Prevencia
Príznaky(Zdroj foto: stock.adobe.com)
Cievna mozgová príhoda, úraz hlavy a demencia sú najčastejšími príčinami epilepsie u seniorov.
Krivka výskytu epilepsie, má u populácie nad 60 rokov prudké stúpanie.
Odhaduje sa dokonca, že seniori ňou trpia častejšie, než deti, a ľudia nad 65 rokov takmer trojnásobne častejšie, než 40- až 59-roční.
Najčastejšími príčinami sú: neurodegeneratívne ochorenia, zranenia hlavy a nádory na mozgu. U niektorých pacientov však nie je možné jednoznačne určiť príčinu vzniku epilepsie – ide o tzv. kryptogénnu epilepsiu.
Zložitá diagnostika
Diagnostikovanie epilepsie môže byť u seniorov náročnejšie, než u mladších ľudí, pretože trpia aj inými ochoreniami. Navyše, epilepsia sa u nich často prejavuje menej nápadnými príznakmi.
Patria k nim:
- záchvatové, prechodné poruchy vedomia,
- dezorientovanosť (imitujúca demenciu),
- pády (nie závrat),
- stŕpnutie končatiny,
- „zahľadenie sa“.
Hlavným problémom, ktorý treba odlíšiť od epilepsie, sú srdcové arytmie, srdcové synkopy a podobne. Vždy je však potrebné stanoviť príčinu záchvatových zmien stavu, a prípadnú epilepsiu potom liečiť.
Seniori s neliečenou epilepsiou majú totiž 2 – 3x vyššie riziko úmrtnosti, než ich rovesníci.
Epileptický stav
Status epilepticus (alebo epileptický stav) je situácia, keď sa u pacienta s epilepsiou opakujú epileptické záchvaty „jeden za druhým“, bez toho, aby pacient medzi záchvatmi nadobudol vedomie.
Toto môže trvať niekoľko hodín, až dní. Ide o stav, ktorý bezprostredne ohrozuje život pacienta, a vyžaduje urgentnú hospitalizáciu.
Status epilepticus predstavuje riziko až 50 % pravdepodobnosti úmrtia. Prognóza u seniorov je teda nepriaznivejšia v porovnaní s mladšími epileptikmi.
Ak starší pacient trpí veľkými epileptickými záchvatmi (generalizovanými tonickoklonickými; staršie pomenovanie: grand mal), treba čo najskôr začať s liečbou, pretože počas záchvatu môže dôjsť k pádu a úrazu, napríklad k zlomenine končatiny, alebo k poškodeniu stavcov.
Je dôležité, aby všeobecný lekár myslel aj na túto možnosť zhoršenia zdravotného stavu seniora.
Spúšťač epilepsie: Mozgová porážka
Vo viac než polovici prípadov vyvolá epilepsiu u starších ľudí cievna mozgová príhoda (CMP). Ak sa však pri akútnej mozgovej porážke vyskytne jeden epileptický záchvat (ako včasný príznak poškodenia mozgu), nemusí to byť definitívne epilepsia. To znamená, že nie je potrebná trvalá antiepileptická liečba.
V zásade rozlišujeme dva typy náhlej cievnej mozgovej príhody, a to podľa toho, či ju spôsobilo upchatie cievky v mozgu (ischemická CMP), alebo prasknutie cievky a vyliatie krvi do mozgu (hemoragická CMP).
Ischemická cievna mozgová príhoda sa vyskytuje vo viac než 80 % prípadov všetkých mozgových porážok, no, paradoxne, epilepsiu spôsobuje len zriedkavo – približne v 5 % prípadov.
Naopak, hemoragická CMP sa udeje zriedkavejšie, zato epilepsiu vyvolá často (u 80 % pacientov). Je to spôsobené tým, že ak niekde v mozgu praskne cievka, na mieste postihnutia sa vyleje krv, ktorá obsahuje železo.
Mikroskopické zvyšky železa, ktoré v mozgu ostanú aj potom, ako sa krv vstrebala, môžu spôsobovať dráždenie a vyvolávať epileptické záchvaty. Takéto depozitá železa môžu spôsobiť epilepsiu aj po úraze hlavy.
Pokiaľ ide o čas – najrizikovejšie obdobie je 3 až 12 mesiacov po prekonaní mozgovej porážky.
„Po cievnej mozgovej príhode zostávajú v mozgu pseudocystické lézie, kde v ložiskách po CMP dochádza k rozpadu odumretých tkanív. Súčasťou procesu hojenia je tvorba gliových jaziev a hemosiderínových depozít, a tieto môžu vyvolať sekundárnu epilepsiu aj niekoľko rokov po prekonaní mozgovej porážky,“ upozorňuje neurologička, MUDr. Gabriela Timárová, PhD., z II. Neurologickej kliniky Univerzitnej nemocnice v Bratislave.
Preto sa lekári pri analyzovaní problémov pacientov zaujímajú nielen o nedávne udalosti a zmeny v jeho živote, ale aj o údaje staršieho dáta. Keďže príčiny epilepsie sú rôzne, dôležité sú pre nich informácie o všetkých životných udalostiach, ako o zraneniach hlavy, prekonanej meningitíde, encefalitíde, operáciách mozgu, užívaných liekoch a podobne.
Spúšťač epilepsie: Zranenie hlavy
Približne 20 % prípadov epilepsie u seniorov nad 65 rokov je spôsobených predchádzajúcim zranením hlavy. Rizikové sú najmä úrazy, pri ktorých došlo k poruche vedomia, dočasnej amnézii (trvajúcej dlhšie, ako jeden deň), prípadne nastalo vnútrolebečné krvácanie (subdurálny hematóm), alebo pomliaždenie (kontúzia) mozgu.
