Prevencia
Príznaky(Zdroj foto: AdobeStock.com)
Vďaka neustálemu rozvoju medicíny, farmácie a prírodných vied, môžeme jednoznačne povedať, že sa dožívame vyššieho veku ako naši predkovia. S tým súvisí aj čoraz väčší výskyt stareckej demencie.
Vieme s určitosťou, že nás sa demencia netýka?
Vieme dopredu povedať, aká bude práve „naša“ staroba?
Nevieme, vieme to však čiastočne ovplyvniť už teraz!
Čo je starecká demencia?
Slovo „demencia“ je prebraté z latinčiny, doslovne znamená „bez myslenia“. Toto pomenovanie zaviedol francúzsky psychiater Phillipe Pinel v roku 1800.
Starecká demencia, inak nazývaná aj choroba starých ľudí, postihuje najmä generáciu nad 65 rokov. Pri tomto chronickom degeneratívnom ochorení mozgu, keď nervové bunky odumierajú, a nové sa už nevytvárajú, dochádza k vymazávaniu pamäťových stôp a zhoršeniu jazykových schopností. Pridávajú sa problémy s orientáciou (v čase a priestore), až človek postupne zabudne na všetko, čo sa kedy naučil.
Rôzne príznaky stareckej demencie
Príznaky demencie sú nepravidelné a líšia sa od pacienta k pacientovi. Svoje zohráva najmä genetika, no veľa závisia aj od toho, aký život viedol človek v minulosti, aké mal záujmy, či (a do akej miery) namáhal svoj mozog.
Medzi prvé príznaky ochorenia, ktoré netreba podceniť, patria problémy s vyjadrovaním sa. Človek hľadá vhodné slová, má medzery v pamäti, a snaží sa to skryť. Postupne zabúda mená blízkych, častokrát ich ani nespozná, vymýšľa si výhovorky a býva sám zo seba nervózny.
V tomto období ešte existuje šanca na oddialenie nástupu demencie, ak sú nasadené vhodné lieky. Pokiaľ ale tento stav neliečime, diagnóza naberá rýchly spád. Postihnutý človek nevie, čo sa udialo včera, nevie si vybaviť, čo robil len nedávno, no na vzdialenú minulosť si pamätá veľmi dobre. Postupne nerozpoznáva sám seba v zrkadle, upadá do vlastného sveta, nevie sa obliecť, najesť, a je odkázaný na pomoc iných.
Ako predchádzať stareckej demencii
Dôležitá je správna výživa, a to už v strednom veku. Ako telo, aj mozog a nervové tkanivá ju potrebujú. Správnym výberom potravín, obsahujúcich vitamíny skupín B, C a E, v kombinácii so zvýšenou mozgovou aktivitou, môžete prispieť k spomaleniu starnutia mozgu.
Vitamíny
Dôležité sú všetky vitamíny skupiny B, ale najmä:
- Vitamín B9 – kyselina listová. Nájdete ju v listovej zelenine a strukovinách. Odporúčaná denná dávka je 100µg /deň. Zbystriť pozornosť by mali ľudia, ktorí žijú pod neustálym stresom. Kyselina listová totiž – okrem prevencie stareckej demencie – pôsobí na emocionálne zdravie človeka a zdravý vývoj buniek.
- Vitamín B1 (tiamín) – v dávke 1,4 g denne. Nájdete ho v strukovinách, ale aj v kuracom mäse, rybách, cestovinách a celozrnnom pečive. O tiamíne je známe, že varením sa z neho stráca viac ako polovica, neplatí to však na zemiaky varené v šupke.
- Vitamíny C a E. Obsahujú ich citrusové plody, paradajky, papriky a orechy. Odporúčaná dávka vitamínu C: 60 – 100 mg denne, vitamínu E: 10 mg denne. Tieto vitamíny celkovo chránia nervový systém pred infekciami, stresom a predčasným starnutím.
U pacientov, u ktorých sa už rozvíja starecká demencia, štúdie nepotvrdili účinnosť vitamínov skupiny B. Vitamín E by vôbec nemali užívať, keďže existuje riziko nežiaducich účinkov.
Zdravá strava
- Škorica obsahuje zložky proantocyanidin a cinnamaldehyd, ktoré podporujú činnosť mozgu. Aj káva znižuje „šancu“ na vývoj stareckej demencie, pretože obsahuje kofeín a antioxidanty. Odporúča sa, aby ste ju pili pravidelne.
- Kari korenie je bohaté na kurkumín, ktorý má protizápalové účinky, a blokuje aj tvorbu amyloidových plakov, čím pomáha v prevencii Alzheimerovej choroby.
- Omega-3 mastné kyseliny, nevyhnutné pre správnu funkciu mozgu, nájdete vo všetkých druhoch rýb, v orechoch a sóji. Užívajte ich v dávke 250 mg za deň, v starobe to môžu byť až 2 gramy.
Štúdie síce nepotvrdili prospešnosť omega-3 mastných kyselín v liečbe samotnej stareckej demencie, no sú potrebné ešte ďalšie štúdie, ktoré tento záver potvrdia, alebo vyvrátia.
Kedy začať s dopĺňaním potrebných vitamínov?
Rizikovú skupinu, u ktorej možno očakávať rozvoj stareckej demencie, predstavujú ľudia nad 65 rokov. So správnou životosprávou však treba začať oveľa skôr, už pred 50. rokom života. Predísť demencii, alebo oddialiť jej rozvoj, môžeme práve v tomto veku, ak ku zdravej výžive pridáme pravidelnú fyzickú aktivitu a mozgový tréning.
