Príznaky(Zdroj foto: AdobeStock.com)
Potreba neustáleho pohybu narušuje normálny rytmus dňa a často znemožňuje vykonávať sedavé zamestnanie.
Simona sa na prednáške posadila vedľa nového kolegu, ktorý – aj keď sedel a počúval výklad – neustále hýbal nohami. Keďže ani chvíľu neobsedel, a stále sa mechril v lavici, pôsobil nervóznym dojmom.
Myslela si, že je to hyperaktívny neurotik, preto si od neho odsadla. Až neskôr sa dozvedela, že dotyčný trpí syndrómom nepokojných nôh.
Názov syndróm nepokojných nôh je odvodený od anglického originálu „Restless Legs Syndrom (RLS)“. Napriek tomu, že ochorenie nie je zriedkavé – predpokladaný výskyt je u 13 % žien a 8 % u mužov, ostáva často neodhalené, zriedkavo alebo nesprávne liečené.
Podľa výskumov trpí touto zvláštnou diagnózou 1,6- až 8-milionov ľudí na celom svete. Väčšina si možno ani neuvedomuje, že ide o ochorenie – nepokoj v končatinách, a skôr to pripisujú preťaženiu, či obyčajnej potrebe hýbať sa.
Na Slovensku trpí týmto ochorením cca 143-tisic ľudí. O tom, o aké ochorenie ide, ako sa diagnostikuje a lieči, sme sa rozprávali s MUDr. Denisom Richterom, primárom Neurologickej kliniky FNsP sv. Cyrila a Metoda v Bratislave.
Charakteristickým prejavom syndrómu nepokojných nôh sú ťažko opísateľné pocity a nepríjemné vnemy v končatinách. Čo sa deje v mozgu takto postihnutého pacienta?
Presne to nevieme. Vieme však, že problém spôsobuje nerovnováha v niektorých mozgových okruhoch a niektorých neuromediátoroch, teda látkach, ktoré sprostredkovávajú komunikáciu medzi mozgovými bunkami. Zatiaľčo zdravý človek si v teple domova „v pohode“ sadne pred televízor a sleduje program, alebo číta knihu, v tele pacienta postihnutého spomínaným syndrómom prebieha vrchol aktivity – cíti akúsi nervozitu, ktorá ho núti, neustále sa pohybovať, kmitať, triasť, prípadne si nohy aspoň masírovať.
Čo ho núti k tejto činnosti?
Pri pravom syndróme nepokojných nôh je problém v dopamínových okruhoch. Činnosť niektorých neurónov je nevyvážená alebo nedostatočná, čo sa prejaví práve spomínaným nepokojom v nohách, prípadne aj iných častiach tela, spravidla počas chvíľ pokoja a oddychu.
Počas aktivity pacient zväčša nemá problémy. Syndróm nepokojných nôh však môže mať inú príčinu, napríklad nedostatok železa, poškodenie nervov alebo poruchu funkcie štítnej žľazy. Vtedy hovoríme o takzvanom sekundárnom syndróme nepokojných nôh.
Čo spôsobuje tento syndróm? Kedy nepokoj nastupuje?
Presnú príčinu nepoznáme. Pravdepodobne ide o vrodenú predispozíciu, ale na prezentácii sa podieľajú aj vonkajšie faktory, ako alkohol, hormóny a podobne.
Aké sú základné príznaky pri tejto diagnóze?
Typické sú nepríjemné pocity v nohách, v ťažších prípadoch aj v iných častiach tela. Pacient má problémy, aby pocity opísal. Zväčša spomína svrbenie, pichanie, mravčenie, či pocit napätia alebo nutkania, aby nohami hýbal.
Ťažkosti sa typicky objavujú v pokoji, počas odpočinku, najmä večer a pri zaspávaní. Tiež pri dlhšom sedení, napríklad v dopravnom prostriedku, v divadle, na prednáške. Počas aktivity problémy miznú.
Akú úlohu pri ochorení zohráva rodinná anamnéza?
Asi 60 % prípadov sa objavuje v rámci postihnutých rodín, teda je tu zrejmá dedičná záťaž. Neznamená to však, že každý člen rodiny má problémy. Ako som spomínal, dôležitú úlohu zohrávajú aj vonkajšie faktory.
Existuje viac druhov tohto ochorenia?
Hovoríme o primárnom alebo sekundárnom syndróme.
Primárny syndróm nepokojných nôh je – pravdepodobne – vrodený.
Sekundárny syndróm nepokojných nôh spôsobujú iné príčiny. Je ich ozaj mnoho, napríklad:
- cukrovka,
- poškodenie nervov,
- užívanie liekov, ako napr. antidepresíva,
- alkohol,
- poruchy štítnej žľazy,
- Parkinsonova choroba,
- kŕčové žily.
Pomerne často sa ľahšie príznaky objavujú u inak zdravých žien, počas tehotenstva.
Syndróm nepokojných nôh sa prejavuje hlavne večer, alebo už počas dňa?
Príznaky sa objavujú typicky večer a počas zaspávania, ale môžu sa objaviť aj počas dňa, najmä v situáciách, ktoré som spomínal.
Ťažkosti však kolíšu aj vo väčšom rozpätí prejavov. Niekoľko dní až týždňov môžu byť intenzívne, a potom nastupuje obdobie pokoja, keď na niekoľko mesiacov spontánne vymiznú.
Ako sa diagnostikuje syndróm nepokojných nôh?
Diagnóza sa určuje podľa ťažkostí. Špeciálny test alebo vyšetrenie, ktoré by potvrdilo syndróm nepokojných nôh, neexistuje. V rámci diagnostiky sa snažíme vylúčiť sekundárny syndróm nepokojných nôh, teda pátrame po poškodení nervov, metabolických alebo hormonálnych poruchách. Pacient by mal absolvovať EMG vyšetrenie a krvné testy.
Môžem pociťovať príznaky aj v iných častiach tela?
V ťažších prípadoch môžu byť postihnuté aj ruky, brada, tvár, či celé telo. Našťastie, drvivá väčšina postihnutých má len veľmi ľahké príznaky, čo vysvetľuje relatívne nízky záchyt tohto ochorenia.
Existuje liečba tohto ochorenia?
Liečba je pomerne jednoduchá. Účinné sú lieky, ktoré sa používajú aj v liečbe Parkinsonovej choroby, epilepsie, resp. opiáty.
Pacient užije tabletku pred očakávaným nástupom ťažkostí, napríklad podvečer, alebo pred dlhšou cestou lietadlom či vlakom.
Zväčša stačia už malé dávky. Len v úporných prípadoch je potrebné užívať vyššie dávky, alebo lieky zmeniť – kvôli postupnému vyčerpaniu účinku.
V prípade sekundárneho syndrómu nepokojných nôh je – samozrejme – potrebné liečiť základné ochorenie.
Je možné „zastaviť“ syndróm nepokojných nôh“ aj bez užívania liekov, napríklad užívaním vitamínov?
Pravdepodobne – nie. Samozrejme, s výnimkou stavov, ktoré sú zapríčinené práve nedostatkom vitamínov alebo železa. Pacient by sa mal vyvarovať konzumácie alkoholu, ktorý môže syndróm zhoršovať.
Dá sa predchádzať syndrómu nepokojných nôh?
Primárnemu syndrómu nepokojných nôh sa nedá predchádzať…
2 odpovedí na “Syndróm nepokojných nôh: Neobsedíte ani chvíľu?”