Zranenia hlavy sú so stúpajúcim vekom častejšie (kvôli poruchám rovnováhy a pádom). Súčasne sú aj nebezpečné, pretože starší ľudia často užívajú lieky na riedenie krvi (antikoagulačná a antiagregačná liečba). Tieto faktory môžu prispieť k vyššiemu riziku krvácania v mozgu (pri úraze).
Spúšťač epilepsie: Demencia
Neurodegeneratívne ochorenia majú na rováši okolo 10 až 20 % prípadov epilepsií v staršom veku. Nebezpečné sú najmä tie, ktoré spôsobujú atrofiu mozgu, ako napríklad Alzheimerova choroba.
„Alzheimerova choroba postihuje čelový a spánkový mozgový lalok, čo zvyšuje riziko vzniku epilepsie takmer desaťnásobne. Frontotemporálne oblasti mozgu majú vyššiu pohotovosť k produkcii epileptických záchvatov, ako zadné oblasti mozgu,“ upresňuje MUDr. Timárová.
Na druhej strane, niektoré štúdie ukazujú, že pacienti, u ktorých sa Alzheimerova demencia prejavila v relatívne skoršom veku, netrpia neprovokovanými epileptickými záchvatmi tak často, ako sa pôvodne myslelo.
Spúšťač epilepsie: Mozgový nádor
Epileptický záchvat môže byť prejavom nádoru na mozgu tak u seniorov, ako u pacientov v hocijakom veku. Najčastejšie sa takto prejavujú gliómy, meningeómy, alebo (zriedkavejšie) metastázy.
Bez ohľadu na príčinu vzniku epilepsie, je však možno povedať, že u starších ľudí sa môžu prejaviť všetky typy epileptických záchvatov – „veľký záchvat“ (spojený s bezvedomím a kŕčmi), až po diskrétnejšie formy.
Takéto parciálne komplexné záchvaty môžu dokonca (na začiatku) uniknúť pozornosti pacienta, i lekára. Pokiaľ ide o prítomnosť aury, u starších pacientov sa môžu prejavovať záchvaty s aurou, aj bez nej.
Typické aury a automatizmy však seniori pozorujú u seba o trochu zriedkavejšie. Ak aj pozorujú auru pred záchvatom, neraz ju označujú ako závrat, čo sa môže hodnotiť ako porucha rovnováhy.
K menej známym prejavom epilepsie patria záchvatové zmeny mentálneho stavu, ako periódy zmätenosti a nepozornosti, či poruchy pamäti, čo môže byť zamieňané s počínajúcou demenciou.
Liečba epilepsie
„Vo všeobecnosti platia všeobecné princípy pre liečbu epilepsie, to znamená, že sa zohľadňuje typ záchvatov, aké konkrétny pacient má. Avšak vzhľadom na to, že seniori už môžu užívať lieky na rôzne iné ochorenia, pri liečbe treba klásť väčší dôraz na možné interakcie liekov,“ hovorí neurologička.
Niektoré antiepileptiká staršieho typu môžu mať viac nežiaducich účinkov na krvotvorbu, hepatálny systém, kostný metabolizmus a endokrinný systém, takže pre starších ľudí sú niekedy vhodnejšie modernejšie preparáty.
„Ak sa starší pacient lieči na srdce, tlak alebo štítnu žľazu, treba brať do úvahy možnú interakciu medzi liekmi, a vybrať taký liek na epilepsiu, ktorý nebude ovplyvňovať hladiny ostatných liekov, a nebude ani zvyšovať chronickú toxicitu liekov,“ vysvetľuje MUDr. Timárová.
Lieková politika štátu určuje, ktoré lieky sú hradené ako lieky prvej voľby. Po ich zlyhaní (alebo pri kontraindikáciách), lekári siahajú k liekom druhej alebo tretej voľby. Tieto bývajú zvyčajne dobre tolerované, a mávajú aj menej nežiaducich vedľajších účinkov.
Dobrou správou je skúsenosť, že epilepsia u seniorov je zvyčajne liekmi dobre liečiteľná.
„Starší pacienti zvyknú lepšie reagovať na liečbu, nebývajú tak často farmakorezistentní, ako mladí ľudia. U seniorov väčšinou znamená úplnú elimináciu záchvatov, čo je veľké pozitívum,“ dodáva neurologička.
Navyše, vo vyššom veku klesá schopnosť vylučovania lieku obličkami, a tak starším pacientom zvyčajne stačia nižšie dávky. Antiepileptiká sa zvyčajne užívajú dvakrát denne.
Obmedzenia a pravidlá
Ak by si mali starší ľudia, trpiaci na epilepsiu, zaužívať len 3 pravidlá, boli by to asi tieto:
- úplná abstinencia od alkoholu,
- dôslednosť v užívaní liekov,
- dôraz na pravidelný spánkový režim.
Nie všetky tieto body sú však pre seniorov ľahké…
„Najproblematickejší býva spánkový režim. Pravidlo znie, že ľudia s epilepsiou by nemali počas dňa pospávať. V prípade starších ľudí je však ťažké očakávať, že si po obede trochu nezdriemnu,“ uznáva MUDr. Timárová.
Dobrou pomôckou v snahe o pravidelný spánok, by mohla byť napríklad úprava stravovania – obed si rozdeliť menšou prestávkou, aby sa trávenie tak nezaťažilo (a „nebralo“ nás na spánok). Prípadne venovať viac pozornosti kvalitnému spánku v noci. Alebo pred spaním prejdeme na čerstvom vzduchu, vyvetráme spálňu, pol hodinku pred spaním stlmíme svetlo a podobne.
Ilustračné fotografie
Tento článok vyšiel v minuloročnom Neuro magazíne č. 3. Ak máte záujme o celý časopis, môžete si ho objednať po kliknutí na obrázok.