Nootropiká
Na trhu existuje celý rad aktívnych látok, takzvaných nootropík, ktoré zlepšujú krvný tok v mozgu, čím dodávajú mozgu dostatok kyslíka. Nootropiká zlepšujú prepojenie medzi jednotlivými časťami mozgu (pamäť, reč, motorika) a medzi jeho hemisférami, a tiež ovplyvňujú sústredenie a plánovanie.
Nootropiká obsahujú hlavne extrakty z ginko biloby, guarany, ženšenu, či L-karnitín. Je však potrebné, aby sme ich užívali dlhodobo, pretože ich maximálny účinok nastupuje až po 2 – 3 mesiacoch.
Ženšen
Pri užívaní koreňa ženšenu pravého sa najviac osvedčili dlhodobo nízke dávky, no individuálne potreby závisia aj od vašej hmotnosti, či od toho, akú kombináciu látok užívate. V priemere je to 1 – 5 gramov denne, pričom odporúčaná denná dávka na Slovensku je 2 gramy denne.
Pri užívaní prípravku s obsahom ženšenu je to približne 400 mg denne. Po 3 mesiacoch ženšen na mesiac vysaďte, aby boli zachované jeho ochranné účinky.
Štúdie naznačujú, že ženšen je prospešný pri stareckej demencii, hoci sú potrebné ešte ďalšie štúdie, ktoré by potvrdili, alebo vyvrátili tento výsledok.
Pozor! Ženšen sa neodporúča deťom, tehotným a dojčiacim ženám!
Ginko biloba
Ginko biloba zlepšuje prietok krvi a prekrvenie v mozgu. Má pozitívny vplyv na priepustnosť krvných vlásočníc, ktoré sa menej lámu, a nedochádza tak k vzniku krvných zrazenín. Ginko zlepšuje aj prekrvenie okrajových častí tela, ako sú končatiny.
Odporúčané dávkovanie ginka: 120 až 160 mg denne, aspoň 3 mesiace. Pokiaľ by ste v prvých dňoch užívania pociťovali bolesti hlavy, znížte dávku, alebo prestaňte s užívaním. Vo vzácnych prípadoch bolo pozorované aj podráždenie, nepokoj alebo nevoľnosť.
Ak sa chystáte na operáciu, alebo beriete aspirín, či iné lieky, ktoré znižujú zrážanlivosť krvi (napríklad warfarín), rozhodne by ste ginko nemali užívať, pretože zvyšuje účinok týchto liekov.
Štúdie potvrdili iba malý prospech ginka v liečbe už existujúcej demencie.
Lecitín
Medzi pozitíva lecitínu patrí podpora pamäti a procesu učenia, zvyšovanie sústredenosti, prenášanie nervových vzruchov a účinnosť pri poruchách spánku. Okrem toho, lecitín znižuje hladiny cholesterolu, čím prečisťuje cievy, a teda pomáha pri vysokom krvnom tlaku.
Odporúčaná dávka sa pohybuje od 1,5 gramu do 35 gramov denne (na podporu pamäti u zdravého človeka).
Štúdie nepotvrdili prospešnosť lecitínu v liečbe samotnej stareckej demencie.
Negatívne účinky lecitínu nie sú známe, no ak ste tehotná, alebo dojčíte, poraďte so svojím lekárom.
Guarana
Na kofeín najbohatšia rastlina. Potláča únavu a vyčerpanosť, pôsobí stimulačne na psychiku, dodáva energiu a regeneruje telo. Zlepšuje pozornosť, ukladanie pamäťových stôp, podporuje činnosť mozgu a pôsobí proti starnutiu. Odporúča sa nielen ľuďom pod 65 rokov, ale aj študentom, vodičom a všetkým, ktorí ťažko pracujú, či už fyzicky, alebo psychicky.
Odporúčaná denná dávka je približne 1 gram denne. Guaranu neužívajte dlhodobo, pretože si na ňu organizmus navykne, ako je to pri káve, čo môže viesť k potrebe zvyšovania dávky.
Guarana sa neodporúča tehotným, dojčiacim ženám ani mladistvým.
Štúdie nepotvrdili prospešnosť guarany v liečbe už prebiehajúcej stareckej demencie.
Posilňovanie mozgu
Okrem vyváženej potravy, veľmi dôležité je pravidelné zaťažovanie mozgu. Prihláste sa na jazykový kurz, lúštite krížovky, hrajte šach, čítajte knihy. Vyberte si akúkoľvek aktivitu, ktorá namáha mozog, napr. jednoduché žonglovanie, pri ktorom si posilníte hlavu aj telo.
Stareckú demenciu možno liečiť, ale nie vyliečiť
Dôležité je pripomenúť, že vyššie uvedené možnosti nezaberajú na už rozvinutú stareckú demenciu. Užívaním spomínaných vitamínov a prípravkov však môžete čiastočne oddialiť nástup ťažších foriem stareckej demencie, ako sú Alzheimerova choroba či Parkinsonova choroba, teda diagnóz, ktoré sú v dnešnej dobe ešte stále neliečiteľné.
Informácie v článku „Starecká demencia – postupná strata dlhodobej pamäti“ nenahrádzajú vyšetrenie u lekára.
Autorka vyštudovala na Farmaceutickej fakulte UK v Bratislave
1 odpovedí na “Starecká demencia – postupná strata dlhodobej pamäti”