Blog(Zdroj foto: AdobeStock.com)
Milan je 77-ročný vdovec po dvoch infarktoch a operácii bedrového kĺbu. Dlho býval sám, ale po dlhšom uvažovaní sa rozhodol, že umožní synovi, jeho manželke a ich 3 deťom, aby s ním žili v jeho dome so záhradkou.
Dúfal, že mu za to občas pomôžu, a hlavne – už nechcel byť sám. Milan si od syna sľuboval, že mu bude v starobe oporou.
Nakoniec však zostal sklamaný z toho, ako sa situácia vyvinula. Po roku spoločného bývania, „mladí“ odmietajú čokoľvek platiť, neprispievajú na opravy domu, a to z dôvodu, že dom nie je napísaný na nich.
Dokonca mu už zamedzili prístup do kúpeľne. Odpojili televíznu anténu, syn bez opýtania používa jeho veci. Najväčším sklamaním je pre Milana syn, ktorý sa na tejto šikane aktívne zúčastňuje.
Týranie seniorov – súvisí to s podceňovaním?
Byť starým, nie je v dnešnej dobe vôbec jednoduché. Nielen preto, že v starobe dochádzajú životné sily, ale aj preto, že v modernej spoločnosti nie je pre starobu miesto. A pritom starých ľudí pribúda.
Ľudský život sa predĺžil, čo je výsledok lepších životných podmienok a rozvoja medicíny. Na jednej strane je tento fakt pozitívny, na druhej strane – mnoho ľudí nevie, ako „využiť“ získané roky. Na mladosť orientovaná spoločnosť totiž potlačila starých ľudí do úzadia.
Všeobecné presvedčenie, že starší človek je nekompetentný, vyúsťuje do podceňovania a odmietania, v niektorých prípadoch dokonca odporu voči starým ľuďom. Seniorom priraďujeme nízky sociálny status a v podstate od nich už nič neočakávame. Považujeme ich za senilných, rigidných v názoroch a myslení, nepotrebných.
Najtýranejšími ľuďmi sú seniori
Z rôznych výskumov vyplýva, že najohrozenejšími osobami z pohľadu týrania sú seniori. Väčšinou ide o ženy nad 80 rokov, osamelo žijúce, ale aj seniorov v pobytových zariadeniach. Tí bývajú týraní personálom zdravotníckych alebo sociálnych zariadení, do starostlivosti ktorého boli zverení.
Ešte neuveriteľnejšie je, že seniori sú často týraní svojimi najbližšími: deťmi, vnúčatami, manželskými partnermi. Mali by sme vedieť, že sa takéto veci dejú, hoci nám to nikto otvorene nepovie.
Je to pochopiteľné. Ľuďom, ktorí sú vystavovaní týraniu, sa táto téma otvára zložito. A zdôveriť sa niekomu cudziemu, to je veľmi chúlostivé.
Každý starý človek, ktorý je týraný, sa za túto skutočnosť navyše hanbí. Dokonca trpí pocitmi viny a presvedčením, že si toto zaobchádzanie zaslúži. A krok, ktorý by viedol k trestnému oznámeniu, starý človek väčšinou neurobí.
Kto je vlastne „starý človek“?
Za začiatok staroby považujeme vek 60 – 65 rokov. Táto etapa života býva väčšinou spájaná so statusom dôchodcu. To sú tí ľudia, ktorých spoločnosť považuje za neaktívnych a neproduktívnych. Zamestnávatelia u nich očakávajú zníženie schopností, veľkú chorobnosť a postupnú stratu sebestačnosti.
Ide však o stereotypný pohľad na starobu. Veď niekto môže byť plne funkčný aj vo veku 70 či 75 rokov. V každom prípade, veľakrát považujeme starých ľudí za záťaž pre spoločnosť, za tých, ktorí odčerpávajú významnú časť spoločenských zdrojov (na dôchodky, zdravotnú a sociálnu starostlivosť a podobne).
Prečo nehľadáme pozitívne stránky staroby?
Dokedy chceme ignorovať viac ako milión seniorov?
Nevieme naplniť ich voľný čas zmysluplnou činnosťou?
