Prevencia
Príznaky(Zdroj foto: AdobeStock.com)
Pozornosť je zásadná schopnosť psychiky, ktorá nám umožňuje orientovanie v každodennom živote.
Vďaka pozornosti získavame nové informácie, nadobúdame poznatky – ako sa vraví, učíme sa stále.
Súčasný človek sa však pohybuje v prostredí, ktoré je priam zahltené intenzívnymi podnetmi.
A vybrať si z nich to podstatné, nie je vôbec jednoduché.
Nie je preto div, že sa čoraz častejšie stretávame s pojmom porucha pozornosti.
Pozor, netýka sa to len detí, ale aj dospelých ľudí.
Ako je to s našou pozornosťou?
Čo všetko ovplyvňuje jej kvalitu?
Prečo vznikajú poruchy pozornosti?
To všetko si postupne vysvetlíme.
Čo je to pozornosť?
V psychológii je pozornosť definovaná ako duševný stav, ktorého hlavnou charakteristikou je sústredenie ľudského vedomia na určitý objekt, činnosť alebo dej.
Táto naša schopnosť spočíva v zacielení na určité vybrané podnety, ktoré odrážame vo svojom vedomí, a zároveň vo vylučovaní ostatných, v danej chvíli menej podstatných podnetov.
Predmetom našej pozornosti môžu byť rôzne javy z vonkajšieho sveta, napr. obrazy, zvuky, deje, ako aj podnety z vlastného tela – bolesť, hlad a podobne.
Takisto sem patrí celkové prežívanie, ako sú myšlienky, pocity, spomienky, resp. správanie sa. Pozornosť človeka môže byť teda zameraná navonok aj dovnútra.
Pri charakterizovaní pozornosti je dôležitá aj iná skutočnosť – je táto pozornosť úmyselná, alebo neúmyselná? Pozrime sa na rozdiely medzi úmyselnou a neúmyselnou pozornosťou.
- Neúmyselná, mimovoľná pozornosť – vzniká u človeka automaticky. Pozornosť vyvoláva hlavne osobitosť konkrétneho podnetu – ide o jeho silu, intenzitu, nevšednosť, nápadnosť, zaujímavosť alebo atraktívnosť pre konkrétneho človeka. Čo to môže byť? Napríklad hrom, výstrel, blikajúce svetlá, nápadné oblečenie, mohutná budova a podobne.
- Úmyselná, zámerná pozornosť – túto pozornosť v sebe prebudí sám človeka a udržiava ju vlastnou vôľou. Ide o proces vedomého sústredenia sa na určité predmety a podnety, ktoré samy o sebe nemajú až taký intenzívny charakter, no z nejakého dôvodu sú pre nás dôležité.
Vývin pozornosti
Centrálna nervová sústava sa v priebehu detstva a dospievania vyvíja a mení. Práve pozornosť je podstatným ukazovateľom funkčnosti centrálnej nervovej sústavy. Predovšetkým u detí sa kvalita zámernej pozornosti stále vyvíja a zlepšuje.
Kým 3-ročné dieťa bežne prechádza od jednej cielenej činnosti k druhej, pričom sa sústreďuje hlavne na atraktívnejšie podnety, u 6-ročného dieťaťa sa už predpokladá, že vie udržať aspoň 10 minút zámernej pozornosti.
Existujú, samozrejme, individuálne rozdiely, čiže nemôžeme čakať rovnakú kvalitu pozornosti u všetkých detí v rovnakom veku. Spoločnosť však kladie na jedinca už v detskom veku určité nároky, aby nikto priveľmi nezaostával.
Významným medzníkom v živote dieťaťa je nástup do základnej školy. Tu sa už od dieťaťa vyžaduje dlhotrvajúcejšia zámerná pozornosť, a to aj na predmety, ktoré nemusia byť preň až také zaujímavé.
Ak dieťa nastupuje do školy v nedostatočnom stupni zrelosti, pričom ani jeho pozornosť nie je na požadovanej úrovni, stavia ho to do veľkej nevýhody. Kvalita pozornosti je jedným z hlavných faktorov, ktoré sa sledujú pri testoch školskej zrelosti.
