách nižší v porovnaní so zdravou kožou.
Prejavy vitiliga
Prvým typickým znakom je biela škvrna na pokožke, ostro ohraničená od zdravej okolitej pigmentovanej kože. Prvé ložiská sa najčastejšie objavujú na chrbtoch rúk a na tvári, typicky okolo úst alebo očí, často bývajú postihnuté aj predlaktia, trup, genitálna oblasť, triesla. Jednotlivé ložiská sa môžu postupne zväčšovať a splývať. Depigmentácia môže postihnúť aj vlasy, fúzy, riasy a obočie.
Ako sa vitiligo diagnostikuje?
Diagnostika vitiliga spočíva vo vizuálnom vyšetrení kože. Biele depigmentované ložiská si pacient najčastejšie všimne v lete po opálení, keď sa ložiská vitiliga oproti zdravej opálenej koži zvýraznia. Na overenie predpokladanej diagnózy môže použiť dermatológ aj Woodovu lampu, zriedkavo v sporných prípadoch aj kožnú biopsiu.
Vzhľadom na možnú asociáciu vitiliga s inými autoimunitnými ochoreniami je vhodné, aby dermatológ indikoval súbor laboratórnych vyšetrení zameraný na záchyt týchto ochorení.
Vitiligo: liečba
Liečba patrí do rúk skúseného dermatológa. Cieľom liečby je repigmentácia depigmentovaných ložísk kože. Vitiligo sa neprejavuje žiadnymi nepríjemnými pocitmi, nebolí ani nesvrbí. Nie je nákazlivé. Je problémom najmä estetickým, avšak treba mať na pamäti aj to, že miesta postihnuté vitiligom nie sú prirodzene chránené pred pôsobením slnečného žiarenia, preto im treba venovať zvýšenú pozornosť a dôsledne ich chrániť krémami so SPF minimálne 50.
Liečba vitiliga je náročná a má ťažko predvídateľný priebeh. Odpoveď na liečbu býva veľmi individuálna. Terapeutických možností je viacero a zahŕňajú liečbu lokálnu, celkovú, podpornú, ďalej sa používa fototerapia, excimerový laser, chirurgická terapia, kozmetická kamufláž a depigmentácia.
Lokálna liečba vitiliga
V lokálnej liečbe je možné využiť protizápalový a imunomodulačný efekt kortikosteroidov a imunomodulátorov. Ideálna je ich kombinácia s expozíciou UV žiareniu.
Celková liečba sa využíva menej často, zväčša len pri určitých rýchlo progredujúcich formách, keď sa používajú perorálne kortikoidy, imunosupresíva, štúdie opisujú aj pokusy s biologickou liečbou.
Bunkový oxidačný stres hrá významnú úlohu pri progresii vitiliga, a preto určite stojí za zváženie užívanie antioxidantov v rámci podpornej terapie. Vitamíny C a E, betakarotén, pseudokataláza, doplnky s obsahom Polypodium leucotomas alebo Ginkgo bilobachránia bunky pred ďalším poškodením UV žiarením a inými vonkajšími vplyvmi.
Fyzikálna terapia pri vitiligu
Veľmi často sa v liečbe využíva fototerapia, ideálne v kombinácii so psoralénom, čo je látka, ktorá zvyšuje citlivosť kože na UV žiarenie. Lokálny psoralén v kombinácii s UVA svetlom sa nazýva fotochemoterapia – PUVA. Mechanizmus účinku spočíva v stimulácii obnovy melanocytov a k ich následnej produkcii melanínu. Táto liečba je dlhodobá, odporúča sa aspoň 12 – 24 mesiacov. Čiastočná repigmentácia ložísk sa opisuje u 70 – 80 % pacientov, ale kompletná repigmentácia iba u 20 %.
Úzkopásmové UVB žiarenie (311 nm) sa odporúča aplikovať dva až trikrát týždenne. Dĺžka terapie je individuálna Ak nenastane žiadna repigmentácia do troch mesiacov, odporúča sa liečbu ukončiť. Úzkopásmové UVB žiarenie je v porovnaní s PUVA terapiou rovnako efektívne a má menej nežiaducich účinkov.
Excimerový laser vyžíva UV žiarenie zo spektra UVB (308 nm). Jeho výhodou je vysoká presnosť, čo umožňuje pracovať s vyššou dávkou žiarenia, pretože laserový lúč nezasahuje okolitú zdravú kožu. V porovnaní s UVB terapiou je repigmentácia rýchlejšia s potrebou nižšieho počtu aplikácií.
Chirurgická terapia pri vitiligu
Cieľom je nahradiť chýbajúce melanocyty v depigmentovaných oblastiach kože. Ide o transplantáciu melanocytov z vlastnej, normálne pigmentovanej kože.
Kozmetické krytie
Naň je možné využiť vodoodolné samoopaľovacie prostriedky vo forme gélov, krémov či sprejov, ktoré dodajú koži tmavší odtieň, taktiež vodoodolné tónovacie a krycie krémy a mejkapy.
Depigmentácia
V prípade rozsiahleho postihnutia kože a u pacientov s univerzálnym vitiligom, ktoré nereaguje na dostupnú liečbu, je možné zvážiť aj depigmentáciu. Používa sa monobenzon, ktorý spôsobuje nezvratnú depigmentáciu kože – odstráni zvyšný pigment a zjednotí sa farba kože. Vhodné je aj v najvyššej možnej miere obmedziť pôsobenia slnečných lúčov na pokožku.
A na záver
Hoci je vitiligo skôr benígne ochorenie, pre pacienta môže predstavovať závažný kozmetický a psychologický problém. Ide o pomerne časté ochorenie, ktoré postihuje 0,5 – 2 % populácie. Nositeľmi vitiliga sú aj viaceré známe osobnosti, medzi najznámejšími možno spomenúť Michaela Jacksona, ktorý pre rozsiahle postihnutie podstúpil celkovú depigmentáciu tela.
U ľudí trpiacich vitiligom je dôležité nezabúdať na používanie krémov s ochranným faktorom SPF 50 a vyšším, podporne môže pôsobiť aj užívanie antioxidantov, prípadne lokálnych krémov s obsahom antioxidantov. Odporúča sa aj vyhýbať sa zákrokom, ktoré narúšajú integritu kože, ako napr. pírsing, tetovanie či permanentný mejkap, v dôsledku možného vzniku tzv. Koebnerovho fenoménu (vznik prejavov v miestach mechanického dráždenia kože).
Redakčná úprava: Sabína Zavarská
Tento článok vyšiel v Dermato 2/2020. Ak máte záujem o časopis, môžete si ho objednať na stránke www.medmedia.sk kliknutím na obrázok.