Kedy hovoríme o týraní seniora?
O týraní starého človeka hovoríme vtedy, ak sa uňho objavia rôzne poškodenia na zdraví (fyzické i psychické), resp. trpí spoločensky. Týranie seniorov svedčí o nízkej úrovni spoločnosti. K najčastejšie príčinám tohto stavu patrí:
- nedostatok kvalifikovaného personálu,
- nevyhovujúce podmienky pre opatrovateľov – hrozí syndróm vyhorenia,
- slabá kontrola kvality poskytovaných služieb, dodržiavania etických noriem a ľudských práv,
- nedoriešené právne a sociálne postavenie osobných asistentov,
- nedostatok finančných prostriedkov na úhradu poskytovaných služieb,
- zlá organizácia zdravotných a sociálnych služieb (napríklad dlhé čakacie doby),
- nedostatok financií na technické vybavenie a modernizáciu objektov (málo sponzorov v oblasti sociálnych služieb),
- ageizmus – diskriminácia starých ľudí v spoločnosti.
Druhy týrania seniorov
Teraz sa spolu pozrieme na rôzne druhy týrania starých ľudí. V praxi rozlišuje 6 spôsobov, ktoré sa môžu vzájomne prelínať. Žiaden druh tyranie nesmieme brať na ľahkú váhu, pretože bezmocnosť rastie každým dňom.
1. Fyzické týranie:
- spôsobovanie bolesti, ubližovanie, zraňovanie,
- neuspokojenie základných biologických potrieb – neposkytnutie tepla, jedla a pitia, obmedzovanie spánku a odpočinku, znemožňovanie osobnej hygieny, či odopieranie základných pomôcok k vyprázdňovaniu,
- neposkytnutie rehabilitačných, kompenzačných, protetických a iných pomôcok,
- nepodávanie liekov,
- nevykonávanie ošetrovateľských činností (napr. obviazanie rany, bandáž a pod.).
Následky fyzického týrania:
- škrabance,
- pomliaždeniny, opuchy,
- zlomeniny,
- škrabance,
- stopy po štípaní, pohryznutí, bodnutí, rezaní, pálení a pod.
2. Psychické a emocionálne týranie:
- hanobenie, ponižujúce výroky, posmešky,
- hrozby,
- poukazovanie na nedostatky a hendikepy,
- odlúčenie od rodiny, priateľov,
- vydieranie,
- obmedzovanie obľúbenej činnosti,
- nútenie do nepríjemnej činnosti.
Následky psychického a emocionálneho týrania:
- silné negatívne pocity – strach, úzkosť, beznádej, apatia, rezignácia, túžba po smrti,
- myšlienky na samovraždu,
- pocit osamelosti, až úplná sociálna izolácia,
- strata záujmu o seba,
- dezorientácia v mieste, čase a priestore,
- zmena chuti do jedla,
- zmena telesnej hmotnosti,
- nadmerný spánok.
3. Ekonomické zneužívanie
Ide o zneužívanie majetku a financií, ktoré patria nesebestačnému seniorovi. Starý človek je nútený k tomu, aby poskytoval svoje finančné prostriedky, zvyčajne vlastnej rodine. Obvykle si nesmie nechať nič pre seba, alebo len veľmi málo.
Citovým vydieraním a iným nátlakom je senior manipulovaný k právnemu prevodu svojho majetku, nehnuteľností a iných cenností, väčšinou na svoje deti, vnúčatá, či iné osoby. V niektorých prípadoch mu zadržiavajú osobné doklady, znemožňujú mu prístup k telefónu, alebo mu zakazujú kontakt s druhými ľuďmi.
Takisto príspevky, ktoré dostáva na zdravotnú alebo sociálnu starostlivosť, nie sú využívané na tento účel, ale privlastňuje si ich rodina. Senior ich nemôže využívať podľa vlastného uváženia.