Porucha pozornosti sa v jednotlivých zložkách prejavuje nasledovne:
- krátka dĺžka sústredenia – neschopnosť venovať sa dlhšie jednej činnosti, preskakovanie z jednej nedokončenej činnosti na druhú,
- slabá koncentrácia na aktuálne podnety – človek sa rozptyľuje nepodstatnými podnetmi, či už vonkajšími – zahľadí sa do okna, alebo vnútornými – príliš sa zaoberá vlastnými myšlienkami,
- znížená schopnosť pri prenášaní pozornosti na iné predmety a podnety, neschopnosť pružne reagovať, či prispôsobiť sa aktuálnym požiadavkám,
- zúžený rozsah pozornosti – človek sa neprimerane dlho zaoberá jednou činnosťou, alebo sa príliš dlho zamýšľa nad určitým javom, a pritom mu unikne niečo dôležité.
Koľko detí má poruchu pozornosti?
Ak hovoríme o poruche pozornosti, myslíme tým nedostatočnú úmyselnú pozornosť, a to vzhľadom na vek dieťaťa. Takéto sa dieťa nedokáže zamerať na určitý predmet, ani potrebný čas udržať sústredenosť, a navyše ho rozptýlia aj nepodstatné podnety – či už vonkajšie, alebo vnútorné.
Porucha pozornosti sa celkom logicky spája s problémami v školskom prostredí. Nedostatočne sústredené dieťa nemôže dosahovať želané ciele a výsledky, a pritom inteligenčne nemusí nijako zaostávať.
Nejakou poruchou pozornosti trpí približne 3 – 5 % detskej populácie. Častejšie sa to objavuje u chlapcov. Poruchy pozornosti majú priamu súvislosť aj s poruchami učenia, ako dyslexia, dysgrafia, dyskalkúlia a podobne.
Porucha pozornosti u dospelých
Samozrejme, poruchy pozornosti nie sú len problémom detí. Na druhej strane, s pribúdajúcim vekom, so zrelšou nervovou sústavou, ale tiež rozvojom vôľových vlastností, sa môže porucha zmierniť. Aj dospelý človek však má značné ťažkosti, keď sa musí snažiť nad rámec vlastnej prirodzenosti.
U dospelého jedinca je nedostatočná pozornosť niekedy súčasťou jeho osobnosti, ale môže sa vyskytnúť aj v určitom životnom období. Niekedy ide o dôsledok vnútorného vplyvu (psychického alebo telesného ochorenia), inokedy vplyvu vonkajšieho (nadmerný stres, náročná životná situácia a pod).
Príčiny poruchy pozornosti
Dôvody, pre ktoré sa u dieťaťa vyvinie porucha pozornosti, sú veľmi rôznorodé. Spravidla však ide o kombináciu viacerých faktorov. Tieto príčiny môžu byť:
- Vonkajšie – negatívne pôsobenie rodinného prostredia. Disharmonická rodina, konfliktné vzťahy, narušený vzťah matky a dieťaťa, agresívne správanie rodiča/rodičov. V určitej miere je porucha pozornosti aj vizitkou dnešného životného štýlu, kde prevláda hektika, pobyt v prostredí so silnými stimulujúcimi podnetmi, resp príliš časté užívanie technológií od útleho veku.
- Vnútorné – genetické predispozície. V súčasnosti sa čoraz väčší význam prikladá komplikáciám, ktoré vznikajú počas vnútromaternicového vývinu, ale aj počas pôrodu (tzv. prenatálne a perinatálne komplikácie).
Porucha pozornosti s hyperaktivitou (syndróm ADHD)
Porucha pozornosti sa najčastejšie spája so syndrómom ADHD (angl. Attention Deficit Hyperaktivity Disorder). Medzi základné symptóny ADHD patrí hyperaktivita, nepozornosť a impulzivita.
Pre hyperaktívnych jedincov je typická dlhodobá nedostatočná sústredenosť, a to v spojení s abnormálnou pohyblivosťou. Ľudia s touto poruchou pôsobia nápadne, častokrát sa nevhodne správajú.
K diagnostike ADHD väčšinou dochádza na začiatku školskej dochádzky, pretože práve vtedy dané príznaky vyplávajú na povrch. Problémové a pre okolie vyčerpávajúce príznaky sa pritom objavujú omnoho skôr, no v škole sa prejavia naplno.
Niektoré deti so syndrómom ADHD sa už v dojčenskom veku prejavovali častejším plačom alebo nedostatočným spánkom. Taktiež „vynikali“ neúčelnými a ťažko ovládateľnými pohybmi, nedočkavosťou, či skákaním do reči.
V dospelosti sa ADHD prejavuje:
- odbiehaním od hlavnej témy,
- nedokončovaním bežných činnosti,
- ťažkosťami pri plánovaní a plnení si povinností,
- celkovo slabou organizáciou vlastného života,
- niekedy aj patologickým správaním (návykové látky, hazard, kriminalita).
Porucha pozornosti bez hyperaktivity (syndróm ADD)
U týchto jedincov sa nevyskytuje žiadna neprimeraná fyzická aktivita, fyzický nepokoj ani nápadné správanie sa. Na druhej strane je práve z toho dôvodu porucha pozornosti oveľa ťažšie odhaliteľná, ako pri ľuďoch s ADHD.
Školopovinné deti pôsobia ako zasnené. Učitelia ich charakterizujú ako pokojné, nevyrušujúce, no trochu pomalé a ľahko unaviteľné. Aj preto majú problémy s učením, a teda slabší prospech, ktorý nezodpovedá ich inteligencii.
Porucha pozornosti – dá sa to liečiť?
Porucha pozornosti, či už ide o dieťa, alebo o dospelého človeka, je v každom prípade riešiteľná. V závislosti od formy a podoby poruchy, možno vybrať z rôznych terapií. Pozrime sa teda na možnosti.
Zmena životného štýlu
Či už je porucha pozornosti súčasťou povahy človeka, alebo je nadobudnutá neskôr, určite je namieste, aby sme si vytvorili také podmienky, ktoré kvalitu pozornosti zlepšia, a nie naopak. Treba si však dopriať aj duševný odpočinok, a nie za každú cenu „tlačiť“ na výkon. Týmto sa totiž nič nevyrieši.
Vyhýbajte sa stresovým situáciám, miestam, kde je veľa nevhodných podnetov, a radšej sa venujte športovaniu. Práve šport zlepšuje pozornosť. Ideálne sú kolektívne športy, hlavne loptové hry, kde sa rýchlo mení ohnisko hry. Takto sa naučíte pružnejšie reagovať a prenášať pozornosť.
Psychoterapia a iné terapie
Ak je porucha pozornosti vyvolaná určitým psychickým problémom, vnútorným prežívaním, či náročnejším životným obdobím, tu už ide o riešenie konkrétnej príčiny. Psychoterapia je veľmi nápomocná aj vtedy, ak má jedinec znížené sebavedomie, a to práve kvôli svojej neúspešnosti.
U detí je vhodná rodinná terapia, keď sa odborník snaží zachytiť podstatu poruchy v rámci celého komplexu rodiny. Existujú aj iné terapie, napríklad arteterapia – liečba umením. Výborné výsledky dosahuje hipoterapia. Koníky sa osvedčili najmä u detí s poruchami správania.
Farmakoterapia
V niektorých prípadoch, hlavne pri ťažších formách poruchy pozornosti, je riešením farmakologická liečba. Jej cieľom je ovplyvnenie činnosti mozgu, aby sa pacient zbavil vnútorného nepokoja a zlepšila sa jeho sústredenosť.
Výber vhodného lieku však závisí od mnohých okolností, o čom musí rozhodnúť lekár. K liečivám, ktoré sa najčastejšie používajú pri poruchách pozornosti, patria: methylfenidat, dexamfetamin a tricyklické antidepresíva.
Zdroje:
- https://eduworld.sk/cd/jaroslava-konickova/3058/zasnene-deti-alebo-porucha-pozornosti-add
- https://cpppapke.sk/download/Pozornost.pdf
- https://referaty.centrum.sk/odborne-humanitne/psychologia/1167/?page=1
- https://www.lilly.sk/sk/produkty/terapeuticke-oblasti/dusevni-poruchy/adhd.aspx
- Alison Munden, Jon Arcelus: Poruchy pozornosti a hyperaktivita, Portál s.r.o., Praha 2006