4. Vlastné zanedbávanie
Ide o situáciu, keď sa senior nedokáže postarať sám o seba. Dôvodom býva náhla nesebestačnosť, pokročilé štádium demencie, či úplná strata záujmu o vlastnú osobu. Prejaví sa to:
- podvýživou, dehydratáciou,
- neupraveným zovňajškom, zanedbanosťou,
- nedostatočným alebo rozpadnutým oblečením,
- náhlym (a nevysvetliteľným) zhoršením zdravotného stavu,
- preležaninami,
- zápachom,
- stratou kompenzačných pomôcok,
- zlým, nadmerným alebo nepravidelným užívaním liekov.
5. Zanedbávanie druhou osobou
Tento spôsob sa vyskytuje v aktívnej i pasívnej forme. Aktívne zanedbávanie je zámerné odopieranie opatrovateľských činností, či foriem starostlivosti. Pasívne zanedbávanie znamená, že opatrovateľ porušuje svoje povinnosti bez vedomého zámeru.
6. Reštriktívne opatrenia u klientov v pobytových zariadeniach
Ide o neodôvodnené opatrenia voči klientom, umiestneným v pobytových zariadeniach. Sú to rôzne postupy a prostriedky, ktoré vedú k obmedzeniu človeka v pohybe, takže nemôže vykonávať väčšinu činností. Konkrétne ide o tieto reštriktívne prostriedky:
- obmedzovanie osobnej slobody a voľného pohybu,
- obmedzovanie na lôžku (klient nesmie vstať z postele),
- manuálna fixácia,
- terapeutická izolácia,
- podanie sedatív bez súhlasu klienta.
Prevencia týrania seniorov
Ak sa miera násilia, či vývoj v rodine, presunie do asociálnej roviny, starý človek je často donútený k tomu, aby požiadal o sociálno-právnu ochranu. Je to najmä v prípadoch, keď je ohrozovaný na zdraví, alebo sa necíti bezpečne v mieste svojho bydliska. Niekedy si chce doslova zachrániť vlastnú kožu a udržať strechu nad hlavou.
Starý človek by mal mať istotu, že v prípade zlého zaobchádzania mu bude poskytnutá adekvátna pomoc. Práva starších osôb sa odvíjajú od základných ľudských práv. Tie sú obsiahnuté v Medzinárodnom akčnom pláne o starnutí, ktoré prijalo valné zhromaždenie OSN v roku 1992.
Ďalej môžeme nájsť práva seniorov v Charte práv starších osôb, vyhlásenej medzinárodnou asociáciou geriatrov v Austrálii v roku 1997. Na Slovensku zase existuje Program ochrany starších ľudí, ktorý prijala vláda SR v roku 1999.
Ako sa nestať obeťou týrania?
Je známe, že nesebestační seniori sú častejšie obeťami týrania, ako ich zdraví rovesníci – a bez ohľadu na to, či sa o nich stará rodina, alebo žijú v pobytovom zariadení. Dôležité preto je, aby sme sa nepoddávali pribúdajúcemu veku, stále sa hýbali, posilňovali svoju mentálnu stránku a mysleli skôr pozitívne.
Senior, ktorý je v dobrej kondícii, nepôsobí tak zraniteľne, a potom nevyvoláva v druhých pocit moci. Vzbudzuje skôr prirodzený rešpekt. Systematická príprava na starobu, to je niečo, čo môže ovplyvniť každý sám. Na osobnostný rozvoj nie je nikdy neskoro. Odmenou bude pokojná staroba, vyrovnanosť a rešpekt okolia.
Samozrejme, sú medzi nami aj mnohí chorí seniori. Tí sa nedokážu sami brániť, keďže im nezostávajú fyzické ani psychické sily. Ako sme povedali, týranie seniorov naznačuje nízku úroveň spoločnosti. Zamyslime sa nad tým, komu to vlastne ubližujeme? Aj my raz budeme starí.
Zdroje:
- Malíková, E. Péče o seniory v pobytových sociálních zaříženích. Praha. 2011.
- Matoušek, M., Koláčková, J., Kodymová, P. (eds.). Sociální práce v praxi. Praha. 2005.
- Vodáčková, D. Krizová intervence. Praha. 2007.
- http://casopis-zsfju.zsf.jcu.cz/prevence-urazu-otrav-a-nasili/administrace/clankyfile/20120514102807873698.pdf
